Libanon bez prímeria Izraelské útoky si v stredu vyžiadali asi dvesto obetí, medzi zabitými je aj poradca vodcu Hizballáhu

Zatiaľ čo v Perzskom zálive prímerie medzi Spojenými štátmi a Iránom prinieslo prinajmenšom dočasne útlm násilia, boje v Libanone narastajú na intenzite.

V stredu 8. apríla Izrael vykonal doposiaľ najväčšiu vlnu náletov na Bejrút, údolie Bikáa a ďalšie časti Libanonu, ktorá si podľa libanonských úradov vyžiadala prinajmenšom 182 a podľa tímov civilnej ochrany až 254 zabitých. Veľkú časť obetí tvoria civilisti a o život prišli aj štyria libanonskí vojaci. Ide o doposiaľ najväčší počet zabitých v jediný deň počas šiestich týždňov vojny v Libanone.

Izrael tvrdí, že pri útoku cielil na teroristickú organizáciu Hizballáh. Podľa izraelského premiéra Benjamina Netanjahua bol pri útoku zabitý Alí Júsuf Harší, „osobný tajomník generálneho tajomníka Hizballáhu Naíma Kásima a jeden z jeho najbližších spolupracovníkov“.

Nová vojna medzi Izraelom a militantným hnutím Hizballáh sa začala začiatkom marca, keď po izraelsko-americkom útoku na Irán Hizballáh vystrelil salvu rakiet na Izrael.

Izraelská armáda v dôsledku útoku Hizballáhu vykonala rad leteckých útokov a spustila pozemnú ofenzívu, pri ktorej obsadila viacero miest na libanonskej strane hranice. Na viacerých miestach pritom postúpila asi desať kilometrov do hĺbky libanonského územia.

V Libanone vojna spôsobila humanitárnu krízu, státisíce obyvateľov prevažne šiítskych regiónov muselo opustiť svoje domovy.

Utečenci z južného Libanonu v Bejrúte. Foto: TASR via AP Photo/Bilal Hussein

Vance hovorí o „nedorozumení“

Irán po izraelských náletoch pohrozil vypovedaním prímeria so Spojenými štátmi. Podľa amerického viceprezidenta J. D. Vancea je však predstava, že by prímerie zahŕňalo aj Hizballáh, „nedorozumením“.

„Iránci si mysleli, že prímerie zahŕňa aj Libanon, ale jednoducho to tak nebolo. Nikdy sme to nesľúbili. Nikdy sme nenaznačili, že to tak bude. Povedali sme, že prímerie sa zameria na Irán a spojencov Ameriky, Izrael a arabské štáty Perzského zálivu,“ vyhlásil počas svojej návštevy Budapešti, kam prišiel podporiť predvolebnú kampaň Viktora Orbána.

Riziko, že by Irán pre pokračujúce boje v Libanone od prímeria odstúpil, Vance nevylúčil. „Bolo by to hlúpe, ale je to ich rozhodnutie,“ povedal americký viceprezident.

10-bodový plán

Desaťbodový plán, ktorý Irán predložil ako základ pre pokračujúce rokovania v Pakistane, pritom požaduje prímerie explicitne aj pre Libanon. Doslovne sa vo verzii, ktorú zverejnil denník Wall Street Journal (WSJ), ako desiaty bod uvádza „prímerie na všetkých frontoch vrátane toho proti Hizballáhu v Libanone“.

Aj pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf v utorok hovoril o prímerí, ktoré bude platiť „všade vrátane Libanonu a inde“. Avšak Donald Trump tento plán označil iba za „použiteľný základ pre rokovania“, čím sa podľa Vancea nedá povedať, že by ho prijal v úplnosti.

Ako podotýka WSJ, Izrael prímerie v Libanone odmieta. Keďže Irán v posledných troch rokoch stál od útokov na Hizballáh a Hamas bokom, tento bod by podľa predpokladov WSJ nemal byť dôvodom na prerušenie dohody.

Foto: TASR via AP Photo/Emilio Morenatti

Proti prímeriu?

Časť izraelských kritikov premiéra Netanjahua sa však domnieva, že ak by sa aj prímerie pre pokračujúce boje v Libanone zrútilo, Netanjahuovi by to nebolo proti srsti. Podľa informácií WSJ sa Izrael o prímerí medzi Iránom a Spojenými štátmi dozvedel „neskoro a nebol z neho šťastný“.

„Rozsah konzultácií spočíval v tom, že prezident Trump telefonoval izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi krátko pred oznámením prímeria,“ píše WSJ s odvolaním sa na zdroj z Bieleho domu.

Netanjahu sa vzhľadom na prímerie s Iránom nachádza pod tlakom, keďže izraelská opozícia mu doma vyčíta „diplomatickú katastrofu“.

„Izrael ani len nebol pri rokovaniach, keď sa rozhodovalo o podstate našej národnej bezpečnosti,“ vyhlásil o dohode medzi USA a Iránom líder opozície Jair Lapid.

„Armáda vykonala všetko, čo sa od nej požadovalo,“ hovorí Lapid, zatiaľ čo premiér podľa neho „zlyhal diplomaticky, strategicky a nesplnil žiadny z cieľov, ktoré si sám stanovil“.

Libanonský analytik o vojne na Blízkom východeOdzbrojenie Hizballáhu je nevyhnutné, sýrska intervencia je reálna hrozba

Christian Heitmann

EÚ a Katar požadujú koniec bojov v Libanone

Rozšírenie útokov na Libanon odsúdila aj šéfka európskej diplomatickej služby Kaja Kallasová.

„Hizballáh zatiahol Libanon do vojny, ale právo Izraela na obranu neospravedlňuje spôsobenie takéhoto masívneho ničenia,“ napísala Kaja Kallasová na X. „Konanie Izraela vážne zaťažuje prímerie medzi Spojenými štátmi a Iránom,“ uviedla šéfka európskej diplomacie a podotkla, že „prímerie s Iránom by sa malo rozšíriť aj na Libanon“.

„Izraelské útoky včera v noci zabili stovky ľudí, takže je ťažké tvrdiť, že takéto tvrdé akcie predstavujú sebaobranu,“ usúdila. Zároveň však vyzvala Hizballáh, aby sa odzbrojil, „ako sa k tomu zaviazal“, a podotkla, že „Európska únia podporuje úsilie Libanonu o odzbrojenie Hizballáhu“.

Odzbrojenie Hizballáhu na juh od rieky Lítání bolo jednou z podmienok prímerí na konci vojen v rokoch 2006 a 2024, ani raz sa však úplné odzbrojenie militantov nepodarilo uskutočniť.

Na zahrnutie Libanonu do nového prímeria medzi Iránom, Izraelom a Spojenými štátmi vyzval aj katarský emir Tamím bin Hamad Ál Thání.