Architekt z tímu Krásnej Hôrky Obnovu zastavili tesne pred dokončením. Bude ešte drahšia, pomalšia a vôbec nemusí dopadnúť dobre

„Aj keby sa im nejakým spôsobom podarilo stavebne dokončiť obnovu, expozície sa v princípe nedajú pripraviť bez kurátorov, ktorí sa tomu roky venovali a vedeli, čo robia. Múzeum momentálne nemá ani ľudí, ktorí by vedeli, v ktorom depozitári nájdu exponáty a že je nutné ich reštaurovať,“ hovorí architekt Robert Sekula o súčasnom stave obnovy Krásnej Hôrky.

Z projekčného tímu obnovy hradu na riaditeľstve SNM vydržal najdlhšie. Zažil troch šéfov Slovenského národného múzea – Branislava Panisa, Antona Bittnera aj súčasnú riaditeľku Andreu Predajňovú. Nedávno však skončil aj on.

V rozhovore spomína na to, aké fígle musel vymýšľať, aby sa napriek odporu vedenia dostal do práce na hrad. Vracia sa aj k dlhoročnému problému s rekonštruovanými strechami a jeho dôsledkom.

Prečo sa obnova Krásnej Hôrky ťahá tak dlho? Čo môže s hradom spraviť pôsobenie vody? Sú za problémy zodpovední len nominanti Martiny Šimkovičovej vo vedení SNM?

Ako dlho ste pracovali na obnove Krásnej Hôrky?

Bol som tam bez siedmich dní dva roky. Začínal som ešte v rámci projekčného tímu ako hlavný inžinier projektu. Bol som projektant a koordinátor ďalších technických špecialistov.

Nepredĺžili mi zmluvu, ktorá vypršala 30. septembra 2025. Končil som už nie ako člen projekčného tímu, ale ako samostatný projektant pod generálnym riaditeľstvom SNM.

Koľko ľudí bolo v projekčnom tíme, ktorý sa venoval Krásnej Hôrke, keď ste doň nastupovali?

Asi už od založenia projekčného oddelenia to bol vždy päťčlenný tím. Keď som nastúpil, ako šiesteho člena sme mali kolegyňu externistku, ktorá pôvodne pracovala na pozícii hlavnej inžinierky projektu.

Šéfka SNM Andrea Predajňová hovorí, že tím sa potom rozpadol. Ako to bolo?

Veľmi ma irituje, že to takto lakonicky konštatuje – rozpadol sa. Zrušil ho zastupujúci generálny riaditeľ SNM Anton Bittner na konci októbra 2024 s účinnosťou od prvého januára 2025. Tento zámer oznámil už dva týždne po svojom nástupe.

Ako to vysvetlil?

Vtedy sa rozbiehala konsolidácia, no sám priznával, že motiváciou nie je znižovanie stavov. Hovoril, že je to manažérske rozhodnutie a koná na základe údajne overených informácií o nespokojnosti s výsledkami nášho oddelenia. Mal zámer všetky investičné aktivity múzea zabezpečovať externe.

Sekundovali mu pri tom zamestnankyne, ktoré boli vo vedení už počas pôsobenia predošlého generálneho riaditeľa Branislava Panisa. Je tam istá kontinuita problémov s obnovou Krásnej Hôrky.

Čo sa dialo po zrušení projekčného tímu?

Priamo od Antona Bittnera som dostal návrh, aby som ostal, lebo jedného projektanta potrebujú na to, aby aj po zrušení projekčného oddelenia mal kto zabezpečovať autorský dozor, čo je povinnosť múzea ako objednávateľa stavby. Keby neostal žiadny projektant, tak by to nevedeli zabezpečiť a porušovali by zmluvu so zhotoviteľom.

Ako členovia projekčného tímu reagovali na zrušenie oddelenia? Búrili sa?

Nejaký odpor tam bol. Rozhodujúcim zamestnancom ministerstva kultúry sme poslali maily, kde sme upozorňovali na neuvážené rozhodnutie generálneho riaditeľa SNM bez vedomia následkov. Nakoniec sme to nejako prijali, nemali sme s tým čo spraviť.

Od zastupujúceho generálneho riaditeľa sme dostali požiadavku, že do konca roka, čiže do zániku oddelenia, musíme dokončiť realizačný projekt horného hradu s návrhom rozpočtu.

Našou motiváciou malo byť, že inak si môžeme poškodiť dobré meno. Dostali sme aj ponuku, že nám budú preplácať nadčasy, čo je v predvianočnom období úžasný benefit.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Chcel teda, aby ste dokončili projekt a rozpočet a odišli. Vyšlo to?

Gro sme stihli ešte s kolegami. Väčšina projektovej dokumentácie bola uzavretá. Bolo to spracované rozpočtármi, dodali sme predbežnú hodnotu zákazky.

Keď som tam ostal sám, trvalo mi ešte tri mesiace, kým som realizačný projekt dokončil a s rozpočtármi pripravil finálny rozpočet.

Dá sa teda povedať, že zrušenie projekčného oddelenia bolo v poriadku, lebo už dokončilo svoju robotu?

Nebolo to v poriadku, pretože prebiehala živá stavba dolného a stredného hradu, kde je nevyhnutné robiť autorský dozor. Bolo totálne nezodpovedné nechať to na jedného človeka.

Na kontrolné dni sme predtým chodili štandardne traja či štyria. Každý mal svoju úlohu, snažili sme sa čas vždy využiť na to, aby sme vyriešili čo najviac požiadaviek stavby. To potom ostalo celé iba na jedného človeka.

Ešte dôležitý fakt – nepriamym spôsobom nám neboli umožnené účasti na kontrolných dňoch od októbra 2024 až do ukončenia činnosti projekčného oddelenia.

Z čej strany?

Zo strany vedenia SNM. Dávali si veľký pozor, aby to nebol zákaz. Bolo to napísané mailom s formuláciou, že prioritou je dokončenie realizačného projektu Horného hradu. V realite nám však neboli povolené služobné cesty na kontrolné dni.

Know-how, ktoré sme ako projektanti mali, vyjde nazmar, len čo tam nie je kontinuita a projektanti sa nemôžu zúčastňovať na tomto procese.

Ako si vysvetľujete, že projektantov nechceli púšťať na kontrolné dni?

Vtedy som netušil a aj teraz sa môžem len domnievať. Následne totiž vznikol problém s dodatkom k zmluve so zhotoviteľom dolného a stredného hradu. V auguste 2024 boli pripravené podklady pre dodatok 2, ktorý bol celé nasledujúce obdobie témou sporov.

Nový generálny riaditeľ SNM ho začal rozporovať. Bolo to vyvrcholením situácie, keď sa komunikácia na stavbe dostala do fázy, že tam ľudia po sebe kričali. Vyzval som generálneho riaditeľa, nech to riešia písomne, aby sa to dalo konštruktívne vyriešiť.

Na základe toho vznikol taký pamflet, pod ktorým je podpísaný Marián Remenár, aktuálny externe zazmluvnený koordinátor obnovy za SNM, a v ktorom sú dokázateľné chyby alebo omyly. Zjavne to vznikalo veľmi rýchlo a formálne v posledných dňoch roka 2024. No malo to byť podkladom, na základe ktorého vznikol veľký problém pre zhotoviteľa. Neboli mu vyplácané peniaze, s ktorými rátal pri ďalšom postupe prác.

Čo bolo obsahom sporného dodatku? Čo mu vedenie SNM vyčítalo?

Jedným z bodov boli napríklad keramické obklady na novostavbách nástupného areálu – vedenie malo problém s ich jednotkovou cenou. Zamestnanci investičného oddelenia našli podobnú špecifikáciu na inom stavebnom objekte, spárovali si to a vyčítali zhotoviteľovi, že tie ceny nesedia.

To, že šesťhektárový areál je rozčlenený na 14 samostatných stavebných objektov, nepotrebovali vedieť. Spochybňovali konkrétnu položku a spolu s ňou v sumári celý dodatok.

Viete zhodnotiť, či boli veci, ktoré dodávateľ v tom dodatku žiadal, naozaj oprávnené?

Ja som kontroloval vecnú stránku, neviem sa vyjadrovať k finančným záležitostiam. Z mojej strany to boli oprávnené nároky, ktoré vychádzali z nálezových situácií, z vývinu stavby, zo zmien, ktoré sme my ako projektanti dokumentovali autorskými správami.

Je bežné, že dodávateľ robí takéto dodatky?

Áno. Vlastne pri každej stavbe sú dodatky, no kolegovia na generálnom riaditeľstve, hlavne z investičného oddelenia, sa vyjadrovali, ako keby dodatky nemohli byť a cena musela byť pevná a konečná.

Je to až absurdné, keď si človek uvedomí, že tu ide o obnovu rozsiahleho hradu, ktorého veľká časť vznikla ešte v stredoveku, a len čo sa začali realizovať práce, prichádzali sme na nové skutočnosti, ktoré nemohli byť vopred zachytené výskumom. Vznikajú nové práce nad zazmluvnený rozsah a s nimi dodatky.

Jedna vec na ilustráciu, čo sa dialo okrem neakceptácie dodatkov. Objednávali sa svietidlá vonkajšej iluminácie, ktoré mali byť osadené aj na strechách. Tie stále neboli sanované, čo bola prekážka na stavbe na strane objednávateľa, ktorú nezavinil zhotoviteľ. Kolegovia chceli využiť poslednú šancu nákupu za garantovanú cenu v projektovaných špecifikáciách a rozhodli sa dať súhlas na objednávku svietidiel na sklad, kým neprebehne sanácia.

V zmluve so zhotoviteľom je podmienka, že vyplácané budú iba práce a materiály, ktoré už sú osadené na stavbe. No po zmene generálneho riaditeľa sa vedenie múzea chcelo držať striktného výkladu zmluvy a zástupcovia SNM tak negovali predošlé dohody.

Došlo k tomu, že zhotoviteľ objednal svetlá na sklad. Ďalšiu várku však už subdodávateľ nedostal zaplatenú. Podal trestné oznámenie na odberateľa. Takže sa tam asi budú reťaziť obdobné súdne spory.

Keď ste z projekčného oddelenia ostali už len vy sám, museli ste riešiť aj problémy s rekonštruovanými strechami, ktoré sú v havarijnom stave a neskolaudované?

Áno. Bol som v intenzívnom kontakte s profesorom Antonom Puškárom, zodpovedným projektantom obnovy. Pri debatách s ním sme došli na to, že už je nevyhnutné strechy naozaj riešiť.

Pomáhal som formulovať zmluvu so Slovenskou technickou univerzitou a pripravoval rozsah sanácie striech. Až spätne som sa dozvedel, že sa o to snažilo aj investičné oddelenie v decembri 2024.

Mali sme veľké rozpory – ja som navrhoval, že statici, ktorí budú sanáciu projektovať, musia posúdiť všetky krovy celého hradu, lebo aktuálne nie je známy skutkový stav a rozsah poškodení. Beží tam súdny spor s projektantom trvalého zastrešenia hradu.

Nemôžem nikoho obviňovať, len konštatovať, že vedúca investičného oddelenia na generálnom riaditeľstve SNM sa zúčastnila na súdnych konaniach a nebola ochotná informovať o aktuálnom stave sporu. Vyhlasovala, že problém je v projekte, je to čisto vina projektanta a nebudeme riešiť problémy realizácie striech.

My sme upozorňovali na to, že tie strechy neboli realizované podľa projektu a že je minimálne zaujímavé, že zhotoviteľovi vypršala záručná lehota bez toho, aby prebehlo akékoľvek reklamačné konanie.

Strechy neboli kolaudované. Statické poruchy sa prejavili už počas realizácie.  Po odovzdaní stavby prebiehal súdny spor. Pôvodný projektant sa ako účastník konaní vždy odvolal a blokoval aj pokusy o dočasnú sanáciu havarijného stavu krovov.

Doteraz je tam patová situácia. Súčasná generálna riaditeľka SNM Andrea Predajňová uzatvorila zmluvu s technickou univerzitou na projekt sanácie striech a budú musieť riešiť aj komplikácie s pôvodným projektantom.

Vy ste za SNM vykonávali autorský dozor na Krásnej Hôrke. Kto ho vykonáva teraz?

Stavba bola prerušená, autorský dozor sa nevykonáva.

Ešte zastupujúci generálny riaditeľ Bittner objednal audit na obnovu Krásnej Hôrky. Jeho predmetom malo byť aj preverenie možnosti prenosu autorských práv alebo nahradenie projekčného tímu iným.

Reagoval som na to dosť podráždene, lebo SNM ako zamestnávateľ projektantov v projekčnom tíme je nositeľom autorských práv, lenže len čo projektantov nemá, nie sú tieto práva vykonateľné.

Prečo?

Know-how, ktoré sme ako projektanti mali, vyjde nazmar, len čo tam nie je kontinuita a projektanti sa nemôžu zúčastňovať na tomto procese. Dokumentácia zachytí gro veci, ale všetky nuansy sú skryté. Genéza, ako k niečomu došlo, sa dá len ťažko vydedukovať.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Andrea Predajňová avizuje, že sa vytvára nový tím, ktorý bude mať na starosti obnovu Krásnej Hôrky. Nie je to teda tak, že si noví projektanti pozrú, čo ste pokreslili, a môžu s tým pracovať ďalej?

Mám informácie, že zatiaľ rešpektujú realizačný projekt na horný hrad, a aj keď medializovali, že to musia dopracovať, zrejme to nebude rozsiahle. Nešpecifikovali, čo im tam chýba.

Teda viem, čo im tam chýba, len sa ma na to nikdy nikto nespýtal. Doslova som dával výzvu pani Predajňovej, že končím, ale nemám komu svoju agendu odovzdať. Už sa tam nejakým spôsobom vyskytoval pán Remenár, ale nebol záujem o nejakú ďalšiu komunikáciu. Toto je podľa mňa problém.

Prečo?

Zvládal som zabezpečovať autorský dozor vďaka tomu, že som ostal v komunikácii s bývalými kolegami. Nemal som kapacitu ani som tam nebol tak dlho, aby som vedel o všetkom, čo sa na dolnom hrade dialo a ako to vznikalo.

Metodické spresnenia obnovy som okrem konzultácií s reštaurátormi, archeológom, pamiatkarmi riešil s bývalými kolegami, ktorí majú bohatú výskumnícku a projekčnú prax vyslovene zameranú na obnovu pamiatok. Mal som ich k dispozícii na telefóne.

Boli ochotní, aj keď to znamenalo dohľadávať informácie vo voľnom čase. Toto teraz už SNM k dispozícii nemá.

Pani Predajňová vytvorila predstavu, že existuje nejaká skupina Júliusa Barcziho, a kto je s ním nejako spojený, je neprijateľný. „Čistí“ múzeum od ľudí, ktorých si spárovala s bývalým širším tímom projektu obnovy. SNM prichádza o kontinuitu.

Okrem projekčnej stránky je tu aj návrh expozícií. Tam je SNM úplne v patovej situácii.

Aj keby sa im nejakým spôsobom podarilo stavebne dokončiť obnovu, expozície sa v princípe nedajú pripraviť bez kurátorov, ktorí sa tomu roky venovali a vedeli, čo robia. Múzeum momentálne nemá ani ľudí, ktorí by vedeli, v ktorom depozitári nájdu exponáty a že je nutné ich reštaurovať.

Spomínali ste, že ste mali problém dostať súhlas na služobnú cestu na stavbu. Ako sa to dialo?

Keď pani Predajňová nastúpila, previedla jedno služobné auto na Spišské múzeum v Levoči. V Bratislave nám ostali dve. Jedno z nich bolo reprezentačné pre generálneho riaditeľa, druhé užívala na svoje účely.

Keď som sa potreboval dostať na kontrolné dni, musel som vymýšľať stratégie, ako to dosiahnuť. Keď už to nešlo inak, šiel som súkromným autom, ale časom aj to už začínal byť problém. Schodnou sa pre mňa stala aj spolujazda.

Keď už som sa na Krásnu Hôrku dlhodobo nevedel dostať a stavba naozaj potrebovala súčinnosť projektanta, tak som musel vymýšľať finty typu, že som si dal naraz žiadosť o dovolenku aj o služobnú cestu.

Prečo?

Mal som skúsenosť ešte s bývalou námestníčkou, že je nutné dosiahnuť nejednoznačné vyjadrenie zodpovedného, a tak sa na služobnú cestu dá ísť.

Moja posledná návšteva hradu bola zabezpečená tým, že som si podal duplicitné žiadosti – aj dovolenka, aj služobná cesta –, aby ma nezastavili nadriadení nižšie v hierarchii. Dostal som povolenie na obe, ale nemohol som si uplatňovať náklady na palivo. Dostal som sa tam, ale náklady som musel znášať ja.

Takže ste sa museli domáhať, aby vás pustili do roboty?

Áno.

Prečo?

Lebo pani Predajňová nesúhlasila s tým, aby som sa zúčastňoval na kontrolných dňoch.

Odôvodnila to nejako?

Nie. Bolo to zaujímavé obdobie. Nadobúdal som dojem, že sa mi vyhýba. Vlastne som ju atakoval mailmi, na ktoré mi však neodpovedala. Boli to dôležité veci, v ktorých len ona bola kompetentná rozhodnúť. Ostávalo to bez odpovede.

Keď som sa potreboval dostať na kontrolné dni, musel som vymýšľať stratégie, ako to dosiahnuť. Keď už to nešlo inak, šiel som súkromným autom, ale časom aj to už začínal byť problém.

Predošlí riaditelia vám problémy pri jazdách na kontrolné dni nerobili?

Jeden podobný zážitok som mal aj za pána Bittnera. Vďaka nemu som prišiel na zručnosť, ako sa na služobnú cestu dostať.

Anton Bittner sa chystal v rámci kontrolného dňa zastaviť aj v Múzeu Betliar. Ja som si dal žiadosť na pracovnú cestu, no vedeniu zjavne nevyhovovala moja prítomnosť.

Dostal som mail od námestníčky, že moja účasť nie je potrebná. Vyložil som si to tak, že nemusím ísť, ale môžem. Bola to veľká akcia, z Bratislavy išli naraz tri autá, na mňa už žiadne neostalo. Tak som si vozidlo požičal z múzea maďarskej kultúry.

Vybral som sa na cestu. Keď som bol niekde v polovici, volala mi námestníčka a pýtala sa, kde som. Trochu som zavádzal, že som už skoro na Krásnej Hôrke. Ona mi na to – neklamte, máme vás na GPS, ste v Tekovských Nemciach, otočte sa a vráťte sa do kancelárie.

Nevedel som hneď reagovať, tak som povedal, že v poriadku, zložil som a rýchlo som si zohnal číslo na Antona Bittnera. Dohodli sme sa, že môžem pokračovať.

Výsledkom bolo, že si ma pani námestníčka na stavbe zavolala bokom a cez zuby precedila, že mi to nezabudne. O pár mesiacov ju prepustili.

O čo vlastne išlo?

Neviem. V širšom tíme sme mali obavu, že práve v ten deň dôjde k odňatiu kompetencií riaditeľke Múzea Betliar Tímei Mátéovej a jej zástupkyni Erike Šmelkovej. Stalo sa tak až neskôr po nástupe Andrey Predajňovej, ktorá nastúpila na zastupovanie riaditeľky Múzea Betliar.

Kto je nová riaditeľka Národného múzea PredajňováV Betliari ju neprijali, na strach a učiteľský prístup spomínajú aj v Lumene a Katolíckych novinách

Jana HolubčíkováMiro Pastorek

Znie to, akoby vo vedení SNM bolo viacero skupín, ktoré spolu súperili. Je to tak?

Anton Bittner sa štylizoval do roly človeka čísel, tomu by som ešte rozumel. Ale potom prišla pani Predajňová a jej motivácie naozaj nie sú čitateľné.

Je to len boj proti nejakému domnelému nepriateľovi a sabotáž akéhokoľvek pokračovania s ľuďmi, ktorí vedeli, čo robia. Obaja boli priamymi nominantmi ministerstva kultúry na generálneho riaditeľa SNM.

Kto teraz za SNM manažuje obnovu hradu?

Z technickej a projekčnej stránky to riešia cez Mariána Remenára. Na kontrolných dňoch sa zúčastňuje Peter Basarík, ktorý mal pôvodne podľa slov Antona Bittnera pomáhať bývalej projektovej manažérke obnovy Erike Šmelkovej. Ďalej je tam Zdenka Sninčáková.

Detail, ktorý naznačuje, že problémy s obnovou sa tiahnu z obdobia pred zásahom ministerstva kultúry do vedenia SNM – pani Sninčáková bola ešte za generálneho riaditeľa Panisa poverená kompetenciami, ktoré vlastne duplikovali kompetencie Tímey Mátéovej ako riaditeľky SNM Betliar, mala právomoci podpisovať zmluvné vzťahy za múzeum. Nik nevedel prečo.

Zástupcovia SNM teda na kontrolné dni chodia. Je aspoň formálne učinené zadosť pravidlám?

Podľa mňa nie. Títo ľudia nemôžu vykonávať autorský dozor, lebo sa nepodieľali na tvorbe dokumentácie a nemajú adekvátne vzdelanie alebo prax.

Moja osobná skúsenosť s nimi bola, že sme prichádzali do konfliktov, vzájomne sme si negovali rozhodnutia – musím natvrdo povedať, že na základe ich nekompetentnosti.

Ako sa podľa vás prejavovala?

Jeden malý príklad konfliktu medzi mnou a pánom Basaríkom ako projektovým manažérom – chodník so schodiskom z parkoviska pre autobusy. Zdalo sa mu, že tam má byť schodisko široké jeden meter. Chodník má šírku 1,5 metra. Tvrdil som, že aby to bolo skolaudovateľné, musí mať šírka schodiska dimenzie chodníka, no on chcel dokázať, že presadí svoje.

Takže je tam meter široké trojramenné schodisko, ktoré nikdy nikto nebude môcť skolaudovať a užívať. Jedine ak by sa na ňom ľudia vzájomne vyhýbali alebo čakali, kým nik nepôjde v protismere.

Prečo tam chcel len meter široké schodisko?

Bral to tak, že jeho rola je šetriť peniaze. Čo si vyžadovalo menej nákladov, bolo dobré.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Koľko súdnych sporov v súčasnosti prebieha okolo rekonštrukcie Krásnej Hôrky?

Pani Predajňová formuluje ako na páse trestné oznámenia na bývalých zamestnancov, ale viem iba o jednom súdnom spore – s inžinierom Zigom ohľadom trvalého zastrešenia striech.

Aký je stav konfliktu SNM so zhotoviteľom stavby, ktorému vypovedali zmluvu?

Nemám informácie o tom, ako bude postupovať zhotoviteľ. Boli tam predbežné súdne opatrenia, ktoré však súd zamietol.

Projekčné oddelenie SNM je preč, zhotoviteľovi vedenie múzea vypovedalo zmluvu. Čo sa teraz vlastne fyzicky deje na Krásnej Hôrke?

Práce boli ukončené a zo strany pani Predajňovej už išli vyhlásenia, že stavba bola odovzdaná. Zhotoviteľ však ešte stále je na Krásnej Hôrke, aj keď už nepokračuje v prácach.

Stroje tam stoja, ale na stavenisku už nie sú ľudia?

Aktuálne prebieha odovzdávanie staveniska pod dohľadom technického dozoru investora. Je to naozaj náročná situácia, pretože preberajú nedokončenú stavbu. Bude problém zachytiť stav rozpracovanosti, posúdiť kvalitu, prebrať nedokončené stavebné objekty.

Ešte musia zabezpečiť nejakú formu konzervácie stavebných konštrukcií, aby nedošlo k ich degradácii, keďže stavba bola zastavená. Neviem si predstaviť, ako budú riešiť zodpovednosť zhotoviteľa či reklamácie, keďže mu neumožnili práce dokončiť.

Netuším, aký je zámer SNM, keďže zastavili živú stavbu tesne pred dokončením a zamerali sa na realizáciu horného hradu. Nejdú informácie o tom, že by pokračovali na dolnom a strednom hrade, ktorý mal byť sprístupnený čo najskôr.

Nevyhnutne musia prebehnúť aspoň dodatočné reštaurátorské práce. Reštaurátori musia mať ošetrené, ako to zakonzervujú. Sú miesta, kde nedávno odhalili hodnotné staršie vrstvy, zhotoviteľ však už nedostal súhlas na dokončenie týchto častí. Je to odhalené a budú to musieť zafixovať, aby to nejako prežilo do času, kým sa práce zase rozbehnú.

Ako to na stavbe momentálne vyzerá? Čo by tam človek videl, ak by tam teraz prišiel?

Na dolnom a strednom hrade sú hotové omietky, zreštaurované klenby, stropy, steny, väčšina schodov, drevených a kamenných prvkov, fasády a podobné záležitosti. Nie sú hotové finálne povrchové úpravy podláh, sú iba podkladové vrstvy, ale nie vlysy, kamenné dlažby a podobne.

Najväčší problém podľa mňa je, že nie sú zrealizované exteriérové spevnené plochy. To je veľmi dôležité práve v prípade tohto hradu, ktorý stojí na terasách vápencového podložia.

Dažďová voda si vždy nájde cesty, a keď nie sú hotové spevnené plochy v exteriéroch, hrozí vysoké riziko, že zreštaurované murivá budú trpieť zamokaním, zasoľovaním a úsilie vyjde na zmar. Ak sa tieto práce neuzavrú a voda neusmerní, bude to veľký problém.

Všetko išlo nejako netransparentne. Tím na Betliari sa naozaj snažil, no aktivity generálneho riaditeľstva často pôsobili ako obštrukcie.

Vypovedanie zmluvy so zhotoviteľom Andrea Predajňová odôvodňovala tým, že porušil zmluvu. Viete, o čo by malo ísť?

Neviem. Moje skúsenosti s generálnym riaditeľstvom SNM hovoria, že tam nie je problém vyfabulovať akýkoľvek dôvod. Tentokrát argumentovali neoznámením subdodávateľov.

Keby firme nevypovedali zmluvu a pokračovala by s obnovou, podarilo by sa hrad na budúci rok sprístupniť?

Stavba mala byť odovzdaná v auguste 2025. Dodávateľ sa o tento termín snažil, ale boli tam problémy s neriešenými havarijnými stavmi krovov, čo bola zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti, takže generálneho riaditeľstva SNM.

Stojí to však pre súdny spor a neochotu niektorých zúčastnených riešiť to. Keď pani Predajňová nastupovala do funkcie, ako prvé som jej navrhoval, že je nutné riešiť strechy a v ideálnom prípade prizvať mediátora, ktorý by to riešil s pôvodným projektantom. Samozrejme, objednať projekt sanácie krovov, posúdiť skutkový stav a riešiť to.

To sa teraz deje v spolupráci s STU?

Deje sa to, no iba na dolnom a strednom hrade. Neviem, čo chcú robiť s horným hradom, lebo ten z rozsahu prác dali preč, pritom tam máme tiež havarijný stav.

Ako problém so strechami ovplyvnil ďalšie práce na hrade?

Zhotoviteľ nemohol dokončiť rozsah svojej dodávky, lebo bol viazaný aj na zrealizovanie sanácie striech. Keďže meškala, nebol schopný dodržať termín.

Ďalšia vec bol projekt interiérov. Zhotoviteľ sa na kontrolných dňoch sťažoval, že nemá na čo osadiť napríklad umývadlá. Chýbali nábytky, ktoré pod ne boli navrhnuté.

Takéto situácie sa na stavbách bežne stávajú, lenže tu bola neochota na strane SNM riešiť to a vysúťažiť hotový projekt interiéru alebo aspoň nájsť cestu, ako to riešiť dočasne. 

Po Antonovi Bittnerovi sme chvíľu mali zastupujúceho generálneho riaditeľa Tomáša Bodóa, ktorý bol ochotný všetky tieto veci riešiť. Žiaľ, nedotiahlo sa to, lebo tam bol krátko. Potom však nastúpila pani Predajňová a stoplo sa to.

Za pána Bodóa sme k práci prizývali bývalých kolegov z projekčného tímu. Na oboch stranách bola snaha dostať ich späť. Nastávala ideálna situácia, že sa to dá ešte rozbehnúť. Po nástupe pani Predajňovej sa to zavrelo.

Ona však hovorí, že ide zachrániť Krásnu Hôrku, vzniká nový tím, nová koncepcia.

Mám pochybnosti, či a do akej miery to ešte riadi pani Predajňová alebo kto vlastne.

Kto by to mal riadiť, keď nie ona ako šéfka SNM?

Dosť iniciatívne je ministerstvo kultúry. Disponuje vlastným poradným tímom, ktorý rieši otázky obnovy hradu.

Do týchto vecí som však už nebol zainteresovaný. Niekoľko mesiacov po tom, ako nastúpila pani Predajňová, ma odstrihli od informácií.

Sprostredkovane som sa dozvedel, kto je v tom poradnom tíme, ale nerád by som menoval. Nemám však prečo dôverovať ich kompetencii.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Krásna Hôrka je akoby zakliata. Prečo sa obnova hradu toľko ťahá?

Práveže to podľa mňa bol asi jediný projekt Slovenského národného múzea, ktorý naozaj príkladne fungoval. Personálne bol poddimenzovaný, ale vďaka nasadeniu členov tímu mala obnova veľmi vysokú úroveň.

Hrad vyhorel v roku 2012 a vyzerá to tak, že prvé roky po požiari sa tiež prešustrovali. Nie je to tak?

S obnovou po požiari začali veľmi rýchlo. Ľudia, ktorí sa podieľali na výskumoch a podobne, si pochvaľovali spoluprácu s inžinierom Zigom.

Potom však nastali situácie ako medzinárodná súťaž, verejné obstarávanie na projektovú dokumentáciu obnovy, potom stiahnutie autora projektu obnovy Petra Kucharoviča a riešenie situácie projekčným oddelením.

Hovoríte, že aj keď z pohľadu laika trvá obnova Krásnej Hôrky neskutočne dlho, tak podľa vás ako architekta to išlo dobre?

Do konca roka 2024 to, myslím si, išlo naozaj intenzívne.

Hrad však vyhorel už pred 13 rokmi a stále nie je obnovený.

Prístup k obnove sa menil za behu. Neviem úplne vyhodnotiť, čo sa dialo predtým a ako sa to otáčalo, ale v roku 2018 sa už projektovalo.

Systematická práca sa podľa mňa začala niekde v roku 2017 alebo 2018. To, že trvala odvtedy do roku 2025, je podľa mňa adekvátny čas vzhľadom na rozsah a komplikovanosť stavby.

Už ste spomínali, že chyby spravilo aj predošlé vedenie SNM na čele s Branislavom Panisom, napríklad v osobe šéfky investičného oddelenia. Čo sa podľa vás v tomto období spravilo zle?

Spomínal som zdvojené kompetencie generálneho riaditeľstva a SNM Betliar, ktoré neboli nijako vysvetlené. To bol zlý signál. Porady sa diali bez zápisu, bez zodpovednosti, bez termínov. Viedlo to k strate vedomia zodpovednosti ľudí, ktorí mali rozhodujúce kompetencie.

Všetko išlo nejako netransparentne. Tím na Betliari sa naozaj snažil, no aktivity generálneho riaditeľstva často pôsobili ako obštrukcie.

Musím však povedať, že som nastúpil do skutočne dobre vybavenej kancelárie, kde bolo všetko, čo má byť. V tomto smere to fungovalo. Ale len čo sme chceli pohnúť s témami, ako sú havarijný stav krovov, alebo vysúťažiť interiér, bol problém.

Čo sa týka rýchlosti obnovy, nemá nakoniec pravdu Andrea Predajňová, keď hovorí, že keby sa obnovilo len to, čo zničil požiar, tak by hrad už mohol byť otvorený?

Rozsah poškodení bol taký obrovský, že by to naozaj nešlo. Navyše obnova z čias socializmu narobila viac škody ako osohu.

V čom?

Vo veľkom rozsahu používali cementové zmesi na škárovanie múrov. To stavbe strašne škodí, čo sa týka kondenzov a tepelnej rozťažnosti odlišnej od historických murív. Múry to poškodzuje každým mrazovým cyklom.

Cementové omietky a škárovačky museli byť odstránené. Dávali sme veľký dôraz na tradičné metódy. Robili sa horúce kopy, hasilo sa vápno, pracovalo sa s vápennými maltami. Práce sa robili naozaj poctivo.

Dáva zmysel, že sa k tej obnove pristúpilo tak, ako sa pristúpilo. Určite by to nešlo robiť nejako provizórne.

Ďalej múzeum malo pred požiarom dosť nekonzistentnú koncepciu expozícií. Na základe projektu sa na hrad mala vrátiť andrášiovská expozícia, ktorá tam kedysi fungovala ako prvé múzeum na našom území.

Andrea Predajňová tiež kritizovala postup obnovy hradu zdola nahor, vraj je nelogický. Súhlasíte?

Bola požiadavka otvárať čo najskôr, takže ako prvá sa musí sprístupniť dolná časť. Nie je možné, aby návštevníci chodili cez stavenisko do horného hradu.

Preto sme to aj v realizačnom projekte horného hradu naprojektovali tak, že zásobovanie staveniska prebieha cez parkanový múr a vôbec sa nekrižuje s návštevníkmi. Takto by bolo možné dostať múzeum na hrade do prevádzky čo najskôr, iným spôsobom to nie je možné.

Bude veľká škoda, ak sa tak nestane, lebo ak bude všetko to vybavenie ďalších päť rokov stáť v Podhradí, zdegraduje a môže sa začať s ďalšou obnovou.

Aké vybavenie máte na mysli?

Infocentrum, stánky na predaj suvenírov a občerstvenia. Sú to drevostavby, ktoré potrebujú starostlivosť alebo prečerpávacie stanice s technickým vybavením, ktoré sa ešte pred spustením dostane mimo záručných lehôt.

Viete niečo o novom tíme obnovy, o ktorom hovorí Andrea Predajňová?

Vlastne nie.

Aká je vaša prognóza budúcnosti Krásnej Hôrky a jej obnovy?

Som presvedčený, že bez pôvodných kurátorov či projektantov sa nepohnú. Môžu zvládnuť stavebnú časť, ak budú dodržiavať projekt. Ale sú tam úseky, ktoré sa majú doskúmať počas realizácie.

V prípade, že nálezové situácie sa budú líšiť od predpokladaných projekčných východísk, znamená to autorský vstup do diela. Takýto typ architektonických prác nemôžu odviesť stavební inžinieri, ktorých má SNM aktuálne k dispozícii.

Čo sa týka expozície, predpokladám obdobný scenár ako v Hudobnom múzeu SNM v Dolnej Krupej. Po rokoch obnovy je kaštieľ znovu otvorený, len Hudobné múzeum by ste márne hľadali. Expozíciu v budovateľskom nadšení nebolo kedy objednať.

Na Krásnej Hôrke to podľa mňa pri plánovanej zmene koncepcie, v ktorej miešajú obnovu horného hradu s dolným a so stredným, bude trvať zbytočne dlho a bude to znamenať vyššie náklady. Mám obavy, či si charakteristika obnovy celkovo udrží tú kvalitu, ktorá bola nastavená. Nemajú priebežné skúsenosti a ani sa k nim nemajú ako dostať.