Výchovná poradňa Súd vyhovel manželovi so striedavou starostlivosťou. Syn trpí a ja si vyčítam, že som mala radšej strpieť násilného muža

Otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail [email protected]. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Dobrý deň, priznám sa, že dnes som preplakala celý deň. Napriek cirkevnému manželstvu sme sa rozviedli pre manželov alkoholizmus a agresivitu, „našťastie“, len voči mne a nie nášmu synovi (6 rokov). Mala som z toho napätia psychické problémy, vlastne som len čakala, kedy ma muž zabije. S pomocou rodiny som od neho odišla. Exmanžel požiadal o striedavú starostlivosť, súd mu vyhovel, čo som pre násilie v rodine nečakala a mám problém to spracovať, mám pocit, že ten týždeň bez syna neprežijem a začínam rozmýšľať, či sme radšej nemali zostať spolu.

Náš syn má teraz lepšie a horšie týždne. Ten posledný nebol práve ten lepší. Bol chorý a protivný, povedal mi, že je smutný, že tata nie je stále doma ako predtým, bol ku mne nepríjemný. Mám veľké obavy, čo táto situácia spraví s naším dieťaťom, pripadám si ako sebecká, že som mala s rozvodom ešte počkať, nech syn sám povie, či máme od otca odísť. Mám pocit, že som myslela len na svoje blaho a odišla som a teraz to syn nezvláda, a preto prichádza problémové správanie, ktoré si vybíja najmä na mne.

Ako, prosím Vás, pracovať s dieťaťom v takejto situácii? Zdá sa mi, že som myslela len na seba, aby som bola v pokoji ja, a teraz trpí moje dieťa. Je mi zo seba zle. Nemala som to s ex pretrpieť? Neurobila som rozvodom svojmu dieťaťu ešte horšie, ako keby som bola s manželom zostala? Bojím sa, čo táto situácia spraví so synom v budúcnosti, keď bude starší, či vôbec pochopí, prečo som od jeho otca odišla, či nebude voči mne nosiť v sebe neustále hnev.

Rozvod je vážne rozhodnutie, je to v istom zmysle životný neúspech. Nevstupujeme predsa do vzťahu, resp. „neuzatvárame vzťah“ (zaujímavé slovné spojenie) preto, aby sme sa rozviedli. Hlboko sa dotýka Vás, syna, ale ani exmanžel (ak neostaneme terminologicky v práve cirkevnom) nie je celkom iste spokojný. 

Ale prvý, kto teraz potrebuje intenzívnu pomoc a podporu, nie je ani Vaše dieťa a už vonkoncom nie exmanžel. Ste to Vy. Rozhodli ste sa – a pre veriaceho človeka je to celkom iste rozhodnutie v mnohom komplikovanejšie –, teraz sa v tejto situácii a s touto situáciou potrebujete naučiť žiť.

Úplne prvá vec je: nespochybňujte stále svoje rozhodnutie a nehodnoťte ho. Urobili ste ho s presvedčením, že je to to najlepšie, čo ste v tej chvíli mohli urobiť. A to stále platí. Nik z nás nevie odhadnúť, čo ste skutočne prežívali.

Stretnite sa s exmanželom (ak by súhlasil, aj za účasti múdrej tretej dospelej a nezainteresovanej osoby) a porozprávajte sa o možnostiach „optimalizácie“ spoločnej „striedavej“ starostlivosti. (Mimochodom, v Česku názov striedavá starostlivosť už novela zákona nepozná.) To, ako situáciu prežíva a bude prežívať Váš syn, je totiž spoluzodpovednosť Vás oboch. 

Dohodnite sa s otcom na tom, aké povinnosti budete obaja od dieťaťa vyžadovať, keď bude s Vami (od poriadku až po vynášanie smetí, od toho, koľko môže byť pri televízii alebo počítači, až po návštevy starých rodičov a príbuzných atď.). Budete mať v rukách „zbraň“. „Dohodli sme sa takto, ak to tatko nedodržiava, opýtaj sa ho prečo...“

Pripravte si témy, o ktorých chcete s otcom dieťaťa na stretnutí rozprávať, ponúknite aj jemu, nech si pripraví témy on. Témou musí byť celkom iste to, prečo ste sa rozviedli (úplne vecne) a ako túto informáciu budete rovnako podávať synovi. Predpokladám, že požiadavka spojená so striedavou starostlivosťou nebola len „truc“ Vášho manžela, ale snaha o zachovanie si rodičovského vzťahu. Ale ani keby to bol truc, tak to na súčasnom riešení nič nemení.

Buďte k dieťaťu úprimní. S exmanželom ste nezvládli vzťah. Ubližoval Vám. Trpeli ste. Nakoniec, niektoré veci si aj ono pamätá. Bez toho, aby ste chránili seba, by Vás syn nemal takú, aká ste dnes. Ak by to v rovnakej či horšej podobe pokračovalo ďalej, pravdepodobne by ste dieťaťu ublížili oveľa viac ako teraz.

Dieťa vníma rodinu ako celok. Áno, veľa, najmä menších detí z rozvedených rodín túži po tom, aby sa rodičia opäť dali dokopy. No tých, kde to je prakticky možné, nie je veľa. Ani s odpustením tomu druhému sa to nekončí, rany neprestávajú celkom bolieť. Odpustenie je spirituálna rovina vzťahu, bolesť psychologická rovina. 

Zdôrazňujte synovi, že Vám obom na ňom veľmi záleží, že ho máte radi, ale aj to, že nie je jediný, komu sa rodičia rozišli. A že niektorí majú iba jedného rodiča, on má oboch a obaja sa o neho starajú.

Buďte s exmanželom otvorení riešiť aktuálne výchovné problémy. Jednak budete hľadať na problém spoločný pohľad, ale predovšetkým vysielate dieťaťu dôležitý signál, že Vám obom na ňom záleží. Predstavte si, že poviete synovi: „Dnes som telefonovala s tvojím tatkom, hovoril mi, že je nadšený z toho, ako skvele bicykluješ... aj ja sa teším.“

Dieťa je talentovaný manipulátor. Nedajte sa emočne vydierať. Neľutujte ho, pretože „nemá otca“. Ono otca má. Otec sa o neho zaujíma. Dieťa nemá otca a mamu, ktorí spolu žijú v jednej rodine. Je to smutné, ale nie je to tragédia.

Možno časom dozreje situácia a budete sa môcť opýtať exmanžela, či by nebolo najlepšie, keby ste mali chlapca zvereného do Vašej starostlivosti s tým, že na rozsahu a frekvencii pobytu u neho sa vždy dohodnete. Môžeme žiť v mylnom presvedčení, že dieťa má dva domovy, ale ono nemusí mať žiadny...