Vláda uvoľňuje núdzové zásoby ropy Slovnaftu vystačia na mesiac normálnej prevádzky, čaká na dodávky tankermi cez Adriu

Ropovodom Družba netečie ropa na Slovensko a do Maďarska už od 27. januára, keď ruský dronový útok na ropný uzol pri meste Brody tento ropovod poškodil.

Informácie o tom, že Družbou už ropa netečie, sa na verejnosť dostali až na sklonku minulého týždňa, a to už bol ropovod „suchý“ viac ako dva týždne.

Ropa pritom patrí medzi strategické suroviny a jej bezpečné dodávky pre spracovateľský sektor (rafinérie) by mali patriť medzi základné úlohy vnútornej aj vonkajšej bezpečnosti štátu.

Samozrejme, detaily o objemoch núdzových zásob, ich umiestnení a podobne by mali zostať vecou utajenia. No informácie o takej zásadnej veci, ako je prerušenie dodávok strategickej suroviny (nie z technických dôvodov), by mali byť v primeranej forme verejné.

Kritici viac ako dvojtýždňového vládneho mlčania – napríklad exminister hospodárstva Karel Hirman v rozhovore pre Denník N – naznačujú, že vláda, nielen slovenská, ale aj maďarská, túto informáciu nerozmazávala z dôvodu svojej afinity k Moskve. Útok a poškodenie Družby totiž preukázateľne uskutočnili ruské sily.

Na druhej strane nie je namieste ani panika.

Vláda požičia Slovnaftu ropu z núdzových zásob na jeden mesiac.

Vláda dnes rozhodla o tom, že poskytne Slovnaftu 250-tisíc ton ropy z núdzových zásob, a vyhlásila stav ropnej núdze. Reaguje tak na žiadosť samotnej rafinérie, ktorú podľa vládneho materiálu Slovnaft poslal ešte 13. februára, teda pred piatimi dňami.

„Spoločnosť SLOVNAFT, a. s., v nej informovala o prijatých opatreniach z dôvodu výpadku dodávok ruskej ropy ako využitie vlastných zásob, obmedzenie exportu a iniciovanie ďalších nákupov alternatívnej ropy cez ropovod Adria (preprava tankerov po mori a plné natlakovanie ropovodu si vyžiada cca 20 – 30 dní),“ píše sa vo vládnom materiáli.

Požadovaných 250-tisíc ton má poslúžiť na prekonanie tohto obdobia a „pokryje minimálne 1 mesiac prevádzky rafinérie v minimálnom režime, pri zachovaní kontinuálneho zásobovania slovenského trhu“.

Po obnovení dodávok, resp. po tom, keď sa dostane ropa cez Adriu do zásobníkov Slovnaftu, bude rafinéria štátu objem požičaných núdzových zásob vracať. Štát si na požičaný objem uplatní aj úroky.

Riaditeľ rafinérie Gabriel Szabó uviedol, že Slovnaft si objednal ropu zo Saudskej Arábie, Líbye a Kazachstanu.

Opäť roztržka s Kyjevom

Robert Fico tvrdí, že má „spravodajské informácie“ o tom, že poškodený ropovod Družba je už opravený, a to, že ním ropa neprúdi, je politické rozhodnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. 

Pripojil aj hrozbu prerušenia dodávok elektriny na Ukrajinu ako akejsi odvety a zároveň pohrozil, že Ukrajina môže stratiť podporu Slovenska pri svojej snahe o vstup do EÚ.

Premiér tiež informoval, že slovenský veľvyslanec podal Ukrajine oficiálnu nótu so žiadosťou o vysvetlenie prerušenia dodávok ropy. O preverenie situácie v Brodoch chce požiadať aj Európsku komisiu s tým, že bude žiadať, aby slovenský veľvyslanec mohol Brody osobne navštíviť a situáciu zhodnotiť.

Ukrajina trvá na tom, že ropovod je stále poškodený po masívnom ruskom dronovom útoku. Robert Fico už začal situáciu spochybňovať. „Udalosť nemá vinníka, pretože Ukrajina ukazuje na Ruskú federáciu a Ruská federácia ukazuje na Ukrajinu,“ povedal po rokovaní vlády.

Čo sa udialo

Pri ukrajinskom meste Brody sa spája ropovod Družba s ropovodom z Odesy. Cez Odesu je možné ropu buď exportovať, alebo importovať prístavnými terminálmi.

Cez Brody smeruje južná vetva Družby, ktorou sa ešte od sovietskych čias transportovala ropa do vtedajšieho Československa a Maďarska. Južná vetva sa následne rozdeľuje na Zakarpatsku a samostatné „rúry“ vedú do Maďarska a na Slovensko (a ďalej do Česka).

V Brodoch je však zároveň veľká skladovacia kapacita ropy a pohonných látok a práve tá bola zrejme hlavným terčom dronového útoku v rámci ruskej kampane zameranej na likvidáciu ukrajinskej energetickej infraštruktúry.

O útoku pomerne rýchlo informoval ukrajinský Naftohaz, avšak bez detailov o tom, že došlo aj k poškodeniu Družby, resp. čerpadiel, ktoré ropu ďalej v tomto bode poháňajú smerom na Západ. Neskôr oficiálne útok a poškodenie Družby potvrdil ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

Ropovodná sieť v Európe. Zdroj: Mero.cz

Ukrajinci svoje skladovacie kapacity umiestnili v Brodoch zrejme aj z taktických dôvodov. Práve južná Družba prechádzajúca cez Brody bola posledným potrubným obchodným kontaktom Ruska s krajinami EÚ. Severnou Družbou cez Bielorusko prestala ropa tiecť ešte v roku 2022, keď sa Poľsko rozhodlo krátko po začiatku vojny prestať odoberať ruskú ropu.

Ukrajinci teda rátali s tým, že ruské útoky budú Brody obchádzať, pretože by mohli poškodiť aj Družbu a pripraviť sa tak o obchodnú trasu.

Či išlo o úmysel ruskej strany poškodiť aj tento ropovod, je nateraz na úrovni dohadov a špekulácií, keďže primárnym cieľom mohli byť zásobovacie kapacity Ukrajiny, ktoré sa v tomto uzle nachádzajú.

Faktom však je, že Rusi si prerušili de facto posledné možnosti potrubnej prepravy svojej ropy do strednej Európy.

Dodávky cez Jadran

Následne Maďarsko a Slovensko v mene svojich rafinérskych kapacít požiadali Chorvátsko, aby ropovodom Adria mohla dočasne prúdiť ruská ropa, ktorá by pokryla aspoň časť zazmluvnených dodávok. Do Adrie by sa však musela táto ropa dostať tankermi.

Odmietavý postoj Chorvátska sa netýka prepravy ropy ako suroviny, v tejto chvíli len oznámilo, že odmietne prepraviť ruskú ropu. A deklaruje, že Adria má dostatočné kapacity na to, aby prepravila ropu aj pre Maďarsko a Slovensko. A experti sa zhodujú na tom, že súčasná kapacita Adrie je dostatočná, aby rafinérie MOL-u v Maďarsku a na Slovensku takpovediac netrpeli nedostatkom.

V minulosti to viackrát potvrdil aj šéf skupiny MOL Zsolt Hernády.

Slovensko a Maďarsko, resp. rafinérie MOL-u v týchto krajinách stále využívajú výnimku z rokov 2022 a 2023 na potrubnú prepravu ruskej ropy. Netýka sa to však tankerovej prepravy ruskej ropy, čo znamená, že Chorvátsko v tejto chvíli ani nemôže pripustiť, aby v ich termináli Omišalj zakotvili ruské tankery (resp. tankery s ruskou ropou) a aby ju tam vyložili.

Chorvátsko by tým porušilo sankčné pravidlá EÚ, ktoré majú po schválení právnu silu záväznej legislatívy.

Chorvátsko by povolením prepravy ruskej ropy porušilo sankčné pravidlá EÚ a zrejme aj nahnevalo Donalda Trumpa.

Druhým faktorom, ktorý Chorvátsko odrádza od takéhoto kroku, je americký sankčný mechanizmus. USA totiž spustili akési trestné clá pre krajiny, ktoré obchodujú s ruskou ropou. 

Prekládka v termináli Omišalj by sa dala interpretovať ako obchodovanie s ruskou ropou, zvlášť pri nevyspytateľných reakciách Donalda Trumpa. Ten by nemusel takýto krok prejsť mlčaním, čo by Záhreb mohlo „zabolieť“.

Výnimka, ktorú skupina MOL dostala s platnosťou do roku 2027, má však aj svoju podmienku. Týkala sa toho, že technológia rafinérií je nastavená na chemické zloženie ropy, ktoré prichádzalo z Ruska, a MOL dostal čas na technologické prispôsobenie sa tomu, aby dokázal rovnako efektívne spracúvať aj ropy iného zloženia.

Pomoc Slovensku prisľúbil aj český minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček (ANO). Trvalé riešenie možností dodávok – takpovediac reverzného toku Družbou cez Kralupy nad Vltavou, kde je Česko napojené na nemeckú sieť ropovodov a eventuálne taliansky pristav Terst – by bolo podľa neho možné naplno v horizonte mesiacov, pretože si to vyžaduje technickú prípravu. Núdzové dodávky v menších objemoch by však Česko podľa Karla Havlíčka dokázalo realizovať prakticky okamžite.