Poplatky u lekára Buď ich zakázať, alebo určiť jasné pravidlá, apeluje ombudsman a varuje pred daňovými únikmi

Keď začiatkom apríla traja najvyšší ústavní činitelia otvárali zdravotnícku konferenciu na Bôriku, prezident Peter Pellegrini vyzdvihol bezplatnú dostupnú zdravotnú starostlivosť na Slovensku.

Hovoril, že človek sa dostane na špičkovú operáciu mozgu aj bez ohľadu na to, či do systému počas svojho života niečo prispel alebo nie.

Slováci však pri bežnom kontakte so zdravotníckym systémom zažívajú skôr opak. Hoci si platia zdravotné poistenie, čoraz častejšie narážajú na poplatky u ambulantných lekárov, pričom sa stáva aj to, že ak ich nezaplatia, k lekárovi sa nedostanú.

Téme sa začal venovať aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ktorému v tejto súvislosti pravidelne prichádzajú podnety od pacientov.

Ako upozornil, nejde o ojedinelé prípady, ale o „systémový problém“. Situácia podľa neho nabrala také rozmery, že dochádza k porušovaniu základných práv občanov a štát by teda mal bezodkladne konať.

Z dôchodku 760 eur ide 112 na poplatky

Vyberanie poplatkov má výrazný vplyv na dostupnosť zdravotnej starostlivosti. A nielen to. Podľa verejného ochrancu práv sa pre ne znižuje aj dostupnosť prevencie.

Na základe podnetov pacientov tvrdí, že niektorí lekári poplatkami podmieňujú aj preventívne prehliadky, na čo v konečnom dôsledku dopláca štát pre následne drahšiu liečbu ochorení.

Ombudsman vo svojej mimoriadnej správe, ktorú predložil na prerokovanie Národnej rady, uviedol niekoľko z 30 podnetov, ktoré v súvislosti s poplatkami od roku 2025 dostal.

„Na dverách mali oznam o úhrade administratívneho poplatku. Ja som nemala hotovosť, oni nemali terminál, nebolo možné sa dohodnúť o platbe pri ďalšom vyšetrení, a tak ma lekárka, ktorá nariadila nevyšetriť pacienta bez zaplatenia poplatku, odmietla vyšetriť a objednali ma na nový termín,“ píše sa v jednom z nich.

„Moja penzia je 760 eur, 112 eur sú poplatky u lekára. To si z dôchodku nemôžem dovoliť,“ sťažoval sa zas ombudsmanovi penzista.

V ďalších podnetoch ľudia píšu, že kvôli tomu, aby sa dostali na vyšetrenie, museli u lekára zaplatiť jednorazový registračný poplatok vo výške 39 eur, prípadne ročný administratívny poplatok 30 eur a ešte 15-eurový poplatok za presný termín vyšetrenia. Všetky podobné poplatky sú pritom na hrane zákona.

Že ide o problém, priznáva už aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý dal vypracovať audit poplatkov. Hoci je už hotový, žiadne ďalšie kroky po ňom neprišli.

Nejasná definícia v ústave a poplatková sivá zóna

Ako uvádza Dobrovodský v správe pre Národnú radu, ktorá vyplýva z jeho prieskumu realizovaného od 1. októbra 2025, problémy sa začínajú už v ústave, ktorá zdanlivo garantuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť.

V článku 40 sa totiž píše, že občania majú na základe zdravotného poistenia právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Bezplatnosť teda nie je v absolútnom rozsahu, ale závisí od toho, čo určí zákon. Ako konštatuje Dobrovodský, „je na rozhodnutí zákonodarcu, akú časť zdravotnej starostlivosti a služieb s ňou súvisiacich zákonom podradí pod krytie hradené zo zdravotného poistenia a akú časť ponechá na priamu úhradu poistencom“.

Štát však zároveň musí zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Zákon aktuálne celkom jednoznačne vymedzuje, že zdravotné poistenie pokrýva zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s jej poskytovaním. Napriek tomu existuje sivá zóna, kde sú úkony, ktoré nemožno priamo zaradiť do jednej ani druhej skupiny.

Sú nimi známe úkony spojené s takzvaným „manažmentom pacienta“, kam spadá napríklad objednávanie, elektronická komunikácia či správa termínov.

Tvorivé spoplatňovanie a daňové úniky

Župy, ktoré vykonávajú dozor nad poplatkami, tak evidujú podnety, ktoré sa týkajú najmä tohto typu poplatkov – ročný poplatok, vstupný poplatok, poplatok za balík služieb, manipulačný poplatok, administratívny poplatok. Dobrovodský to nazýva „tvorivým spoplatňovaním“.

Lekári argumentujú tým, že nejde ani o zdravotný výkon, ani o službu, ktorá s ním súvisí, takže neporušujú zákon. Samosprávne kraje sa sťažujú, že chýba jednoznačné určenie, za čo môžu ambulancie vyberať poplatky. Od štátu požadujú presné vymedzenie, aké poplatky môžu lekári vyberať.

A Dobrovodský im dáva za pravdu, pretože tvrdí, že súčasná legislatíva je nedostatočná. Výber poplatkov sám osebe podľa neho nie je v rozpore s ústavou, no musí byť jasne vymedzený zákonom.

Za problém považuje skutočnosť, že výška spoluúčasti poistenca nie je v súčasnosti limitovaná a právny poriadok neobsahuje žiadny ochranný mechanizmus, ktorý by bránil dosahu na poistenca.

Samosprávy podľa ochrancu práv majú problém aj s tým, že niektorí lekári pri poplatkoch nedávajú bločky, bez ktorých nemôžu v prípade ich neoprávnenosti lekára pokutovať, keďže im o tom chýba dôkaz.

Finančná správa zároveň neinformuje župy o výsledku prípadnej daňovej kontroly u lekárov. Pre kraje je pritom dôležité vedieť, či v ambulancii dochádza k neoprávnenému podmieňovaniu zdravotnej starostlivosti.

Ombudsman v tomto smere apeluje aj na riziko daňových únikov, keďže ambulancie podľa ministerstva zdravotníctva vyberú na poplatkoch ročne vyše 400 miliónov eur.

Ombudsman kritizuje, že ministerstvo pri poplatkoch nekoná

Na jednej strane chýba jasnejšia legislatívna úprava, na druhej je podľa ombudsmana problematický aj dozor nad výberom poplatkov, ktoré majú na starosti primárne samosprávne kraje.

Štát na ne túto kompetenciu pri ich vzniku preniesol, no nikdy im ju neuhrádzal. Ministerstvo zdravotníctva argumentuje, že túto činnosť majú financovať z vybraných pokút, čo Dobrovodský nepovažuje za dostatočné.

Zároveň uvádza, že aj napriek finančným problémom kraje za posledné necelé dva roky vykonali viac ako 900 kontrol. Narážajú však na ťažkosti, pre ktoré je kontrola neefektívna.

Vo svojej správe odkazuje ombudsman aj na rozhovor denníka Postoj, v ktorom riaditeľ odboru zdravotníctva Banskobystrického samosprávneho kraja Martin Caudt hovorí o problémoch, ktoré im pri konaniach spôsobuje ministerstvo zdravotníctva ako odvolací orgán.

Šéf zdravotníctva banskobystrickej župyPri poplatkoch sme ako vyšetrovatelia, ministerstvu však nestačí ani päť svedkov

Lukáš Kekelák

„Mali sme päť podpísaných svedeckých výpovedí, že poskytovateľ podmieňuje vyšetrenie zaplatením poplatku, no nebolo to dosť pre ministerstvo zdravotníctva,“ hovorí Martin Caudt.

Rezort zdravotníctva, ktorý o pokutách za vyberanie poplatkov rozhoduje na druhom stupni, podľa neho v priemere dva roky nič nerobí, hoci mu zákon káže rozhodnúť do 30 dní. „Keď vám niekde stojí konanie dva roky, poplatky sa naďalej vyberajú. Nemôžeme dať lekárom ani blokovú pokutu,“ vravel Caudt. Priemerná dĺžka konania ministerstva trvá približne 310 dní.

„Sankcia, ktorá prichádza po rokoch a ktorá navyše nemusí byť ekonomicky citeľná, len ťažko odradí poskytovateľov zdravotnej starostlivosti od protiprávneho konania,“ píše Dobrovodský.

Ministerstvo zdravotníctva sa ombudsmanovi pri nedodržiavaní svojich zákonných povinností pri dozore vyhováralo na covidové obdobie či množstvo práce pri záchrankovom tendri.

Krajom chýbajú dôkazy, lekári na ne idú s právnikmi

Kraje sú pri pokutovaní v konflikte záujmov. Na jednej strane chcú vykonávať dozor a pokutovať nelegálne poplatky, zároveň je ich úlohou zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Situácia je však taká, že už teraz je v mnohých regiónoch nedostatok ambulancií a niektorí lekári v prípade ukladania pokút varujú, že radšej odídu.

„Štát nemôže prenášať riešenie systémového nedostatku ambulantnej siete a úhradového nastavenia na samosprávny kraj a následne od neho očakávať, že tento rozpor vyrieši iba sankčným dozorom,“ konštatuje Dobrovodský.

Kraje sa zároveň sťažujú na to, že majú iba obmedzené kontrolné mechanizmy, nemôžu napríklad robiť takzvaný mystery shopping, a len veľmi ťažko dokazujú, že lekár vyžadoval od pacienta poplatok.

„Postupujeme podľa zákona o správnom konaní z roku 1971 a prichádzame na to, že sme pomaly ako vyšetrovatelia. Musíme všetko preukázať, zdokladovať čas aj miesto skutku,“ hovoril Caudt z Banskobystrického kraja. Často tak ide o tvrdenie proti tvrdeniu, v ktorom kraje ťahajú za kratší koniec.

Kraje upozorňujú, že ministerstvo zdravotníctva „nezriedka ruší rozhodnutia z dôvodu procesných nedostatkov, nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo nedostatočného vysporiadania sa s námietkami poskytovateľa zdravotnej starostlivosti“.

Podľa ministerstva treba vziať do úvahy aj to, že lekári majú často advokátov, ktorí využijú akýkoľvek nedostatok a napadnú rozhodnutie na súde. Kraj tak aj rozhodne o pokute, no lekár sa odvolá a nakoniec vyhrá.

Zmeniť zákon a posilniť kompetencie

Verejný ochranca práv v správe píše, že štát musí presnejšie definovať, ako má vyberanie poplatkov fungovať.

Existujú podľa neho len dve možnosti. Prvou je zakázať poplatky plošne s výnimkami, čo by si však vyžadovalo zabezpečiť udržateľné financovanie ambulancií. Druhou možnosťou je pripustiť určité poplatky, ale zároveň im dať jasné hranice.

Ministerstvo zdravotníctva sa tejto téme dlhodobo vyhýba, ani jedna možnosť totiž nie je politicky atraktívna a bude si vyžadovať ťažké rozhodnutia.

Ďalšou oblasťou, ktorej sa musia zákonodarcovia podľa Dobrovodského venovať, je vykonávanie dozoru.

Kraje musia byť lepšie financované a musia mať viac kompetencií. Ministerstvo zdravotníctva im zároveň musí zabezpečiť metodické riadenie a zabezpečiť dodržiavanie lehôt pri správnych konaniach, aby pokuty neprichádzali až po dvoch rokoch.

Taktiež navrhuje zvážiť výšku pokút, aby mali naozaj odradzujúci účinok. A v neposlednom rade musia kraje vedieť, či majú kompetenciu skúmať cenníky výkonov v ambulanciách a prípadne mať aj právomoc z nich vyškrtnúť to, čo si lekári od pacientov účtujú, hoci nesmú.