Leto 2025 „Nepodarené“ bolo len pocitovo, celkovo bolo dvanáste najteplejšie od roku 1931

Uplynulé leto sa mnohým mohlo zdať „nepodarené“. Po už takopovediac tradičnom začiatku, keď v júni a júli teploty stúpali vysoko nad 30 stupňov, prišlo zhruba od druhej dekády júla k ochladeniu a prevládalo daždivé počasie. Hoci sa neskôr opäť vyjasnilo a oteplilo, obdobie ochladenia a dažďov sa zopakovalo aj v auguste.

Subjektívne mohli mať mnohí pocit, že, naopak, ide o klasické leto, aké si pamätajú spred niekoľkých desaťročí. Aj pár dní horúčav, aj dočasné ochladenie, daždivé dni... Do subjektívneho vnímania však vstupujú aj iné faktory. Nielen tzv. spomienkový optimizmus, keď sa minulé udalosti javia pozitívnejšie, ako sme ich prežívali vtedy, keď sa práve diali.

Je tu aj vek – mladý organizmus zvláda vyššie teploty lepšie, a tak napríklad človek v 80. alebo 90. rokoch minulého storočia ako tínedžer či dvadsiatnik znášal aj horúčavy lepšie ako dnes, keď má povedzme okolo päťdesiatky. Aj osobné prežívanie je iné – inak sa na horúčavy díva dieťa či tínedžer, ktorý prázdniny trávi pri vode alebo u prarodičov na vidieku, a inak človek, ktorý musí chodiť do práce a horúce dni trávi zavretý v kancelárii alebo vo fabrike.

Porovnávanie na základe osobnej skúsenosti a spomienok má teda svoje prirodzené limity. Preto je pri hodnotení dobré vystaviť svoje spomienky, ale aj čerstvé pocity faktom, v tomto prípade nameraným dátam vtedy a dnes.

Klimatológovia a meteorológia hodnotia tri hlavné ukazovatele – teplotu, zrážky a fenológiu (teda vplyv počasia a klímy na vegetáciu).

My sa zameriame na odborné vyhodnotenie teploty a zrážok, keďže práve tieto ukazovatele sú predmetom aj subjektívneho hodnotenia laikov.

A ešte jedna metodologická poznámka – na rozdiel od astronomického alebo kalendárneho leta ide o hodnotenie leta meteorologického, teda mesiacov jún, júl a august.

Teplotné výkyvy

Súhrnný záver hodnotenia je, že meteorologické leto 2025 sa skončilo ako 12. najteplejšie od roku 1931 s priemernou priestorovou teplotou 19,2 stupňa Celzia.

„Možno sa niektorým ľuďom zdá, že toto leto bolo chladnejšie ako minuloročné letá. V podstate majú pravdu, oproti minuloročnému letu bolo chladnejšie o 1,5 stupňa, ale treba jedným dychom dodať, že vlaňajšie leto bolo rekordne teplé,“ vysvetľuje pre Postoj meteorológ a klimatológ SHMÚ Peter Kajaba.

„Z hľadiska priebehu celého leta bol ukážkovým letným mesiacom jún. Mali sme príjemné letné teploty až horúčavy a takýto charakter počasia pokračoval aj prvý júlový týždeň. Následne došlo k zmene. Jednak sa ochladilo a jednak prišli zrážky, ktoré trvali až do prvej augustovej dekády,“ dopĺňa.

Z toho môže prameniť aj pocit „pokazeného“ leta, ak ľudia očakávali, že celé leto bude vyzerať tak ako v júni. K tomuto pocitu prispelo ochladenie a zrážky hneď v druhý júlový týždeň, prakticky na začiatku prázdnin a hlavnej dovolenkovej sezóny.

Po júlovom ochladení začali v auguste opäť teploty stúpať a okolo 24. augusta sa znova ochladilo.

Zdroj: SHMÚ

Zdroj: SHMÚ

Peter Kajaba vysvetľuje, že ide svojím spôsobom o paradox. Žijeme síce v ére nadpriemerných teplôt, no počasie zároveň nemá stály charakter. Nie je to tak, že by celé leto bolo stále teplo, alebo opačne, že by sme zažili chladné leto.

Klasické leto podľa meteorológov väčšinou vyzerá tak, že priemerná teplota počas leta postupne rastie a najteplejší býva august, niekedy júl. Teraz priemerná teplota, naopak, postupne klesala – najteplejší bol prvý mesiac leta – jún –, čo určite nie je štandardný obraz leta.

Zdroj: SHMÚ

„Čiže máme obdobie, keď je veľmi teplo, a potom príde až také nepríjemné ochladenie. Príkladom je práve tohtoročný august. Na Lomnickom štíte sme mali dorovnanie rekordu minimálnej teploty 24. augusta – −8,4 stupňa – a predtým 10. augusta v Trebišove sme zas mali maximálny rekord pre túto stanicu – 37,4 stupňa –, čiže v rozpätí zhruba dvoch týždňov,“ uvádza Kajaba.

Takéto striedanie extrémov je práve typické pre klimatickú zmenu, ktorú zažívame. Nielen na dennej, ale aj na mesačnej báze. Teda vytráca sa stálosť počasia. A to aj pri teplotách, aj pri zrážkach.

Zlom v 90. rokoch

Jeden mesiac, ako napríklad tohtoročný jún, sme mali extrémne suchý a následne júl bol extrémne daždivý. Takýto trend pozorujeme od konca 90. rokov 20. storočia. Nielen striedanie extrémov, ale aj zvýšenie priemerných teplôt.

Ukazuje to aj tohtoročná najvyššia nameraná teplota 38,7 stupňa. Pritom počas minulého leta, ktoré bolo v priemere teplejšie ako tohtoročné, bola najvyššia nameraná teplota „len“ 38,3 stupňa.

V dlhodobom porovnaní sú akýmsi zlomovým obdobím 90. roky 20. storočia.

„Napríklad v Bratislave na letisku sme mali teraz priemernú teplotu za júl 22 stupňov. Ak sa pozrieme na údaje od roku 1951, tak do roku 1991 sme takúto priemernú teplotu na tejto stanici mali iba raz a odvtedy pomaly každý tretí júl mal priemernú teplotu 22 stupňov a viac. Predtým sme júl s takouto priemernou teplotou mali napríklad v roku 1983, čo bolo vtedy považované za mimoriadne teplé leto, takéto vysoké priemerné teploty sa nevyskytovali.

A nielen v Bratislave, ale aj na iných staniciach, napríklad v Košiciach, vidíme, že pred rokom 1991 sa iba dvakrát vyskytla priemerná teplota v júli ako tento rok. Podobne aj severnejšie, na stanici v Poprade, kde sme mali tento júl priemer 17,6 stupňa, pred rokom 1991 bola teplota vyššia ako 17 stupňov v júli len šesťkrát,“ opisuje rozdiely oproti minulosti Peter Kajaba.

Poprad je podľa neho zaujímavý aj v tomto lete, pretože tam bola nameraná druhá najvyššia teplota vzduchu pre túto stanicu od roku 1951 – 34,2 stupňa. Vyššia bola len v roku 2007, keď sme v rámci Slovenska po prvýkrát namerali teplotu nad 40 stupňov.

Ďalšie porovnanie – Hurbanovo, teda južná stanica, aj Oravská Lesná, teda severná stanica – obidve skončili počas tohto leta v červených číslach. Pre Hurbanovo je odchýlka od normálu 1991 až 2020 2,6 stupňa a pre Oravskú Lesnú 0,6 stupňa.

Posledné vyslovene chladné leto bolo na Slovensku v roku 1996, avšak už predtým v roku 1992 a 1994 sme mali na to obdobie extrémne horúce letá.

A napríklad v Čadci bolo v roku 2025 51 letných dní (teplota aspoň 25 stupňov), pričom v rokoch 1961 až 1990 ich priemerne bolo 40. Takisto tropické dni (teplota aspoň 30 stupňov) – tento rok ich bolo desať, priemer je šesť.

Posledné vyslovene chladné leto bolo na Slovensku v roku 1996, avšak už predtým v roku 1992 a 1994 sme mali na to obdobie extrémne horúce letá, čo potvrdzuje, že extrémy vyplývajúce z klimatickej zmeny sa začali prejavovať v 90. rokoch 20. storočia.

Hoci celkovo bolo toto leto 12. najteplejšie od roku 1931, vidíme na Slovensku aj regionálne rozdiely. Napríklad na Lomnickom štíte alebo v Poprade to bolo ôsme najteplejšie leto, v Oravskej Lesnej desiate najteplejšie. Na juhu v Hurbanove jedenáste a v Trebišove desiate najteplejšie.

„Merania nám ukazujú, že do tejto úrovne sa teploty dostali v 90. rokoch. Vyššie teploty nám akoby zovšedneli. A ak máme niekoľko dní alebo dekádu povedzme chladnejšie alebo daždivejšie obdobie, tak už sú ľudia nespokojní a vnímajú to ako chladné leto, pretože vyššie úrovne sa začali považovať za akýsi normál. Ale v strednej Európe pri klasických klimatických podmienkach to štandard určite nie je,“ uzatvára Peter Kajaba.

Zdroj: SHMÚ

Extrémy aj vo svete

Júl bol rekordný v Škandinávii aj v západnej Európe, dokonca v Turecku bola v júli zaznamenaná rekordná maximálna teplota 50,5 stupňa, čo je už potvrdené aj Svetovou meteorologickou organizáciou.

„Všetky tieto rekordy sa totiž ešte po nameraní preverujú, či tam neboli nejaké iné vplyvy, ktoré by mohli skresliť meranie. Nie je to tak, že len odčítame z teplomera, zapíšeme a hneď máme rekord,“ osvetľuje Kajaba.

V západnej Európe bol najteplejší jún v histórii meraní s priemernou teplotou 20,49 stupňa, čo je o 2,8 stupňa viac ako priemer v rokoch 1991 – 2020. V častiach Portugalska bola zaznamenaná pocitová teplota až okolo 48 stupňov.

V severnej Európe sa tiež objavili mimoriadne vysoké teploty, čo spôsobila kombinácia dlhšie trvajúcej tlakovej výše a dlhých dní s veľmi krátkymi nocami v oblastiach blízko polárneho kruhu. Napríklad v Botnickom zálive sa morská voda ohriala na o niekoľko stupňov vyššiu teplotu, ako je štandard, a v Nórsku v meste Frosta neďaleko Trondheimu namerali teplotu 34,9 stupňa, čo bolo len o sedem desatín menej ako platný teplotný rekord pre Nórsko.

Ale maximálne alebo minimálne rekordy boli zaznamenané aj v ostatných častiach sveta na rôznych typoch kontinentov, či už v Austrálii, vo východnej Ázii, v Japonsku, v Severnej Amerike. 

Na tieto extrémy sa nabaľujú ďalšie javy – čím vyššia teplota, tým väčšie suchá a vyššie riziko požiaru. Alebo extrémne búrkové úhrny zrážok z kombinácie extrémnej teploty a vlhkosti vzduchu. 

Veľa dažďa, ale aj tak podpriemer

Výnimočnosť júna potvrdzuje aj vývoj zrážok.

Jún je mesiac, ktorý by sa v týchto klimatických podmienkach mal vyznačovať skôr oblačnejším počasím, počas ktorého sa vyskytujú pravidelné zrážky. To pôsobí proti prílišnému otepleniu. „Tento rok sa stal pravý opak, tentoraz bol máj veľmi oblačný, nebol teplý, skôr chladný, a potom prišiel jún, v ktorom sa počasie úplne zmenilo. Málo zrážok, veľmi sucho, čo by v júni vôbec nemalo byť,“ vysvetľuje pre Postoj klimatológ a meteorológ SHMÚ Pavol Faško.

A tohtoročný jún bol výnimočný aj z hľadiska posledného obdobia všeobecne teplých rokov. Bol na Slovensku v desiatke najteplejších, konkrétne štvrtý najteplejší od roku 1931. Júl a august boli v porovnaní samostatných mesiacov v „sivom“ priemere.

Niektoré meteorologické stanice na juhu stredného Slovenska a na Východoslovenskej nížine mali v júni až rekordne nízky mesačný úhrn zrážok, nižší ako 10 mm.

Napríklad v Michalovciach bol v júni od roku 1881 najnižší mesačný úhrn zrážok – na úrovni 8 mm. Jún bol podľa Pavla Faška akoby vyvrcholením toho, čo sa u nás z hľadiska zrážok vyvíjalo od minuloročnej jesene. Na konci júna a začiatku júla to bolo už deväť mesiacov, čo sa u nás vyskytovalo málo zrážok, a vyústilo to do mimoriadneho až extrémneho sucha.

Následné zrážky „vpadli“ aj do poľnohospodárskych prác. Júlové dažde prišli práve v čase začínajúcej sa žatvy, takže znehodnotili napríklad potravinársku pšenicu. Naopak, pomohli kukurici, ktorá v teplom a suchom júni trpela, takže jej úroda napokon môže byť veľmi dobrá.

Platí ešte Medardova kvapka?

„Do tejto pranostiky (Medarda je 8. júna) je prenesený jeden z výrazných prejavov klímy v našom prostredí, ale v poslednom období sa už v nadpolovičnej väčšine júnov nenapĺňa. Júnovým štandardom býval prenos vlhkých vzduchových hmôt z Atlantického oceánu do vnútrozemia Európy. A to je spôsobené širšími zmenami charakteru počasia v priestore Európy, že ten západo-východný prenos je oslabený nielen na začiatku leta, ale vo všetkých ročných obdobiach,“ vysvetľuje Pavol Faško.

Teraz sa to prejavilo napríklad tým, že na severozápadnej Orave sa v priebehu leta stále vytváral dosť veľký deficit zrážok, ktorý trval ešte z predchádzajúcich mesiacov od jesene 2024.

„Keď sme porovnávali napríklad úhrn zrážok za celé leto v Kráľovej pri Senci a Oravskej Lesnej, tak v prvej obci bolo za celé obdobie v tomto roku viac zrážok než v tej druhej. Spadlo tam takmer 150 percent dlhodobého priemeru v západnej časti Podunajskej nížiny. V oblasti, ako je Orava, boli zrážky podpriemerné,“ dopĺňa.

Zdroj: SHMÚ

Dodáva, že je to spôsobené tým, že vlhké vzduchové hmoty k nám teraz neprichádzajú od západu alebo severozápadu tak pravidelne, ako to bývalo v minulosti, a sú nahradzované vlhkými vzduchovými masami, ktoré prichádzajú zo severného Jadranu alebo centrálneho Stredomoria cez Rakúsko a Maďarsko, čo sa v tomto lete stalo niekoľkokrát.

Okrem severozápadnej Oravy vidíme zrážkový deficit aj v okolí Tatier. Hoci v absolútnom množstve bolo zrážok v tejto oblasti nadpriemerne v rámci Slovenska, pri dlhodobom porovnaní vidíme, že táto lokalita sa dostala do podpriemeru. Hoci teda bolo v Tatrách pocitovo zrážok dosť, v skutočnosti by ich podľa dlhodobých priemerných hodnôt malo byť ešte viac.

Nerovnomernosť zrážok v rámci Slovenska

Ak sa pozrieme na jednotlivé oblasti Slovenska, zrážky sa koncentrovali zväčša na juhozápade, na Podunajskej nížine, v oblasti Ponitria a v južnej polovici stredného Slovenska. Nezasiahli však v takej intenzite východné Slovensko ani severnú polovicu krajiny.

„Oslabenie západo-východného prúdenia vlhkého vzduchu je spôsobené tým, že teplotný kontrast medzi tými najvyššími zemepisnými šírkami severnej pologule a tými nízkymi nie je taký výrazný, ako by mal byť alebo ako v minulosti bol. A vďaka tomu je potom aj západo-východný prenos vzduchových hmôt spomalený,“ hovorí Pavol Faško.

Meteorológovia majú potom problém aj s presnosťou predpovedí.

Aj keď sa sem vlhký vzduch dostane, neprechádza priestorom strednej Európy s takou ľahkosťou ako v minulosti. Potom niekedy nie je jednoduché povedať napríklad dva dni vopred, že zrážky, ktoré sú očakávané, budú v tej alebo inej oblasti. Či bude zasiahnutá časť západného Slovenska alebo sa dostanú aj na stredné a ako to bude na východnom Slovensku.

„To sa nám potvrdilo, lebo veľmi často sa pásma zrážok na východné Slovensko toto leto vôbec nedostali. Napríklad na juhu Východoslovenskej nížiny v Somotore bolo za celé leto 136 mm zrážok, 97 percent dlhodobého priemeru.

To bolo v kontraste s tým, čo sa udialo na Podunajskej nížine, ktorá, naopak, bola niekoľkokrát zasiahnutá zrážkami prichádzajúcimi z priestoru Rakúska, Maďarska alebo severného Jadranu. V Kráľovej pri Senci bol úhrn v tohtoročnom lete 267 mm, čo bolo 145 percent dlhodobého priemeru,“ vysvetľuje Faško.

Mimoriadne málo zrážok však bolo napríklad na Orave. V Oravskej Lesnej sme mali v lete ich úhrn 251 mm, čo je síce hodnotovo bližšie ku Kráľovej pri Senci ako k Somotoru, ale išlo len o 69 percent dlhodobého priemeru.

Deficit zrážok v Oravskej Lesnej za posledný rok bol 360 mm, čo má vplyv aj na vegetáciu, ktorá je nielen pod teplotným stresom, ale trpí zároveň aj nedostatkom pôdnej vlahy.

Pozitívom na vývoji zrážok v tomto lete je to, že mali viac charakter dažďa ako búrok.

Počas tohto leta sa na Slovensku zaznamenalo sedem vysokých denných úhrnov zrážok s hodnotou 100 mm a viac. Od roku 1981 sa to na Slovensku stalo v lete iba dvakrát. Viac ich bolo len v lete 1994 a 1999. Vtedy to malo aj vážne hydrologické dôsledky.

Pozitívom na vývoji zrážok v tomto lete je to, že mali viac charakter dažďa ako búrok.

„Aj toto máme zdokladované. Podľa registrácie bleskov, resp. elektrických výbojov v atmosfére, bol v tohtoročnom lete ich výskyt – v porovnaní s predchádzajúcimi letami 2023 a 2024 – nižší a aj búrky, ktoré sa vyskytli, mali v priemere nižšiu intenzitu ako v minulých rokoch. Denný úhrn zrážok nebol sústredený do krátkeho času ako pri intenzívnej búrke, ale rozložený na viac hodín, často na väčšinu dňa. Teda aj príroda alebo zastavené územie mali čas väčšie úhrny zrážok vstrebať,“ dopĺňa Pavol Faško.