Za Pavlom Zajáčkom Nevyhľadával len špičkových spoluhráčov, ale spoločenstvo

Napriek tomu, že bol v centre pozornosti, neusiloval sa o to, aby bol „mediálnou hviezdou“. Svoju rolu videl vo vytváraní bezpečného zázemia pre tých, ktorí vyniknúť chceli a mali.

Albín Škoviera je vysokoškolským pedagógom, pôsobil na Katedre pedagogiky Univerzity Komenského, dnes učí na univerzite v českých Pardubiciach, má za sebou viac ako tridsaťročnú prax liečebného pedagóga vo výchovných a prevýchovných zariadeniach. Na základe svojich skúseností pedagóga i otca piatich detí napísal príručku o výchove Malá polepšovňa pre rodičov.

Ďalšie autorove články:

Výchovná poradňa Štrnásťročná dcéra ma začala biť, keď som jej zobrala mobil

Výchovná poradňa Súd vyhovel manželovi so striedavou starostlivosťou. Syn trpí a ja si vyčítam, že som mala radšej strpieť násilného muža

Výchovná poradňa Dcére sme zakázali konzervatórium, nie je to kvalitné vzdelanie. Teraz je apatická. Ako ju motivovať, aby ju bavil svet?

Devätnásteho mája 2026 zomrel. Hlboko sa ma to dotklo, jeho odchod vo mne stále rezonuje. Asi tridsať piesní, ktoré sme spolu vytvorili, to totiž nebola iba „technická“ záležitosť.

Každá nová pieseň bola akýmsi ďalším spojením medzi nami.

Mám neodbytnú potrebu o Palovi (nikdy som nepočul, že by ho niekto z blízkych oslovil Paľo) ako profesionálovi, muzikantovi a človekovi povedať zopár slov.

Bol profesionálom par excellence. Nielen v autorskej spolupráci, kompozičnej a aranžérskej práci, ale aj ako dirigent a organizátor hudobného života.

Napriek tomu, že bol v centre pozornosti, neusiloval sa o to, aby bol „mediálnou hviezdou“. Svoju rolu videl vo vytváraní bezpečného zázemia pre tých, ktorí vyniknúť chceli a mali.

Bol muzikantom dušou a telom. Na poslednom koncerte v Rači telo už nevládalo, ale duša, duša áno. Zrazu bol plný života.

Ako muzikant nevyhľadával len špičkových spoluhráčov, ale predovšetkým spoločenstvo. Tak to bolo, keď na čas zaskakoval ako organista po smrti svojho staršieho brata, organistu v kostole v Plaveckom Štvrtku, tak to bolo, keď spolupracoval so speváckou skupinou LOZA v Lozorne, tak bolo pri nahrávaní v štúdiách.

Palo bol však predovšetkým človekom. Možno aj preto, že jeho rečou bola najmä hudba, mali jeho slová a vety o to väčšiu vážnosť. Bol človekom milujúcim svoju rodinu, človekom milujúcim ľudí, prijímajúcim a milujúcim svoj život v bolestiach a radostiach.

Nepočul som od neho ani raz slovo závisti. Dobroprajnosť, láskavosť a pripravenosť byť oporou neistých, to bola hĺbka jeho človečenstva.

Palo, som vďačný Bohu za to, že sme sa stretli. Chýbaš mi... a budeš mi chýbať!