Štát prichádza o milióny Každý šiesty žiak odchádza zo školy bez výučného listu či maturity. Netýka sa to iba marginalizovaných komunít

Spomedzi 51-tisíc detí, ktoré sa narodili medzi septembrom 2004 a augustom 2005 a v školskom roku 2020/2021 ako 15-roční študovali na slovenských školách, zostalo o štyri roky neskôr bez výučného listu alebo maturity takmer deväťtisíc z nich. V prepočte je to teda 17 percent, alebo inak – každý šiesty žiak.

To je hlavné zistenie analýzy, ktorú robil Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie.

Ukázalo sa, že tisícky mladých ľudí ani nenastúpia na strednú školu.

Tri spôsoby predčasného ukončenia

Analytici sa pozreli na dáta z rezortného informačného systému, ktorý spadá pod ministerstvo školstva. Údaje doň poskytujú školy cez svoje školské systémy.

Ich cieľom bolo zistiť, koľko žiakov odchádza zo škôl predčasne, teda bez maturity alebo výučného listu.

Analýza je súčasťou projektu, ktorý sa zameriava na vytvorenie systému včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky (PUŠD), ktorého úlohou je zachytiť žiakov a žiačky v riziku predčasného ukončenia školy. Proces overenia systému prebieha v spolupráci s pilotnými školami v štyroch krajoch Slovenska.

Čo vlastne znamená predčasné ukončenie školskej dochádzky?

Autori analýzy vysvetľujú, že za hranicu úspešného ukončenia vzdelávania možno považovať dosiahnutie aspoň úrovne ISCED 3. V slovenskom prostredí to znamená získať výučný list alebo maturitné vysvedčenie. Mladí ľudia, ktorí zo vzdelávacieho systému odídu bez týchto kvalifikácií, končia s dosiahnutým vzdelaním najviac na úrovni ISCED 2.

Analytici sledovali kohortu (skupinu) žiakov, ktorí v období 2020/2021 mali pätnásť rokov, teda v poslednom roku povinnej školskej dochádzky. Sledovali ich až do školského roka 2024/2025, teda do obdobia, keď mali devätnásť rokov.

Z tejto kohorty ukončil vzdelávanie bez výučného listu alebo maturity každý šiesty žiak. V absolútnych číslach išlo o 8675 mladých ľudí.

Vzdelávanie ukončili rôznymi spôsobmi. 

42 percent z nich opustilo vzdelávací systém po ukončení základnej školy. 

Ďalších dvadsať percent ukončilo svoje vzdelávanie na stredoškolských odboroch typu E a F, ktoré neumožňujú získanie výučného listu ani maturity. 

V treťom scenári sa PUŠD udiala až počas štúdia na bežných stredoškolských odboroch s výučným listom alebo maturitou (38 percent PUŠD v kohorte).

Nielen žiaci z marginalizovaných komunít

Jeden z autorov analýzy Juraj Čokyna v rozhovore pre denník SME vysvetlil, prečo najviac žiakov, ktorí odchádzajú zo škôl predčasne, tvoria tí, ktorí odídu hneď po základnej škole.

„Pretože sa vtedy väčšine z nich končí povinná školská dochádzka. U nás je systém nastavený tak, že ak žiak viac ako raz opakuje na základnej škole ročník, a teda neukončí deviaty ročník, nemá prakticky inú šancu, ako sa prihlásiť na strednú školu s dvojročným odborom. Po jeho ukončení nemá v ruke ani výučný list,“ vraví Čokyna.

„Tu hovoríme predovšetkým o žiakoch z chudobných rodín a z vylúčených komunít. Pre nich môže byť potom naozaj väčšia motivácia ísť pracovať hoc aj od šestnástich rokov a prispievať do rozpočtu rodiny. Chodia na rôzne fušky alebo majú nízkokvalifikovanú prácu.“

Ilustračné foto. Postoj/Tomáš Puškáš

Ďalším zistením analýzy však je, že predčasné ukončenie vzdelávania sa netýka iba žiakov a žiačok z marginalizovaných komunít.

Ako píšu analytici, prvé dva scenáre – odchody bezprostredne po základnej škole a štúdium na E a F odboroch – predstavujú v súčte 62 percent predčasných ukončení v rámci kohorty. Dostupné analýzy podľa nich naznačujú, že v týchto prípadoch ide najmä o mladých ľudí z chudobných rodín a/alebo marginalizovaných rómskych komunít. Tretí scenár – odchody z bežných stredoškolských odborov – sa však už týchto skupín týka v oveľa menšej miere.

„PUŠD sa zďaleka netýka len žiakov a žiačok z chudobnejších pomerov, hoci sociálne znevýhodnenie v ňom hrá veľkú rolu,“ píše sa v dokumente. „V čase zanechania vzdelávania bola zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia evidovaná iba štvrtina žiakov a žiačok s PUŠD z cieľovej kohorty, konkrétne 25,5 %. Problém PUŠD je teda širší než najtypickejší obraz odchodu zo školy v prostredí hlbokej sociálnej núdze.“

Štát prichádza o milióny eur

Ľudia, ktorí ukončia školu predčasne, sa na trhu práce uplatňujú podstatne horšie než absolventi s výučným listom alebo maturitou. 

„Miera zamestnanosti ľudí s PUŠD síce s vekom rastie, ale stále je takmer o polovicu nižšia v porovnaní s priemerom EÚ aj krajinami V4. Zároveň v porovnaní s krajinami EÚ a V4 dosahujeme najväčší rozdiel v miere zamestnanosti ľudí s PUŠD a ľudí s výučným listom alebo maturitou,“ vysvetľuje analýza.

Každé zníženie miery PUŠD o jeden percentuálny bod (zhruba 500 žiakov v sledovanej kohorte) by podľa analytikov do štátneho rozpočtu prinieslo odhadom minimálne 1,4 milióna eur na daniach a odvodoch ročne.

Vysoká miera PUŠD neznamená len slabšiu životnú istotu pre jednotlivca, ale aj merateľnú stratu pre verejné financie.

Analytici vyrátali, že zníženie PUŠD aspoň na úroveň cieľa EÚ do roku 2030 by v danej kohorte do rozpočtu prinieslo minimálne 12 miliónov eur ročne.

„Ako štát prichádzame o zdroje, ako sú dane a odvody, pri ľuďoch, ktorí sa často zamestnajú mimo oficiálneho pracovného procesu,“ dopĺňa Čokyna v rozhovore. „Výrobné firmy na Slovensku hlásia, že im chýba odhadom 80- až 100-tisíc ľudí, a hľadáme na tieto miesta ľudí zo zahraničia, pričom by sa časť z nich mohla zaplniť aj týmito mladými. Mnohé výrobné firmy však požadujú aspoň výučný list.“

Čo chcú autori so zisteniami robiť ďalej?

V najbližších dvoch rokoch chcú vytvoriť systém pre školy, ktorý by im pomohol včas identifikovať žiakov, ktorí sú v riziku predčasného ukončenia školy. Zároveň chcú presnejšie pomenovať rizikové faktory, ktoré na to majú vplyv, a overiť opatrenia, ktoré sú v praxi účinné.

Od školského roka 2028/2029 by mal byť tento systém funkčný a platiť by mal pre všetky základné a stredné školy na Slovensku.