Riaditeľka trenčianskych pamiatkarov Robotníci sa nám otáčali chrbtom, kým bager ničil národnú kultúrnu pamiatku

Nelegálne zbúranie pamiatkovo chráneného domu v centre Trenčína v januári tohto roka vyvolalo spoločenské pohoršenie. Tým viac, že sa to stalo v čase, keď je toto mesto európskym hlavným mestom kultúry.

Trenčianski pamiatkari zareagovali jasne – prvýkrát v histórii rozhodli o tom, že majiteľ musí dom vrátiť do pôvodného stavu, teda postaviť analogickú repliku toho, čo zbúral.

V Trenčíne iba nedávno – v roku 2023 – došlo aj k inému zbúraniu národnej kultúrnej pamiatky, historickej budovy turbínovej haly v závode Merina. V tomto prípade však majiteľ mal požehnanie od stavebného úradu, hoci od pamiatkarov nie.

Do tretice, neuralgickým objektom v Trenčianskom kraji je aj roky chátrajúca, no pamiatkovo nesmierne hodnotná budova kúpeľného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Jeho degradácia a nezáujem zo strany majiteľa viedli až k historicky prvému pokusu o vyvlastnenie, s ktorým súhlasili aj pamiatkari.

O týchto troch objektoch – ale aj o pozitívnych príkladoch starostlivosti o národné kultúrne pamiatky – sme sa rozprávali s Veronikou Masárovou, riaditeľkou Krajského pamiatkového úradu Trenčín.

Začiatkom roka zbúrali na trenčianskej Palackého ulici historický dom, ktorý bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Čo presne sa stalo toho 17. januára?

V tú sobotu ohlásili kolegyne z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne búranie stavby na Palackého ulici. Volala mi kolegyňa, ktorej volala kolegyňa, ktorej zase volal Jakub Huba.

Jakub Huba z Katedry reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení bol práve v čase búrania na výstave o ochrane pamiatok v Galérii Miloša Alexandra Bazovského, ktorá stojí presne naproti búranisku. Takže ste sa o búraní pamiatky dozvedeli v podstate náhodou?

Áno. Následne sa kolegyňa Lucia Pastierová vybrala na miesto, kde konštatovala už z väčšej časti zbúranú stavbu. Snažila sa to na mieste zastaviť.

Prítomní zamestnanci nereagovali. Odpoveďou bolo ticho, otáčanie sa chrbtom, prípadne vtipy typu „ja idem iba okolo“. Na asistenciu povolala mestskú a štátnu políciu.

Po príchode polície bager vycúval z parcely a odišiel, odišla aj nákladná Tatra. Robotníci sa rozpŕchli, zostali tam iba dvaja páni, ktorí začali zametať chodník.

V tom čase bolo miesto už v takom stave, ako je dnes?

Áno. Odvtedy sa nič nedialo. Náš úrad stav miesta pravidelne monitoruje, nemení sa.

Zbúraný dom na Palackého ulici. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Čo robil KPÚ po búraní?

Vydali sme dve rozhodnutia o opatreniach na nápravu. Prvé bolo bezprostredne po búraní, kde KPÚ Trenčín nariadil nepokračovať v odstraňovaní stavby ani nehýbať s troskami, kým nerozhodne inak.

V marci sme vydali ďalšie rozhodnutie, v ktorom sme uložili ďalšie opatrenia na nápravu v súvislosti s troskami aj so stojacim zvyškom národnej kultúrnej pamiatky.

Akú budovu vlastne zbúrali?

Odstránená stavba je evidovaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu ako zadné krídlo meštianskeho domu na Mierovom námestí číslo 25. Bola to novšia časť, ktorá vznikla približne v polovici 19. storočia. Dvorové krídlo, ktoré ešte sčasti stojí, je datované do polovice 18. storočia.

Objekt bol pravdepodobne pristavaný k pôvodnému mestskému opevneniu, takže sa domnievame, že v jeho uličnej fasáde do Palackého ulice mohla byť zachovaná aj časť mestského opevnenia.

Vlastník podľa svojich slov nevedel o tom, že budova je národná kultúrna pamiatka, len že je v mestskej pamiatkovej rezervácii. Môže majiteľ nevedieť, že vlastní národnú kultúrnu pamiatku?

On o tom vedel. KPÚ Trenčín ho informoval v rámci konania o náprave, keďže sme zistili, že z budovy odstránili strešnú krytinu.

Ešte v novembri 2024 sme ho listom upovedomili, že ten objekt je zadné krídlo národnej kultúrnej pamiatky. V januári 2025 sme mu doručili vyjadrenie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky so spresnením, na ktorých parcelách sa pamiatka nachádza.

Viete, prečo majiteľ budovu zbúral?

Oficiálne vyjadrenie vlastníka je, že došlo k takému zhoršeniu stavu, že hrozilo zrútenie stavby.

Je to pravda?

Na to prinesú odpoveď znalecké posudky aj statický posudok. Na ich základe bude zrejmé, či obava vychádzala z oprávnenej skutočnosti.

Je fakt, že podľa našej obhliadky stavba nevykazovala známky devastácie. Na objekt však zásadným spôsobom vplývalo, že bol vyše roka a pol bez strešnej krytiny.

Keby bola pravda, že budova bola staticky poškodená, je v takom prípade legálne zbúrať ju?

Samozrejme, nie je to legálne. Na odstránenie akejkoľvek stavby potrebujete vyjadrenie stavebného úradu, a ak sa stavba nachádza v mestskej pamiatkovej rezervácii či pamiatkovej zóne, alebo je to národná kultúrna pamiatka, musíte mať aj vyjadrenie príslušného krajského pamiatkového úradu.

Architekt z tímu Krásnej HôrkyObnovu zastavili tesne pred dokončením. Bude ešte drahšia, pomalšia a vôbec nemusí dopadnúť dobre

Miro Pastorek

V prípade domu na Palackého ulici ste ešte pred jeho búraním riešili, že nemal strechu. Žiadali ste nápravu. Majitelia budovy sa jej úspešne vyhýbali tým, že sa menili oficiálni vlastníci. To je legálny spôsob, ako sa vyhnúť povinnosti naplniť to, čo pamiatkový úrad požaduje?

Toto je komplikovaná vec. Pamiatkový úrad to vyhodnotil tak, že keďže došlo k zmene vlastníka, je potrebné vydať vo veci nové rozhodnutie o opatreniach na nápravu. Aktuálne tento postup prehodnocuje krajská prokuratúra.

Pamiatkový zákon hovorí, že ak vlastník nezabezpečuje základnú ochranu národnej kultúrnej pamiatky, KPÚ vydáva rozhodnutia o opatreniach na nápravu. Vyhodnocovalo sa to tak, že keď sa zmení vlastník, je potrebné vydať nové rozhodnutie.

Postup bol vždy takýto, no prípad domu na Palackého ulici je veľmi medializovaná záležitosť, a preto to prokuratúra skúma hlbšie. Ešte však nemáme oficiálne stanovisko, či to je správny postup alebo nie.

KPÚ rozhodol, že zbúraný dom musí majiteľ znova postaviť v pôvodnej podobe. Dá sa vrátiť späť niečo, čo je zbúrané?

Nariadili sme postaviť analogickú repliku, lebo kópiu nepostavíte nikdy, ak nemáte objekt dokonale zdokumentovaný, zameraný. Pri výstavbe má vlastník podľa nášho rozhodnutia v čo najväčšej miere využiť pôvodný materiál.

Je to reálne? Nie je na mieste už len hromada stavebného odpadu?

Ako jednu z podmienok dal KPÚ Trenčín ručné preberanie sutiny. Je to teda podľa nás reálne.

Voči rozhodnutiu postaviť analogickú repliku však bolo podané odvolanie. Rozhodovať bude Pamiatkový úrad v Bratislave.

Ak naše rozhodnutie potvrdí, majiteľ budovy má ešte ďalšie možnosti. Rozhodnutie môže ešte preskúmať súd, myslím si, že to bude asi nadlho. Súdy zvyčajne rozhodujú do dvoch rokov.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Už ste niekedy takéto rozhodnutie v rámci Trenčianskeho kraja vydali?

Nie, toto bolo prvýkrát v histórii, čo sa týka regiónu Trenčína.

V rámci Slovenska sa niečo podobné už stalo?

Vieme o prípade z Košíc, i keď to nebola národná kultúrna pamiatka, len objekt v pamiatkovej rezervácii. Tam tiež postupovali takto a zrealizovať repliku sa vraj podarilo.

Už sa vám stalo, že by bol niekto zbúral pamiatku bez akéhokoľvek povolenia?

V rámci Trenčianskeho kraja ide o prvý prípad. Medializované búranie národnej kultúrnej pamiatky – rozvodne v závode Merina – bolo realizované so súhlasom Stavebného úradu mesta Trenčín.

Tú zbúrali v lete 2023, aj keď od roku 2021 bola národnou kultúrnou pamiatkou. Pripomeňte nám, ako to bolo.

Ako som hovorila, ak hrozí bezprostredné ohrozenie, stavebný úrad môže nariadiť odstránenie stavby, dokonca ústne na mieste. V takomto výnimočnom prípade netreba vyjadrenie dotknutých orgánov, napríklad KPÚ.

V tomto prípade hrozilo bezprostredné zrútenie stavby?

Nevieme sa k tomu vyjadriť, keďže nás na miesto neprivolali, nedostali sme fotodokumentáciu ani žiadny iný dôkaz.

Ak si dobre spomínam, majiteľ budovy alebo stavebný úrad vtedy tvrdili, že sa vás snažili kontaktovať telefonicky.

Nemáme záznam o žiadnom zmeškanom telefonáte z toho času.

Podľa toho, čo ste o tej pamiatke vedeli, bol jej stav natoľko zlý, že akútne hrozilo jej zrútenie?

K tomu sa ťažko vyjadruje. V súvislosti s tou stavbou sa realizovalo niekoľko statických posudkov – niektoré si zabezpečil vlastník, KPÚ zase zabezpečil oponentský posudok. Vyplývalo z nich, že objekt je v narušenom stave.

Dá sa spätne zistiť, či na tom bol dom staticky tak zle, že ho museli zbúrať?

Dá sa to zistiť z trosiek, ktoré zostali, ale aj z fotodokumentácie z roku 2025. No v prípade národnej kultúrnej pamiatky sa vždy hľadá cesta, ako ju sanovať.

Ja však naozaj nie som kompetentná posúdiť, či v tom dni, keď objekt odstránili, sa jeho stav naozaj zhoršil tak, že si to vyžadovalo odstránenie železobetónového skeletu.

Na mieste zbúranej pamiatky mal vyrásť obchodný dom, však?

Už tam stojí, nie však priamo na mieste rozvodne. Tá parcela je obklopená parkoviskom.

Poviete nám váš názor, prečo majitelia rozvodňu zbúrali?

Nie. Viete prečo? Lebo aj teraz nám súd po dvoch-troch rokoch vrátil rozhodnutie o pokute v prípade Meriny, ktoré budeme musieť vydávať znova. Stále sme v tých konaniach nejakým spôsobom zainteresovaní a musíme vystupovať nestranne.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Je zaujímavé, že v jednom meste sa stretli dva vo výsledku rovnaké prípady – zbúrané národné kultúrne pamiatky. Aké vlastne panujú vzťahy medzi pamiatkarmi a vlastníkmi pamiatok? Je bežné, že sa naťahujete a končí sa to búraním alebo dlhoročnými spormi?

Väčšina spolupráce je dobrá, Merina a objekt na Palackého ulici sú extrémne prípady. Alebo aj liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach.

Zákon teda pripúšťa zbúranie pamiatky aj bez stanoviska pamiatkarov, stačí nariadenie stavebného úradu na mieste. Je to tak?

Teraz to veľmi zjednodušujete. Nie je to tak, že niekto si príde a povie: Mám pocit, že mi to ide padnúť, poďte sem a odkývnite mi búranie. Budova naozaj musí byť v zlom stave.

Hovorila som, že aj v prípade Meriny existovali tri statické posudky. Statik bol na mieste aj počas búrania a ako oprávnená osoba vzal na seba zodpovednosť za to, že sa hneď musí začať s odstránením stavby.

Keď už zjednodušujeme – nemohol by sa scenár z Meriny zopakovať povedzme pri Machnáči či pri Trenčianskom hrade?

Ak by došlo k havarijnému stavu na Trenčianskom hrade, zišla by sa skupina odborníkov, pamiatkarov, statikov a vlastník a hľadalo by sa riešenie, ako kultúrnu pamiatku zachrániť.

Opakujem, Merina a Palackého ulica boli extrémne prípady. Verím, že sa už nebudú opakovať.

Architekt Matúš DullaDekoráciou bol kedysi svätý Ladislav bojujúci s Kumánmi. Dnes sú to obrovské reklamné obrazovky

Jakub LiptákMiro Pastorek

Ako sa dá predísť tomu, aby sa scenár Merina nezopakoval pri iných pamiatkach, napríklad pri spomínanom Machnáči? Ten tiež už dlhé roky chátra a nie je istota, že nedôjde k takému porušeniu statiky, že začne padať.

Krajský pamiatkový úrad môže v takých prípadoch začať konanie o náprave a nariadiť určité opatrenia. Pokiaľ ich vlastník nevykoná, tak môžeme uložiť pokutu. Tým sme v podstate vyčerpali zákonné možnosti na ochranu národnej kultúrnej pamiatky.

V prípade Machnáča už niekoľko rokov prebieha pokus o jeho vyvlastnenie, čo je tiež celoslovenský precedens.

Čo sa vlastne doteraz v tejto veci udialo?

Čo sa týka vyvlastňovacieho konania, sme tam zainteresovaní len do takej miery, že v roku 2021 sme vydali záväzné stanovisko, v ktorom sme súhlasili s vyvlastnením Spoločnosťou Jaromíra Krejcara. Toto stanovisko majiteľ napadol a preskúmaval ho Pamiatkový úrad Slovenskej republiky aj súd, ktorý však nekonštatoval naše pochybenie.

Ďalej nie sme v rámci tohto konania dotknutým orgánom a nie sú nám doručované žiadne vyjadrenia, takže o tom nemáme iné informácie ako tie, ktoré sme sa dozvedali z médií.

Liečebný dom Machnáč v decembri 2020. Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Už ste niekedy v minulosti dali súhlasné stanovisko týkajúce sa vyvlastnenia pamiatky?

Toto bolo prvýkrát.

Prečo ste súhlasili s vyvlastnením Machnáča?

Lebo sme to považovali za najlepší možný spôsob, ako ho zachrániť.

Na druhej strane je to súkromné vlastníctvo. Nemá majiteľ právo robiť si s Machnáčom, čo chce?

Ide o národnú kultúrnu pamiatku, z čoho vlastníkovi v zmysle zákona vyplývajú nielen práva, ale aj určité povinnosti. Vždy si bol vedomý, že ide o pamiatku.

Vyvlastnenie je vo všeobecnosti zložitá etická otázka – nielen v prípade národných kultúrnych pamiatok. Na Slovensku sa pamiatka podľa našich informácií ešte nevyvlastnila a tento proces prebiehal skôr v súvislosti s výstavbou diaľnic a podobných stavieb. Samozrejme, legislatíva hovorí o tom, že vyvlastňovateľ sa musí snažiť danú nehnuteľnosť získať za trhovú cenu. Nie je to teda tak, že sa to za nula eur prevedie na iný subjekt.

Ak by sa Machnáč nepodarilo vyvlastniť, čo tomu objektu hrozí?

Ďalšie chátranie. Už teraz je v silno narušenom stavebno-technickom stave, dochádza k degradácii jeho strešného aj obvodového plášťa, fasád, okenných výplní. Vieme, že ho bohužiaľ obývajú aj bezdomovci, ktorí prispievajú k jeho degradácii a silne ho znečisťujú.

Nie je povinnosťou majiteľa chrániť budovu pred takouto devastáciou?

V každom našom rozhodnutí o opatreniach na nápravu je bodom číslo jeden zabezpečiť objekt pred vstupom nepovolaných osôb. Vlastník dal okolo Machnáča mobilné oplotenie a odvtedy argumentuje, že objekt je zabezpečený.

Vy sa tam dokážete dostať?

Áno, ale iba v rámci štátneho pamiatkového dohľadu, len v prítomnosti vlastníka alebo splnomocnenej osoby. Nie sme oprávnení vstupovať do objektu bez súhlasu majiteľa. Hoci je Machnáč de facto voľne prístupný, sme povinní dodržiavať zákon.

Kedy ste tam boli naposledy?

V januári 2025 sme tam boli v rámci dohľadu a na základe toho sme rozhodli o uložení pokuty vlastníkovi. Odvtedy nevieme posúdiť, či v interiéri dochádza k ďalšej degradácii, ale čo sa týka exteriéru, za ten rok aj štvrť došlo k rozbitiu ďalších okenných výplní a mobilné oplotenie často býva poškodené.

Ďalší štátny pamiatkový dohľad bol zvolaný na apríl tohto roka. Vlastník sa na ňom nezúčastnil, za čo sa ospravedlnil. Dohľad by sa teda mal uskutočniť v inom termíne.

Liečebný dom Machnáč v decembri 2020. Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Môže sa vlastník takto opakovane nezúčastňovať na dohľade?

Vlastník je povinný budovu sprístupniť – okrem prípadu, že slúži ako obydlie, čo však nie je tento prípad. Za nesprístupnenie objektu mu môže byť uložená pokuta.

Koľko pokút ste už vlastníkovi uložili?

Súčasný vlastník má Machnáč od roku 2017 a odvtedy sme voči nemu vydali štyri rozhodnutia o uložení pokuty za iný správny delikt – teda za nevykonanie opatrení. Okrem zabezpečenia pred vstupom neoprávnených osôb zväčša šlo o opravy strešného plášťa, zabezpečenie okenných a dverných výplní pred vtekaním dažďovej vody.

Vlastník zatiaľ zaplatil jednu z týchto pokút vo výške 20-tisíc eur. O ďalších pokutách by mal rozhodnúť súd.

Máte informácie o tom, čo vlastník zamýšľa s Machnáčom robiť, keď ho necháva len chátrať?

Nevieme, aké s ním má plány. Momentálne však podľa vlastných slov nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami na obnovu ani údržbu objektu.

Ako dlho tá budova podľa vás vydrží, ak bude pokračovať takáto postupná degradácia?

Jej výhodou je, že má železobetónový skelet, ale takáto degradácia, samozrejme, nemôže pokračovať donekonečna. Je nevyhnutné, aby v najbližších rokoch, respektíve čo najskôr, došlo k obnove objektu.

Ako dlho už Machnáč chátra?

Bol v prevádzke do roku 2002 a odvtedy chátra.

Bola by škoda, keby sme o Machnáč prišli?

Nesmierna. Machnáč je jedným z vrcholných príkladov funkcionalistickej architektúry na Slovensku. Je to jeden z mála našich objektov, ktoré sa nachádzajú aj v zahraničných publikáciách o funkcionalistickej architektúre.

Niektorí ho prirovnávajú k vile Tugendhat v Brne, aj keď, samozrejme, nemožno luxusnú vilu a takúto ubytovňu považovať za architektúru toho istého štandardu. V každom prípade zničenie Machnáča by pre slovenskú kultúru a pamiatkový fond predstavovalo nevyčísliteľnú stratu.

Architekt Pavol PaulinyPamiatkou sa môže stať aj nová architektúra, ale musí byť kvalitná a osvedčiť sa

Jakub Lipták

Predstavitelia Spoločnosti Jaromíra Krejcara hovorili, že ak by Machnáč bol citlivo zrekonštruovaný, ašpiroval by na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Súhlasíte s tým?

Áno, za predpokladu zmeny vlastníka a veľmi kvalitnej a citlivej obnovy.

Dom na Palackého, Merina, Machnáč – príbehy týchto objektov poukazujú nielen na nedostatočný vzťah ku kultúrnemu dedičstvu, ale zdá sa, že aj na určité medzery v zákonoch. Čo by podľa vás bolo potrebné, aby sme dokázali naše pamiatky chrániť lepšie?

Ideálnym stavom je dodržiavanie zákonov.

Myslíte si, že sú dostatočné?

Netreba vždy hľadať chybu v zákonoch. V týchto prípadoch ide skôr o morálne zlyhania jednotlivcov, ojedinelé extrémy.

Radi by sme skončili v pozitívnom duchu. Vedeli by ste uviesť nejaké príklady dobrej praxe, čo sa týka obnovy pamiatok?

Len z Trenčína by som spomenula aktuálnu obnovu funkcionalistického objektu Mestskej sporiteľne na Mierovom námestí, rekonštruuje sa barokový Župný dom, prebieha obnova niekoľkých meštianskych domov. Za dobrú považujem aj obnovu kina Hviezda, trenčianskej synagógy, objektov na Trenčianskom hrade, ale aj celé Mierové námestie.

Okrem toho možno spomenúť napríklad údržbu Detského mestečka v Trenčíne-Zlatovciach. V tomto areáli ide spolu až o tridsaťšesť pamiatkových objektov a zároveň je to najmladšia pamiatka v našom kraji.

Budova Mestskej sporiteľne. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Kino Hviezda. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Trenčianska synagóga. Foto: Postoj/Jakub Lipták