Koniec sloganu Visit Barcelona Obľúbené mesto už ďalších turistov nechce, prijíma radikálne opatrenia

Turisti v Barcelone v rokoch 2024 a 2025 na vlastnej koži pocítili, že nie všetci obyvatelia mesta sú z ich návštevy nadšení.

Na fasádach budov sa objavili nápisy posielajúce turistov domov. Mesto zažilo antituristické protesty a prišlo dokonca aj k priamym potýčkam, keď aktivisti striekali na turistov vodnými pištoľami.

Niekoľko rokov predtým už aktivisti zastavili turistický autobus a prepichli mu gumu, v druhom zasa odpálili dymovnicu.

Posolstvo bolo jasné: bežní obyvatelia mesta majú turistov dosť a negatívne dôsledky masového turizmu ďaleko prevyšujú tie pozitívne.

Barcelona sa v posledných rokoch stala jednou z najobľúbenejších turistických destinácií na svete. Podľa jedného rebríčka sa dokonca v roku 2025 stala najnavštevovanejším mestom na svete a predbehla tak aj mestá ako New York či Paríž.

Vlani navštívilo hlavné mesto Katalánska približne 16 miliónov ľudí. Toto číslo každoročne, s výnimkou obdobia pandémie, rastie.

Obyvatelia turistických destinácií sa búriaPrehnali sme to s dovolenkovaním?

Kristína Votrubová

Už aj politické špičky mesta chcú, aby sa rast zastavil. Mesto nedávno zriadilo nový post komisára pre riadenie udržateľného turizmu, stal sa ním José Antonio Donaire.

Ten v rozhovore pre The New York Times uviedol, že novým posolstvom mesta je: „Už žiadny ďalší turista.“

„Nechceme ďalej rásť. Chceme turistov, ktorých mesto už má. V roku 2025 navštívilo mesto 15,7 milióna turistov – to je tá hranica. Šestnásť miliónov je maximum,“ vysvetlil Donaire pre americký denník.

Problém nie je len Airbnb, ale aj bežné hotely

Aktivisti, ktorí bojujú proti turizmu, však nesúhlasia a volajú po tom, aby bolo turistov menej. Je ním aj Daniel Pardo, ktorý je hovorcom a členom platformy Zhromaždenie štvrtí za pokles turizmu.

Práve táto platforma stála za protestmi proti turizmu, ktoré sa v minulých rokoch konali v mnohých španielskych mestách.

Veľká časť obyvateľstva podľa Parda nemá z turizmu žiadny úžitok a iba trpí jeho neblahými dôsledkami. Ako sa stával turizmus masovou záležitosťou, zintenzívnili sa aj jeho negatívne dôsledky.

Tým najčastejšie spomínaným je nedostupnosť bývania.

Majitelia nájomné byty prerábajú na apartmány krátkodobého ubytovania. Väčší dopyt po tomto ubytovaní zvyšuje aj ceny bytov. V Barcelone je to už podľa Parda problém celého mesta, nielen niektorých turistických štvrtí.

„Pred desiatimi rokmi boli obyvatelia vytláčaní z jednej štvrte do druhej. Dnes to už nie je o štvrtiach, ale o obciach. Mimoriadna úroveň špekulácií sa rozšírila po celom území mesta a vysťahovaní ľudia musia ísť ešte ďalej,“ hovorí Daniel Pardo pre Postoj.

Daniel Pardo, hovorca a člen platformy Zhromaždenie štvrtí za pokles turizmu. Foto: Postoj/Marek Votruba

Problémom z jeho pohľadu nie sú iba byty prenajímané cez platformy ako Airbnb, ale aj samotné hotely.

Väčšina hotelov bola totiž postavená na miestach, kde predtým bývali ľudia. „Keď sa hovorí o vplyve turizmu na trh s bývaním, za zlých sú vždy označované platformy ako Airbnb a hotely sú prezentované ako tí dobrí. Ale v podstate je to to isté. Jedni sú viac v súlade so zákonom ako druhí, ale nemajú väčšiu legitimitu,“ hovorí.

Bývanie však nie je jediným problémom v súvislosti s turizmom. Hovorí sa síce, že turizmus prináša mestám bohatstvo, Daniel Pardo však nesúhlasí. „Chcú tým povedať, že generuje HDP. A ako sa to HDP prerozdeľuje? Zle,“ hovorí.

Ľavica vo vojne proti turizmu

Pardo má jasné ideologické zafarbenie. Nehlási sa síce k žiadnej politickej strane, ale zastáva antikapitalistické postoje. Masový turizmus je podľa neho výsledkom kapitalistického ekonomického modelu, ktorý vedie k vykorisťovaniu pracovnej sily.

Práve ideologické zafarbenie vyčíta opozícia v súvislosti s opatreniami na obmedzenie turizmu aj vedeniu Barcelony. Primátorom 1,7-miliónového mesta je aktuálne Jaume Collboni z katalánskej socialistickej strany. Jeho predchodkyňou bola Ada Colau zo strany Barcelona en Comú, ktorá sa hlásila k ľavicovo-progresívnej politike.

Pravicoví politici, ako aj podnikatelia ju označovali za radikálku či dokonca komunistku. Za jej pôsobenia mesto napríklad tolerovalo a dokonca poskytovalo právnu ochranu takzvaným „okupas“, čiže ľuďom, ktorí nelegálne obsadzovali neobývané nehnuteľnosti.

Barcelona počas pôsobenia týchto dvoch primátorov prijala viaceré opatrenia, ktoré majú obmedziť rozvoj turizmu.

Ada Colau hneď po nástupe do funkcie v roku 2015 dočasne zmrazila vydávanie nových povolení na výstavbu turistických ubytovaní. O dva roky neskôr bol prijatý trvalý plán, ktorý dovoľuje výstavbu nových hotelov len v okrajových častiach mesta, aj to iba v obmedzenej miere.

Od roku 2028 budú okrem toho v meste zakázané apartmány na krátkodobý prenájom. Aktuálne musí mať každý takýto byt od mesta licenciu.

Keď v roku 2028 aktuálne licencie vypršia, mesto ich už ani neplánuje obnoviť. Ide o jedno z najradikálnejších opatrení, aké mesto prijalo. Ak majiteľ ponúka byt cez Airbnb bez licencie, hrozí mu pokuta až 600-tisíc eur.

Jedným z najväčších lákadiel Barcelony je bazilika Sagrada Familia. Foto: Postoj/Marek Votruba

V posledných rokoch sa výrazne zvýšila aj turistická daň. V luxusných hoteloch či apartmánoch dosahuje 12,5 až 15 eur na osobu za noc. Na porovnanie, v bratislavskom Starom Meste je to 3,5 eura.

Terčom opatrení sa stali aj výletné lode, ktoré sú tŕňom v oku aktivistov. Mesto totiž iba navštívia, strávia v ňom málo času, a teda aj minú málo peňazí.

Za vstup tak musia pasažieri týchto lodí mestu zaplatiť daň osem eur. Viaceré terminály pre výletné lode boli zároveň zrušené a výletné lode boli presunuté na vzdialenejší terminál.

Naozaj turizmus pomáha ekonomike?

Tieto opatrenia si vyžiadali veľkú kritiku od opozície. Asi najviac počuť mestského poslanca a lídra Ľudovej strany v Barcelone Daniela Sirera. „Vedenie mesta a ľavicové strany robia turizmofóbnu kampaň, ktorá ohrozuje budúcnosť ekonomiky Barcelony... Obmedzovanie výletných lodí a plán úplne zrušiť turistické byty do roku 2028 je chyba, ktorá vytvorí nekontrolovateľný čierny trh,“ uviedol v jednom rozhovore.

Aj on však priznáva, že turizmus treba viac riadiť, no mesto by sa malo sústrediť na kvalitu, nie na penalizáciu.

Faktom je, že turizmus je pre Barcelonu z ekonomického hľadiska veľmi dôležitý. Ročne tvorí okolo 15 percent HDP, zamestnáva okolo 150-tisíc ľudí a len z turistickej dane má mesto desiatky miliónov eur každý rok.

Aktivistov bojujúcich proti turizmu však tieto argumenty nepresvedčili.

Daniel Pardo v ňom vidí iba obohacovanie už aj tak bohatej vrstvy obyvateľstva a problematické sú aj pracovné miesta, ktoré turizmus vytvára.

Majú totiž nízku kvalitu. Mnohé sú iba sezónne, sú aj slabo platené a pracovné podmienky sú zlé. Plat v turistickom sektore v Barcelone podľa neho dosahuje menej ako 60 percent z celkového priemerného platu v meste.

Sagrada Familia pred dokončenímBiblia vytesaná do kameňa, osemnásť veží a vnútro ako les. Ako chcel Gaudí priviesť ľudí k Bohu cez krásu

Kristína Votrubová

Podpora turizmu teda „znehodnocuje pracovný trh, pretože sa sústreďuje na sektor s najhoršími pracovnými podmienkami a mzdami v rámci hospodárskej štruktúry mesta“.

Neplatí podľa neho ani argument, že prenájom cez Airbnb dáva ľuďom príležitosť finančne si prilepšiť. Ukazuje to analýza ponúk ubytovania v Barcelone, ktorú poskytuje portál InsideAirbnb.com.

V Barcelone je aktuálne takmer 10-tisíc aktívnych ponúk ubytovania cez Airbnb. Viac ako 80 percent z nich patrí hostiteľom, ktorí majú na portáli viacero aktívnych ponúk. To podľa Parda svedčí o tom, že ide o profesionálov, a nie o bežných ľudí.

Čo by turizmus nahradilo?

Platforma, ktorej je Daniel Pardo súčasťou, má jasné požiadavky. Barcelona by mala v prvom rade prestať míňať peniaze na propagáciu vo svete. Podnikatelia v turizme by mali platiť špeciálnu daň, pretože turisti využívajú verejné služby, ktoré sú financované z daní miestnych obyvateľov.

Požaduje aj radikálne obmedzenie výletných lodí, dokonca až ich úplný zákaz. Mesto by malo zároveň obmedziť činnosť letiska. Namiesto jeho plánovaného rozširovania by malo dôjsť k zredukovaniu počtu letov.

Menej návštevníkov, viac obyvateľov. Aj to hlása jeden z transparentov na pláži v Barcelone. Foto: Profimedia

Nejde im teda iba o to, aby bol turizmus udržateľný, chcú, aby bolo turistov výrazne menej.

Otázkou zostáva, čo by sa stalo, ak by sa vízie antituristických aktivistov naplnili. Ako by mesto nahradilo výpadok HDP a akú prácu by si našli ľudia, ktorí dnes pracujú v turizme? Často totiž ide o ľudí s nízkou kvalifikáciou a zamestnanie si nájdu práve v stravovacích či ubytovacích službách.

Aktivista Pardo má odpoveď aj na to. Mesto by malo podporovať iné hospodárske odvetvia, ktoré by mohli obsadiť voľné miesto, ktoré momentálne zaberá odvetvie cestovného ruchu. A malo by poskytnúť rekvalifikáciu zamestnancom tohto odvetvia. Aké iné odvetvia by mohli turistický priemysel nahradiť? To už Pardo nekonkretizoval.

Koniec sloganu „Visit Barcelona“

Viaceré kroky, ktoré mesto v poslednom čase podniklo, idú aspoň čiastočne v línii požiadaviek platformy ABDT. Zmenil sa aj slogan, ktorým sa Barcelona prezentuje vo svete.

Kým donedávna to bolo „Visit Barcelona“, dnes je to už „This is Barcelona“.

Komisár pre riadenie udržateľného turizmu José Antonio Donaire v rozhovore pre New York Times uviedol, že opatrenia už prinášajú výsledky. „Už toto leto vidíme, že sú ľudia, ktorí nemôžu do Barcelony prísť, pretože nedokážu nájsť ubytovanie. Na tento rastúci dopyt nebudeme odpovedať,“ hovorí.

Pardo, ktorý organizuje antituristické protesty, má pre ľudí, ktorí by si Barcelonu radi prišli pozrieť, jasný odkaz: „Povedal by som im, aby nechodili.“

Lebo už tým, že do Barcelony prídu, prispejú podľa aktivistu k negatívnym dôsledkom pre mesto.

Nie všetci obyvatelia Barcelony sú však voči turistom naladení negatívne. Podľa mnohých ide v skutočnosti iba o hlučnú menšinu.

Aj pri našej návšteve Barcelony sme hodiny hľadali nejaké antituristické nápisy v tých najvyťaženejších štvrtiach, ale nenašli sme ani jeden.

Oficiálny prieskum, ktorý mesto pravidelne realizuje, ukazuje, že ešte stále si väčšina obyvateľov myslí, že turizmus je pre mesto skôr prospešný ako škodlivý.

V roku 2025 tak zmýšľalo 59,6 percenta opýtaných. Toto číslo však kontinuálne klesá. Ešte v roku 2015 turizmus videlo pozitívne viac ako 90 percent opýtaných.

Je teda možné, že hoci väčšina obyvatelia Barcelony nebude vyvesovať antituristické nápisy či prepichovať gumy autobusom, bude sa už na turistov pozerať s čoraz väčšou antipatiou či únavou.