Výchovná poradňa Dcére sme zakázali konzervatórium, nie je to kvalitné vzdelanie. Teraz je apatická. Ako ju motivovať, aby ju bavil svet?

Dcéra je celé dni je zatvorená doma, nemá žiadne kamarátky, nebaví ju žiadny šport, do školy sa vôbec neučí. Občas si zahrá na klavíri či husliach. Je fajn, že ju baví hudba, ale jasne sme jej vysvetlili, že na konzervatórium nepôjde.

Albín Škoviera je vysokoškolským pedagógom, pôsobil na Katedre pedagogiky Univerzity Komenského, dnes učí na univerzite v českých Pardubiciach, má za sebou viac ako tridsaťročnú prax liečebného pedagóga vo výchovných a prevýchovných zariadeniach. Na základe svojich skúseností pedagóga i otca piatich detí napísal príručku o výchove Malá polepšovňa pre rodičov.

Ďalšie autorove články:

Výchovná poradňa Štrnásťročná dcéra ma začala biť, keď som jej zobrala mobil

Za Pavlom Zajáčkom Nevyhľadával len špičkových spoluhráčov, ale spoločenstvo

Výchovná poradňa Súd vyhovel manželovi so striedavou starostlivosťou. Syn trpí a ja si vyčítam, že som mala radšej strpieť násilného muža

Otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail [email protected]. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Dobrý deň, sme doma nešťastní zo svojej pätnásťročnej dcéry. Na všetko kašle. Celé dni je zatvorená doma, nemá žiadne kamarátky, nebaví ju žiadny šport, do školy sa vôbec neučí. Doma s niečím pomôže občas, keď sa jej chce, ale inak je celé dni na mobile. Keď nie je na mobile, tak si hrá na klavíri a na husliach.

To je síce milé, že ju baví hudba, ale jasne sme jej doma vysvetlili, že na konzervatórium nepôjde, pretože je veľmi inteligentná, teraz je na jednom z najlepších gymnázií na Slovensku a potrebuje sa venovať normálnym predmetom a vybrať si potom kvalitnú vysokú školu. Prosím vás, ako máme také dieťa motivovať, aby sa zaktivizovalo a začalo sa zaujímať o svet okolo seba?

Vaša otázka je vlastne celým súborom otázok. Jednoznačnú odpoveď na ne nemám, ale práve ony mi umožňujú vytvoriť si aký-taký obraz o Vašom rodinnom fungovaní a prioritách.

O tom, že Vám záleží na Vašej dcére, nemám žiadne pochybnosti. Z Vašich otázok mám pocit (možno chybný), že pracovný, respektíve študijný status je pre Vás veľmi dôležitý („na konzervatórium nepôjde, pretože je veľmi inteligentná“, „je na jednom z najlepších gymnázií“, „... vybrať si potom kvalitnú vysokú školu“). Nie je na tom samo osebe nič zlé. Ale...

Mám troch bratov. Jeden z nich je uznávaný matematik, druhý (žiaľ už nebohý) bol uznávaný klasický filológ. Najstarší má za sebou „len“ kariéru majstra v textilnej továrni, vodiča električiek a dispečera MHD. V mnohých veciach praktického života však nás ostatných prevyšuje. Celkom iste nemá o nič menšiu „ľudskú hodnotu“ ako my.

To, aká je Vaša dcéra dnes, nevzniká spravidla zo dňa na deň. Sú to logické dôsledky. Podstatu problému vidím inde – je to narušenie vzájomného vzťahu, narušenie dôvery. Vy málo dôverujete jej, ona málo dôveruje Vám. Pri Vašej dcére to je ešte navyše „podčiarknuté“ obdobím dospievania.

Fakt, že ste „jej doma jasne vysvetlili“, neznamená, že ona Vaše rýdzo racionálne argumenty prijíma. Jej reakciu na Váš tlak vnímam ako únik, ako apatiu. Môžete jej „nalinkovať“ cestu a ona môže poslušne prijať Vašu predstavu, obávam sa, že pre obe strany to bude v konečných dôsledkoch cesta strát a nespokojnosti.

Čo teraz? Snažiť sa urobiť niečo pre to, aby Vám dcéra aspoň trocha viac dôverovala. Aby cítila, že ju máte naozaj radi. Nie preto, aké výkony podáva, ale preto, že je Vaša. Prejaviť o to, čo ju aspoň trocha baví, skutočný záujem (nesnaží sa napríklad komponovať piesne?).

Jedna z možných ciest je zažiť spolu niečo príjemné, radostné. „Stratiť“ na chvíľu svoju „dospelácku dôstojnosť“. Tak ako to spieva Peter Nagy: Chráň si, chráň tie krásne bláznovstvá... Racio a emócie nie sú protiklady. Sú dvoma stranami tej istej mince.