Katastrofálne sucho Tento rok si už zrejme nepomôžeme. Treba však začať pracovať na prevencii sucha v budúcnosti

Extrémne nízke hodnoty zrážok počas tohtoročného apríla nie sú jediným ani hlavným dôvodom až katastrofálneho sucha, ktoré momentálne panuje v slovenskej krajine.

Údaje za apríl 2026 sú však akousi ilustráciou rozsahu problému, ktorý máme. A ktorý zo dňa na deň nezmizne, ani keby hneď v tejto chvíli začalo na celom našom území pršať.

„Aktuálne je výrazné, až extrémne sucho už na približne polovici územia. Extrémne sucho zasahuje už 1/3 územia a sucho rôznej intenzity je už na takmer celom území,“ uvádza Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na stránke intersucho.sk venovanej tomuto fenoménu.

Zdroj: intersucho.sk

Extrémne nepriaznivé podmienky to predstavuje pre poľnohospodársku činnosť. Intenzita sucha vo vrstve 0 – 40 cm je výraznejšia ako v celkovom meranom profile do jedného metra hĺbky.

Sucho je dlhodobý proces a spravidla je výsledkom súčasného pôsobenia niekoľkých negatívnych javov naraz. Pritom platí, že sucho je síce tichá, no o to horšia prírodná katastrofa. Sucho nepočuť, neprichádza s burácaním živlov. Ticho a smrteľne sa plazí pod našimi nohami.

Lokálne je v našich zemepisných šírkach spravidla následkom suchej jesene a zimy so slabou snehovou pokrývkou.

Normálne zrážky (v zmysle, že nejde o prudké búrky a prietrže, ktoré z krajiny rýchlo odtečú) vo vegetačných mesiacoch vrátane apríla idú takpovediac rovno do spotreby. Teda vegetácia takmer všetku vlahu zo zrážok okamžite využíva na svoj rast a zvlášť na začiatku jari, keď je rozvoj vegetácie najprudší.

Počas jesene, keď vegetačná aktivita pomaly ustáva, a najmä počas zimy, keď vegetácia takpovediac hibernuje, ide takmer všetok objem zrážok do pôdnych zásob. A v našich podmienkach je zvlášť dôležitá trvalá snehová pokrývka. Vlahu do pôdy uvoľňuje pomaly a kontinuálne, chráni ju pred vysychaním z mrazu a na konci zimy a začiatku jari zabezpečuje hladký štart vegetačnej aktivity.

Okrem aprílových údajov zverejnil SHMÚ v predchádzajúcich dňoch aj zhodnotenie meteorologickej zimy 2025/2026.

Extrémny nedostatok zrážok ilustruje viacerými údajmi. Napríklad vlahovým deficitom, ktorý ukazuje, že v niektorých regiónoch chýbalo oproti priemeru 150 litrov vody na štvorcový meter. Ide pritom o pramenné oblasti väčšiny slovenských riek (Vysoké a Nízke Tatry, horná Nitra, Kysuce a Orava či severovýchod Slovenska). 

Zdroj: shmu.sk

Deficit je jasný aj pri percentuálnych údajoch z vybraných meteorologických staníc.

Zdroj: shmu.sk

„Takéto nízke hodnoty úhrnov zrážok vyjadrené v percentách dlhodobého priemeru sú výnimočné v období, ktoré trvá niekoľko mesiacov. Skúsenosti z posledných rokov však naznačujú, že rovnomernejšie časové, ale aj priestorové rozloženie zrážok, ktoré bolo v minulosti bežnejšie, sa stáva menej pravdepodobným. Do popredia sa dostáva striedanie dlhých období s nedostatkom zrážok s prevažne kratšími obdobiami s výdatnými alebo aj intenzívnymi zrážkami, pričom rastie aj podiel zrážok z búrkových lejakov na ich celkovom úhrne,“ komentuje SHMÚ tieto údaje.

Znamená to, že ak aj v istých časových obdobiach dôjde k vyššiemu objemu zrážok, sú častejšie nárazové a intenzívne. Môžu dočasne zvýšiť hladinu vodných tokov až s rizikom povodní, no ich vplyv na zásoby podzemnej vody je nižší, keďže z krajiny rýchlo odtečú.

Dokladom je aj niekoľko povodňových udalosti z vlaňajšieho novembra tu a tu. Nárazovo výdatnejšie zrážky síce zlepšili celkový priemer minulej jesene, no z hľadiska nasýtenia pôdy vlhkosťou nemali taký efekt, aký by bol z rovnakého objemu zrážok rozloženého do dlhšieho časového obdobia.

Ak sa pozrieme na údaje o snehovej pokrývke počas uplynulej zimy, v porovnaní s tou predchádzajúcou sa situácia síce mierne zlepšila, no i tak je ostatná zima 13. najsuchšia od roku 1881. Zima 2024/2025 bola treťou najsuchšou. V štatistikách je nateraz stále najsuchšou zimou tá prvá meraná, teda 1881/1882.

Zdroj: shmu.sk

Dve veľmi suché zimy po sebe sa už v štatistikách objavili aj pred týmito ostatnými dvoma. Extrémne málo zrážok bolo aj v zimách 1932/1933 a 1933/1934.

Meteorológovia k aktuálnemu hodnoteniu pripojili aj nie príliš optimistickú predpoveď: „V nasledujúcom období by sa malo sucho ďalej zvýrazňovať, pretože sa neočakávajú výdatnejšie zrážky a teplota vzduchu a s ňou súvisiaci výpar budú prevažne rásť. Negatívny vplyv v tomto zmysle predstavuje aj častý veterný charakter počasia.“

Tvrdé následky

Z mnohých oblastí ľudia hlásia, že úroda, ktorú založili na tento rok, buď vôbec nevzklíčila, alebo je v takom úbohom stave, že ju radšej už teraz skosia, aby mali aspoň čím nakŕmiť dobytok.

Vo viacerých regiónoch zostávajú hospodárske zvieratá v uzavretých chovoch, kde prečkali zimu. Na pašu sa nechystajú, pretože jej niet.

Všetky regionálne pobočky Slovenskej poľnohospodárskej a pôdohospodárskej komory hodnotia aktuálnu situáciu spojenú so suchom ako mimoriadne kritickú.

Všetky regionálne pobočky Slovenskej poľnohospodárskej a pôdohospodárskej komory hodnotia aktuálnu situáciu spojenú so suchom ako mimoriadne kritickú.

SHMÚ popri správach o suchu varuje pred vysokým rizikom požiarov. Lístie, opadané ihličie, vyschnutá tráva, drobné konáriky majú v lesoch extrémne nízku vlhkosť, okolo 6 percent.

Z viacerých strán zaznievajú výzvy, aby vláda prijala akútne opatrenia, vyhlásila mimoriadnu situáciu či núdzový stav. No hlavnou témou ministerstva pôdohospodárstva v ostatných dňoch sú množiarne psov a mačiek.

A ministerstvo životného prostredia aktuálne najviac trápia ľudia chrániaci si svoj vlastný majetok.

Je však otázne, či sa s krajinou v takomto stave dá ešte niečo urobiť alebo ostáva len dúfať, že sa nenaplnia najhoršie scenáre neúrody a ničivých požiarov.

Široké príčiny

Zásoby podzemných vôd, ktoré živia aj početné toky u nás, vznikajú práve v období jesene a zimy. A to platí pre celú krajinu vrátane Podunajskej nížiny, ktorej zásoby síce vytvára Dunaj so svojou vnútrozemskou deltou, ten je však takisto závislý od jesenného a zimného objemu zrážok na severných stráňach Álp a južnej strany Šumavy.

A to nás privádza k širšiemu kontextu. Slovensko totiž nie je izolovaný ostrov.

Ako nám objasnili klimatológovia a meteorológovia zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel Faško a Peter Kajaba na začiatku minulej jesene, keď sme s nimi hovorili o hodnotení leta 2025, naše územie zasiahla dlhodobá zmena prúdenia vzduchu a tým aj prenosu z oceánu na pevninu.

Leto 2025„Nepodarené“ bolo len pocitovo, celkovo bolo dvanáste najteplejšie od roku 1931

Erik Potocký

Roky sme boli zvyknutí na to, že Európu zavlažovalo západovýchodné prúdenie a zrážky k nám putovali primárne z výparu nad Atlantickým oceánom. (Ak by sme si urobili ešte širší pohľad, videli by sme doslova „veľkolepé“ prepojenie tropických búrok vznikajúcich na rovníku v oblasti Atlantického oceánu, neskôr smerujúcich k Mexickému zálivu a brehom Severnej Ameriky, pričom „zvyšky“ tejto intenzívnej búrkovej činnosti sa napokon presunú až k západným brehom Európy a putujú až do centra kontinentu, teda k nám.)

V ostatných rokoch sa toto západovýchodné prúdenie zoslabilo a prevažovať začalo prúdenie z juhozápadu – z Jadranu a zo západného Stredomoria.

Objem vlhkosti v tomto prúdení je nižší ako v tom z Atlantiku, navyše v ceste k nám stoja v ceste oblačnosti Alpy, ktoré veľkú časť zrážok stiahnu k sebe.

Extrémne sucho na záveternej strane Álp (smerom od juhozápadu) je zjavné aj na mape zobrazujúcej intenzitu sucha na celom európskom kontinente. Rakúsko, Česko a Slovensko patria medzi najpostihnutejšie krajiny.

Zdroj: intersucho.sk

Typickým obrazom zmeny je situácia na Kysuciach. Predtým kraj s hojnými zrážkami, ktoré sa neraz v Beskydách „točili“ celé dni, je dnes takpovediac na konci trasy oblačnosti zo Stredomoria a tomu zodpovedá aj množstvo zrážok, ktoré tu v ostatných rokoch spadne.

Sucho v horských oblastiach má, samozrejme, aj ľudský príspevok. Tým je masívne odlesnenie horských území, ktoré v minulých obdobiach udržiavali aj tzv. malý vodný cyklus.

Celý proces je v zásade jednoduchý, hoci trochu obsiahlejší na opísanie.

Lesy, zvlášť horské, udržiavajú až o niekoľko stupňov nižšiu teplotu vzduchu pri rovnakej intenzite slnečného žiarenia, ako je to v prípade, že je územie bez lesného porastu. Živé stromy zároveň udržiavajú lesnú pôdu pevnejšie pohromade (ako armatúra v betóne) a táto pôda dokáže bezpečne absorbovať aj väčšie množstvo zrážok a tvoriť zásobu podzemnej vody.

Neabsorbovaná vlhkosť, či už z pôdy, alebo zachytená na vegetácii, sa vyparuje a vďaka nižšej teplote vzduchu spôsobenej hustým lesným porastom sa rýchlejšie skondenzuje priamo nad lesmi a pri dostatočnej nasýtenosti vzduchu sa opäť spustia lokálne zrážky. Tento cyklus sa môže zopakovať aj viackrát, čo udržiava krajinu vo vlhkom stave aj v prípade dlhodobejšej absencie vlhkého oceánskeho vzduchu nad naším územím.

Ďalším, už dlhšie pozorovaným javom je to, že prvým regiónom, v ktorom sa sucho zvykne prejavovať, je stredné Považie. Toto územie je už desaťročia odvodňované s cieľom čo najskôr dostať čo najviac vody do regulovaného Váhu a jeho kaskád, ktoré boli vybudované na výrobu elektriny pre priemysel, ktorý sa už od 40. rokov minulého storočia sústreďoval práve v tomto regióne.

Ako z toho von

Tak ako na jednej strane sucho dlho nie je vidieť a začneme ho vnímať, až keď je naozaj zle, takisto zo dňa na deň nezmizne bez ohľadu na to, aké opatrenia urobíme.

To však neznamená, že žiadne opatrenia robiť netreba. Ak už nepomôžu tento rok, budú obranou v ďalších rokoch, keď sa sucho môže zopakovať.

Riešením je vždy prevencia, teda aby sucho vôbec nevzniklo, aby sme dokázali udržať v krajine dostatok vody nielen pre priamu ľudskú spotrebu, ale aj na zachovanie fauny a flóry.

Mnohí sa napríklad smiali z projektu hrádzok, ktoré ešte za vlády Ivety Radičovej presadil Michal Kravčík. S nízkymi nákladmi mali pomôcť udržať vodu v lesoch. Hrádzky, ktoré vyžadovali len čisto prírodný stavebný materiál dostupný na mieste – kamene, pôdu, konáre a kmene stromov –, mali spomaľovať odtok vody z lesov, stabilizovať ich, chrániť pred eróziou a pomáhať tak tzv. malému vodnému cyklu.

Zázračný vodný cyklusSlovenský nápad podporuje zdravšiu a bohatšiu krajinu. A tiež viaže uhlík

Erik Potocký

Hrádzky nie sú, samozrejme, univerzálnym riešením, ale malým príspevkom, ktorý pri malých nákladoch dokáže svojpomocne vybudovať každé urbariátne spoločenstvo – ak chce a nájde dohodu.

Znížiť nebezpečenstvo požiarov a ich šírenia dokáže aj taká takisto zdanlivo drobnosť, ako je odstránenie suchých a odumretých stromov, ktoré sa môžu stať vhodným „podpalom“. Presvedčili sa o tom pri požiaroch v minulých rokoch napríklad v českom národnom parku České Švajčiarsko alebo v Kalifornii.

V desaťročiach komunistického režimu prešli mnohé aj malé vodné toky prísnou reguláciou. Okrem spevnenia brehov či budovania hrádzí, ktoré mali chrániť ľudí a majetok pred hrozbami povodní, sa však pristúpilo aj k takým extrémnym riešeniam, ako bolo vydláždenie či vybetónovanie koryta.

V desaťročiach komunistického režimu prešli navyše mnohé aj malé vodné toky prísnou reguláciou. Okrem spevnenia brehov či budovania hrádzí, ktoré mali chrániť ľudí a majetok pred hrozbami povodní, sa však pristúpilo aj k takým extrémnym riešeniam, ako bolo vydláždenie či vybetónovanie koryta (ak budete napríklad v Rožňave, choďte sa pozrieť na miestny potok Drázus, schválne).

Už len základná deregulácia s odstránením takýchto extrémnych prvkov by viedla k väčšiemu množstvu vlahy v pôde. Obnova meandrov v miestach, kde by prípadné záplavy nikoho a nič neohrozovali, prípadne vybudovanie zámerne zaplavovaných území by takisto znamenali viac vody v krajine. Mokrade a močiare by na správnych miestach iniciovali rozvoj vegetácie, zníženie lokálnej teploty, nižší výpar a podobne.

Nejde teraz o to, aby sme začali búrať veľké vodné stavby, priehrady, zásobárne pitnej vody. Obete, ktoré si ich výstavba vyžiadala v časoch totality, by vyšli nazmar. Na druhej strane napríklad Vodné dielo Gabčíkovo stabilizovalo úrovne podzemných vôd na Žitnom ostrove.

Určite však existujú miesta, ktoré by revitalizáciu zniesli a minimálne na lokálnej úrovni by krajine prospeli. A zároveň by sa akékoľvek nové diela tohto typu mali plánovať s ešte väčšou pozornosťou, opatrnosťou a ohľadom na to, že vody v krajine objektívne ubudlo.

Len pred niekoľkými dňami sme priniesli reportáž z Čechánok, ktorým hrozí zánik pre plánovanú výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec-Látky. Čechánky by mali byť zatopené a na ich mieste by mala vyrásť horná nádrž prečerpávačky.

Už dnes však mnohí miestni hovoria o tom, že podľa nich projekt stroskotá na tom, že jednoducho nie je dosť vody na naplnenie tejto nádrže, zvlášť ak by sa v rámci stavby mala minimálne sčasti vypustiť aj nádrž Málinec.

Na Čechánkach, ktorým hrozí potopaNiektorí ani netušili, že majú zaplombované majetky. Iní spomínajú, ako štát okradol aj ich predkov

Erik PotockýAndrej Lojan

Aj tu ľudia hovoria o mimoriadne suchom období. Studne, ktoré kedysi doslova pretekali prúdom, dnes ledva stačia na základné potreby pre ľudí a skromné pestovanie.