Opätovné prebudenie ukrajinského parlamentu Vracia sa chaotická politika, súperenie frakcií a adaptovanie na dlhú vojnu

Ukrajina v prvých mesiacoch roku 2026 utrpela parlamentnú porážku, keď sa vládnej väčšine nepodarilo prijať legislatívu kľúčovú pre zabezpečenie vonkajšieho financovania. Neschopnosť získať potrebný počet hlasov viedla len k čiastočnému prijatiu niektorých kľúčových zákonov, ktoré požadovali západní darcovia.

Ukrajinský systém správy sa prispôsobuje novej rovnováhe, ktorú vytvoril odchod kedysi všemocného Andrija Jermaka z funkcie šéfa prezidentskej administratívy v dôsledku rozsiahleho korupčného škandálu. Po nahradení Jermaka Kyrylom Budanovom, bývalým šéfom vojenskej rozviedky, prezidentská administratíva už nevykonáva rovnakú úroveň centralizovanej kontroly nad parlamentom.

Zdržanie vo Verchovnej rade bolo spôsobené kombináciou faktorov, ktoré sa teraz navzájom posilňujú. Jadrom problému je, že vládna strana Sluha národa už takmer dva roky nie je schopná zabezpečiť si stabilnú väčšinu sama a namiesto toho sa spolieha na situačnú podporu iných frakcií a poslaneckých skupín. Tento systém fungoval, pokiaľ bol prísne riadený prezidentskou administratívou.

Kyjev si zároveň overuje hranice svojich možností vo vzťahu k svojmu kľúčovému darcovi, Európskej únii. Poslanecké frakcie kladú odpor niektorým politicky citlivým požiadavkám na reformy, ktoré stanovila Európska komisia. Okrem toho prezident Volodymyr Zelenskyj a vláda presadzujú plán rýchlej integrácie, proti ktorej sa teraz otvorene stavajú kľúčové členské štáty EÚ.

V konečnom dôsledku vládna strana dokázala, že vie zmobilizovať hlasy, keď je to absolútne nevyhnutné. Začiatkom apríla s pomocou opozície schválila opatrenia, ktoré uvoľnili najmenej dve miliardy eur z fondov EÚ, čím dala najavo, že návrat parlamentnej politiky nepodkopáva základné fungovanie štátu ani prezidentskú autoritu.

Boj o moc po Jermakovom odchode

Súdržnosť v rámci vládnej väčšiny sa postupne oslabila. Rastie nespokojnosť s prezidentskou administratívou aj s vládou na čele s Julijou Svyrydenkovou. Mnohí poslanci z frakcie Sluha národa sa domnievajú, že ich politická zmluva s prezidentom Zelenským v podstate vypršala: formálne päťročné funkčné obdobie sa považuje za ukončené, zatiaľ čo predĺženie z dôvodu vojnového stavu ponúka obmedzené vyhliadky na znovuzvolenie alebo politickú reintegráciu. To oslabilo disciplínu a ochotu podporovať politicky nákladné rozhodnutia.

Destabilizujúci vplyv na politickú scénu mali aj protikorupčné vyšetrovania horných poschodí ukrajinskej politiky. Vyšetrovanie zasahuje viac než sto poslancov parlamentu.

Prípad bývalej premiérky Julije Tymošenkovej je toho názorným príkladom: táto skúsená politička bola zadržaná vo svojej kancelárii po tom, čo sa pokúsila podplatiť poslancov strany Sluha národa, aby okolo svojho zoskupenia vytvorila širšiu koalíciu.

V parlamente prevláda všeobecný názor, že ak protikorupčné orgány – ktoré mnohí poslanci vnímajú ako podporované západnými partnermi – prispievajú k narúšaniu parlamentnej činnosti, zodpovednosť za presadzovanie reforiem podporovaných EÚ by sa mala zodpovedajúcim spôsobom presunúť.

Rozpad centralizovaných mechanizmov riadenia oslabil aj kontrolu nad Verchovnou radou. Centralizovaný model riadenia spojený s Jermakom sa po jeho odchode rozpadol. Na jeho mieste vznikol viacvrstvový boj o moc.

Reorganizácia moci v KyjeveČo znamená, že Zelenskyj si za šéfa kancelárie zvolil svojho potenciálneho vyzývateľa

Balázs Jarábik

Hlavné centrá vplyvu

V rade existuje niekoľko vplyvných centier, z ktorých každé má odlišné ciele a zdroje vplyvu: prezidentský tábor, parlamentná skupina spojená so stranou Sluha národa a neformálna „antiprezidentská koalícia“, ktorá spája protikorupčné subjekty a opozičné sily. Naďalej zohrávajú úlohu aj siete, ktoré sú stále spojené s Jermakom, čo vytvára ďalšiu vrstvu rivality.

Dôležité je, že táto paralýza nebola úplne v rozpore s prezidentskými záujmami. Neschopnosť prijať nepopulárne opatrenia – ako napríklad zvýšenie daní požadované EÚ, prísnejší dohľad nad štátnymi podnikmi a väčšia nezávislosť protikorupčných agentúr – umožňuje zvalenie zodpovednosti na parlament, ktorý už aj tak trpí nízkou dôverou verejnosti.

Zelenskyj preto verejne kritizoval výkonnosť parlamentu a prezentoval legislatívnu efektívnosť ako súčasť vojnových povinností. Bez volieb (zakázaných podľa ukrajinskej ústavy v čase výnimočného stavu) však systému chýba jasný mechanizmus na obnovenie disciplíny a legitimity.

Vytvára sa rovnováha, v ktorej konkurenčné skupiny presadzujú svoje vlastné programy a zároveň sa navzájom blokujú. Ako však naznačilo aprílové hlasovanie, kľúčové rozhodnutia – najmä tie, ktoré súvisia s integráciou do EÚ, vonkajším financovaním alebo legislatívou súvisiacou s vojnou – nachádzajú potrebnú podporu, pokiaľ je opozícia ochotná spolupracovať.

Strana Sluha národa na čele s Davydom Arachamijom, ktorá je spájaná aj s novým šéfom prezidentskej administratívy Kyrylom Budanovom, sa vyvinula v samostatné politické centrum.

Hoci sa vyhýba otvorenej konfrontácii s prezidentom, prejavuje čoraz väčšiu autonómiu – najviditeľnejšie prostredníctvom kritiky vlády a trvania na zapojení parlamentu do kľúčových rozhodnutí. Vzhľadom na to, že vonkajšie financovanie závisí od kľúčových hlasovaní, sa Danylo Hetmancev, predseda parlamentného finančného výboru, stal v rade dôležitým hráčom.

Ďalším centrom je neformálna „protiprezidentská koalícia“, ktorá pozostáva z predstaviteľov protikorupčných agentúr, častí občianskej spoločnosti, vybraných mediálnych aktérov a opozičných osobností vrátane bývalého prezidenta Petra Porošenka. Sprostredkovatelia v Kyjeve opisujú toto zoskupenie ako záujmovú skupinu, ktorá sa čoraz viac zosúlaďuje so záujmami európskych partnerov najmä vzhľadom na to, že kanály spojené s USA sa stali menej významnými.

Aj v chaose systém funguje

Prezident si zachováva značný vplyv na bezpečnostný aparát a regionálne správy a naďalej formuje zloženie vlády. Zelenskyj sa teraz často stretáva s premiérkou Svyrydenkovou a predsedom parlamentu Ruslanom Stefančukom namiesto svojho šéfa kancelárie, čím posilňuje ich legitimitu.

Politický kapitál prezidentského tábora však oslabili viaceré korupčné škandály. Arachamija sa snažil posilniť vplyv parlamentu. Jeho ad hoc a pragmatické budovanie koalícií – v kombinácii s rastúcimi podmienkami EÚ ako kľúčového darcu – pomohlo vytvoriť novú, hoci krehkú, parlamentnú rovnováhu.

Naopak, protiprezidentská koalícia sa zameriava na reštrukturalizáciu výkonnej moci vrátane potenciálnej vládnej reorganizácie s cieľom obmedziť prezidentskú dominanciu. V alternatívnych scenároch vedenia sa hovorilo aj o ľuďoch ako minister obrany Mychajlo Fedorov, ktorého poslanci často opisujú ako „prozápadného“ kandidáta. Táto možnosť však naráža na odpor zo strany Arachamiju aj Budanova, ktorí majú s Fedorovom napäté vzťahy a uprednostňujú skôr také riešenia, ktoré posilňujú Budanovovu pozíciu.

Zvláštny vývoj na ukrajinskom fronteRuský postup sa takmer zastavil, boje sa odohrávajú v sivej zóne, ktorú nikto skutočne nekontroluje

Christian Heitmann

Napriek prekrývajúcim sa taktickým záujmom – najmä nespokojnosti so súčasnou vládou – sa týmto skupinám nepodarilo vytvoriť stabilnú koalíciu. Akýkoľvek pokus o odvolanie vlády by pravdepodobne vyžadoval aspoň tichý súhlas prezidenta, keďže inak je nepravdepodobné, že by sa vo Verchovnej rade podarilo získať dostatočný počet hlasov. Pokiaľ si prezident zachová aspoň čiastočnú kontrolu nad kľúčovými zložkami vládnej strany, k zásadnej zmene politického usporiadania nedôjde.

Hoci sa situácia blíži k patu, keďže žiadny z aktérov nedokáže presadiť svoj program, systém naďalej funguje. Keď je to potrebné, parlament stále dokáže mobilizovať hlasy, čo dokazujú nedávne schválenia kľúčových zákonov týkajúcich sa EÚ. Strategické rozhodnutia, ako je mobilizácia a stanné právo, si naďalej vyžadujú podporu naprieč frakciami.

EÚ ako kľúčový partner

Krátkodobá dynamika smeruje k tomu, čo možno opísať ako známy ukrajinský vzorec „improvizovaného prebíjania sa“. Politicky citlivé reformy – najmä daňové opatrenia a kroky spojené s požiadavkami MMF a EÚ – budú pravdepodobne čeliť oneskoreniam, ale nakoniec sa schvália. Diskusie o rekonštrukcii vlády budú pretrvávať, ale pri absencii konsenzu v rámci vládnej frakcie a bez jasnej prezidentskej podpory majú takéto scenáre obmedzené možnosti.

Prispôsobenie sa dlhotrvajúcej vojne sa stalo akceptovaným rámcom, ktorý posilňuje základnú spoluprácu aj napriek zintenzívňujúcej sa politickej konkurencii. Technické prípravy na budúce voľby však neprestali. Orgány skúmajú mechanizmy na zorganizovanie hlasovania v zahraničí až pre osem miliónov ukrajinských občanov (v porovnaní so 150 000 – 200 000 pred vojnou). Aj keď sa systém prispôsobuje dlhšiemu konfliktu, politickí aktéri sa pripravujú na povojnovú volebnú fázu.

Návrat parlamentnej politiky odráža širší posun od skorších očakávaní mierovej dohody a volieb smerom k realite dlhotrvajúcej vojny. Mení aj vzťahy s Európskou úniou, ktorá je teraz kľúčovým vonkajším partnerom Ukrajiny.

Ako naznačuje nedávny komentár bývalého prezidentského poradcu, Kyjev si čoraz viac uvedomuje, že európska podpora je motivovaná strategickou sebaobranou, pričom Ukrajina je vnímaná skôr ako nárazníková zóna proti Rusku než ako plne integrovaný partner.

Hoci EÚ sprísnila podmienky, existuje riziko, že hlavným meradlom úspechu sa stane vojenská odolnosť, čím sa vytlačí pozornosť venovaná inštitucionálnemu rozvoju a politickej zodpovednosti. Postupom času by dlhotrvajúca vojna mohla vytvoriť štát, ktorý je strategicky zosúladený so Západom, ale zostáva inštitucionálne slabý, politicky krehký a ťažko integrovateľný.

Pôvodný text: The Rada Reawakens: Ukraine’s Messy Politics Returns. Uverejnené s dovolením autora, preložil Lukáš Obšitník.