Ukrajinský zásah v Almetievsku V plameňoch je miesto, kde sa začína ropovod Družba. Je ešte dôležitejšie než Brody

Zásah terminálu Kaleikino v ruskom meste Almetievsk v regióne Tatarstan, ktorý sa v noci na pondelok podaril ukrajinskej armáde, je nielen zásahom kľúčového bodu ruskej ropnej infraštruktúry. 

Mení aj celú diskusiu o tom, či ropovodom Družba v najbližších dňoch opäť potečie západosibírska ropa až do rafinérií v strednej Európe, konkrétne na Slovensku a v Maďarsku.

Zasiahnutý terminál je totiž faktickým začiatkom celého ropovodu.

Zdroje sa rozchádzajú v tom, či ukrajinské drony ropné zariadenia v Kaleikine zasiahli priamo alebo požiar vypukol po dopade trosiek zo zásahu protivzdušnej obrany. Faktom však je, že vypukol požiar, ktorý je schopný minimálne na nejaký čas zabrzdiť celú ruskú ropnú infraštruktúru.

Nejde, samozrejme, o jediný kľúčový bod na ruskej ropnej mape, každý takýto zásah však vytvára tlak na zvyšok infraštruktúry, núti dispečerov do rozhodnutí, ktoré obmedzia iné toky, iné zásobovanie a komplikujú logistiku vojnovej mašinérie Kremľa – čo aj bolo hlavným cieľom ukrajinského protiútoku.

A ropovod Družba ani nie je jediným, ktorý z Almetievska vychádza. Časť ropy mieri rúrou na severozápad a okrem iného zásobuje aj rafinérie pri Moskve.

Kľúčový bod pre západosibírsku ropu

Pre lepšiu geografickú predstavu, uzol v Almetievsku sa nachádza medzi známejšími mestami Kazaň, Ufa, Samara a Perm, prakticky už v podhorí Uralu z európskej strany. Teda takmer na hranici Európy s Áziou.

Smeruje sem nielen západosibírska ruská ropa, ale aj ropovody z Kazachstanu, z okolia Kaspického mora a prepojený je aj s kaukazskými ropnými poliami.

Komplikácia pre rafinérie na opačnej strane ropodovodu Družba – pre spoločnosť MOL na Slovensku a v Maďarsku – spočíva v tom, že sú technologicky primárne nastavené na spracovanie západosibírskej zmesi (v prípade palív je zároveň vhodnejšia na výrobu nafty).

Samozrejme, rafinérie dokážu spracúvať ropu rôzneho zloženia, pri inom zložení však s nižšou efektivitou.

Uvedená komplikácia vychádza z toho, že hoci sa dá do Družby pumpovať ropa aj ďalej po trase, je veľmi komplikované dostať tú konkrétnu západosibírsku ropu do Družby na ďalších uzloch.

Jednou z možností je ropovodné prepojenie Permu na sever od Almetievska a Kazaň na západ od Almetievska až k Samare. Problémom je, že cez Perm prechádza ropovod smerujúci až k Petrohradu, ktorý má pri Jaroslavli odbočku na Moskvu. 

Kremeľ navyše sotva obetuje kapacity na zásobovanie rafinérií v okolí dvoch najdôležitejších miest, aby namiesto nich púšťal ropu do Družby. A to aj pri zohľadnení faktu, že palivá primárne putujú pre potreby armády, obyvateľov.

A ešte jedna komplikácia – Almetievsk/Kaleikino nie je len križovatka ropovodov, ale takpovediac aj miešačka ropy. Surovina z rôznych smerov sa tu sústreďuje, mieša a následne pumpuje do ropovodu (niektoré zdroje označujú za začiatok ropovodu Družba až juhozápadnejšie situované mesto Samara).

Pohľad na Almetievsk a Kaleikino (bod označuje Ukrajincami zasiahnutú čerpaciu stanicu ropy). Družba na mape neznačí názov ropovodu a pomenovanie sídliska. Zdroj: https://russiaoilpowermap.com

Širší pohľad:  Almetievsk/Kaleikino v červenom krúžku – zobrazenie medzi mestami Kazaň, Ufa, Samara a Perm. Zdroj: https://russiaoilpowermap.com

Pohľad na ropovodnú sieť v európskej časti Ruska – Uzol Almetievsk/Kaleikino v červenom krúžku. Zdroj: https://russiaoilpowermap.com

Aj keby už Brody boli opravené

Pravda, Družba nie je monorúra, ktorá sa začína v Tatarstane a končí sa na Zakarpatsku, kde sa vetví na Slovensko a do Maďarska. Má viacero odbočiek, prípojov a uzlov. Práve uzol v ukrajinskom meste Brody sa stal na konci januára terčom ruského útoku.

Dá sa predpokladať, že hlavným terčom boli ukrajinské zásoby ropy a palív a samotná Družba bola v skutočnosti kolaterálom, no faktom je, že bol poškodený aj ropovod, respektíve čerpadlo, ktoré ropu ženie v rúre ďalej.

Slovenská vláda zareagovala až po takmer troch (!) týždňoch ticha. Útok sa udial 27. januára a prvé informácie o tom, že ropa Družbou na Slovensko netečie, sa na verejnosť dostali až okolo 13. februára. Slovnaft oficiálne vládu požiadal o pomoc listom z 13. februára, je však málo pravdepodobné, že by rafinéria, ktorá zároveň patrí medzi strategické podniky a kritickú infraštruktúru (hoci je v súkromných rukách), o situácii nekomunikovala minimálne s predstaviteľmi ministerstva hospodárstva.

Slovnaft zároveň pomerne rýchlo našiel alternatívne zdroje dodávok, ktoré síce nemusia byť zložením úplne vyhovujúce, ale majú omnoho nižší negatívny dosah, než by boli straty z úplného zastavenia rafinérie.

Vláda až následne – v stredu 18. februára – rozhodla o uvoľnení núdzových zásob pre Slovnaft v objeme 250-tisíc ton ropy, čo by malo vystačiť na približne jeden mesiac normálnej prevádzky rafinérie.

Vláda uvoľňuje núdzové zásoby ropySlovnaftu vystačia na mesiac normálnej prevádzky, čaká na dodávky tankermi cez Adriu

Erik Potocký

Súčasne s tým spustil premiér Fico komunikačnú linku o tom, že je vlastne nejasné, kto uzol v Brodoch zbombardoval, začal operovať „spravodajskými informáciami“, že Družba je už vlastne opravená, ale obnovenie toku ropy blokuje ukrajinský prezident Zelenskyj.

V tejto chvíli je zároveň de facto bezpredmetné, či sú zariadenia na Družbe v Brodoch už opravené alebo nie. Pokiaľ do Družby netečie ropa na počiatku ropovodu, nič v ňom nateraz nebude ani v ukrajinskom uzle.

Dospelo to až do stavu, keď premiér oznámil, že „požiada“ štátnu spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), aby zastavila dodávky elektriny na Ukrajinu ako odvetné opatrenie za ono (nepotvrdené) blokovanie.

Pre Ukrajinu to však de facto nebude znamenať žiadnu významnú komplikáciu, keďže dodávky elektriny okamžite obsadia Rumuni a Poliaci, ktorí to už avizovali. Slovensko navyše príde o príjmy z predaja tejto elektriny, bude musieť hľadať iných zákazníkov na túto elektrinu alebo znížiť výrobu.

Zároveň to vyvoláva aj právne otázky a otázky zodpovednosti. Akcionárske práva v SEPS-e vykonáva za štát ministerstvo financií a jeho zástupcovia sú z manažérskeho postavenia jediní oprávnení robiť prevádzkové rozhodnutia.

Potrebujú však riadne rozhodnutie akcionára – či už rozhodnutie ministerstva hospodárstva, alebo vlády ako najvyššieho exekutívneho orgánu v krajine. Požiadanie premiéra takú právnu silu nemá.