„S Viktorom Orbánom sme boli veľmi dobrí priatelia. Myslel som si, že naše priateľstvo môže pretrvať, ale postupne som videl všetky tie deformácie, ku ktorým za tých 16 rokov v Maďarsku došlo,“ hovorí Pál Csáky, bývalý predseda SMK a podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny v rokoch 1998 až 2006.
V rozhovore rozpráva o maďarskom premiérovi, o tom, ako si boli blízki, ale aj o tom, prečo sa mentálne rozišli. Čo kritizuje na súčasnom Maďarsku a v čom sa Viktor Orbán vo svojej zahraničnej politike precenil?
Okrem toho hovorí aj o vplyve volieb na Slovensko, o dianí medzi slovenskými Maďarmi i o tom, či by sa mali pred voľbami spojiť s niektorou zo slovenských strán.
Píšem knihy. Teraz mi vyjde 31. kniha, z toho bolo asi 14 kníh beletria a niektoré sú aj divadelné hry. Päť divadiel uviedlo doteraz sedem mojich hier. Zvyšok sú také moje pamäti. Tri knihy sú len o tom, čím som si osobne za 40-ročné obdobie svojho verejného pôsobenia prešiel. Keď mi potom ostane čas, tak som starý otec. Mám šesť vnukov.
Nie. Patrím do prvej generácie ponovembrových politikov, z ktorých nás je už veľmi málo aktívnych. Keď si spomínam na obdobie pred revolúciou a tesne po nej, myslím si, že aj naše osobné očakávania boli vyššie. Politika sa zdeformovala, klesla úroveň politických diskusií a vôbec prístup politikov, politických strán aj ľudí k politike.
Skoro každý deň ma v Bratislave niekto zastaví. Minule to bol bývalý učiteľ strednej školy a povedal mi, že so mnou skoro v ničom nesúhlasil, ale teraz ma prosí, aby sme sa vrátili a vládli, pretože to, čo sa tu deje, je strašné.
Denne o politike čítam v piatich jazykoch, čítam zahraničné médiá aj váš Postoj, ale už ma to do politiky aktívne neťahá. Mám svoje roky a stačilo mi to.
Ako Bratislavčan z Podunajských Biskupíc som dve tretiny času tu a tretinu, niekedy viac, v Maďarsku.
Teraz pred voľbami je veľmi napätá, ale celkovo je maďarská spoločnosť za posledné roky silne rozdelená. Dovolím si povedať, že viac ako tu, a to bol na Slovensku aj atentát na premiéra, ale v Maďarsku je to rozdelenie oveľa intenzívnejšie.
Na rozdiel od Slovenska tam naozaj neexistujú verejnoprávne médiá, len štátne, v ktorých diskusia koalície s opozíciou de facto neexistuje. Súkromné kanály sú buď také, alebo onaké, ale každý vie, ktorý je jeho kanál, na ten druhý sa nedíva.
Spoločenský dialóg a verejná diskusia tam neexistujú, respektíve sú veľmi primitívne. V maďarskej televízii dnes rečnia aj ľudia, ktorých by nepustili ani do krčmy. Ľudia sú rozdelení ako futbaloví fanúšikovia, doma si sadnú k večeri a hádajú sa.
Maturoval som v roku 1975, v 80. roku som ukončil univerzitu v Čechách a následne som dosť často chodieval do Maďarska, kde bol vtedy voľnejší režim ako v Československu. Chodili sme tam pozerať filmy, ktoré sa tu u nás nedali, brali sme stadiaľ literatúru aj maďarská televízia a rozhlas boli oveľa uvoľnenejšie, takže nám to mentálne veľmi pomohlo. Nie je náhoda, že v roku 1989 bola prvá antikomunistická organizácia v Československu práve Nezávislá maďarská iniciatíva, ktorú som zakladal.
Maďari mali v 90. rokoch väčšiu ekonomickú šancu byť úspešnými. Myslel som si, že to bude po páde komunizmu najúspešnejšia krajina bývalého východného bloku, pretože mali Fidesz, čo bola mladá strana, ktorá nikde inde nebola – nezaťažená komunizmom, ideológiou, ovládali jazyky, angličtinu, vedeli, čo je svet.
Rýchlo však prišli turbulencie, ľavicovoliberálne vlády Ferenca Gyurcsányho, a po roku 2000 sa Maďarsko vrátilo k machináciám ako za Kádárovho režimu. Pretavilo sa to do vyššieho stupňa korupcie a nečistoty maďarskej spoločnosti. Bol to aj kultúrny súboj.
Nebolo to tak, že by bol Orbán ústavnou väčšinou vyhral, ale skôr ľavicoví liberáli prehrali, lebo maďarská spoločnosť z nich bola veľmi unavená. Pre experimenty a hlúposti, ktorými si Maďarsko prechádzalo počas vlády Gyurcsányho, som aj ja pomáhal maďarskej pravicovej alternatíve na čele s Fideszom.
Prišlo 16-ročné obdobie, keď vládnuca strana Fidesz nemala protiváhu, čo nikdy nie je dobré pre krajinu, pre ekonomiku, pre politické rozhodnutia ani pre spoločenskú atmosféru. Síce to na začiatku vyzeralo tak, že krajina ide dobrým smerom, no naraz sa tam začali objavovať neduhy, o ktorých teraz počas volebnej kampane čítame denne.
Človek, ktorého osobne poznám, bývalý opravár ústredného kúrenia Lőrinc Mészáros, je dnes nielen najbohatším človekom v Maďarsku, ale v celom regióne. Pán Orbán si buduje prehnane honosné sídlo, jeho otec má exkluzívne štátne objednávky a zať vlastní dve tretiny hotelov v Budapešti. Toto nie je dobré a kritizovali by sme to rovnako aj za Jánosa Kádára, aj za Gustáva Husáka. Meter musí byť rovnaký.

Pál Csáky. Foto: Postoj/Adam Rábara
Má to určité znaky kádárizmu z 80. rokov, ale nedá sa to až tak silne porovnať, pretože to boli iné pomery.
V Maďarsku bola vtedy sovietska armáda. Spomínam si, keď v roku 1991 odchádzal posledný sovietsky vojak. Polovica maďarskej vlády si na východnej hranici Maďarska vtedy otvorila šampanské, no ministerský predseda Antal im povedal, že si nemajú robiť ilúzie, lebo „tamtí sa budú chcieť vrátiť“.
Boli sme veľmi dobrí priatelia. Spolu so Zsoltom Némethom, synom reformovaného farára, sme spolu chodili pravidelne na prednášky učiteľov, ktorí už neboli v maďarskej komunistickej strane a prednášali o tých najnovších západných ideologických súvislostiach.
Veľa som sa od týchto ľudí spolu s Orbánom naučil. Sú to však ľudia, ktorí všetci od neho odišli, čo bolo aj pre mňa najväčšie memento.
-5.jpg)
Už sme sa roky nevideli a už nie sme vôbec v kontakte, ale boli sme za komunizmu s Orbánom veľmi dobrí priatelia a mali sme vtedy, dovolím si povedať, rovnaký názor na svet a na to, že komunizmus musí padnúť, aj keď sme tomu neverili.
Aj politicky sme boli spolu dlho previazaní. Keď sa SMK rozdelilo a vznikol Most-Híd, požiadal som svoju stranu o vyslovenie dôvery. Vtedy na kongres SMK do Rimavskej Soboty prišiel aj Viktor Orbán a rečnil tam ako môj priateľ, ktorý ma podporil.
V roku 2014 dokonca prišiel do Bratislavy s piatimi maďarskými ministrami a podporil ma ako lídra kandidátky SMK do europarlamentu. A to som o jeho podporu ani nežiadal, prišiel sám.
Myslel som si, že naše priateľstvo môže pretrvať, ale postupne som videl všetky tie deformácie, ku ktorým za tých 16 rokov v Maďarsku došlo. No zdôrazňujem, ono by k tomu na takejto úrovni nebolo došlo, keby Fidesz nemal ústavnú väčšinu a keby mal poriadnu opozíciu.
Je to tak. Médiá sledované každý deň predovšetkým vidieckymi konzervatívnejšími ľuďmi medzi nich šírili jeho ideologickú podporu a to je aj jedno z vysvetlení spolu so slabosťou opozície, prečo jeho vládnutie trvá až 16 rokov. Vytvorili systém, v ktorom má vlastných ľudí všade. Na Ústavnom súde, na Najvyššom súde, v polícii aj naprieč štátnymi inštitúciami.
Moc a peniaze deformujú každého. A to je prípad aj talentovaného Viktora Orbána, ktorý je ultrapragmatik.
Bolo to medzi rokmi 2018 až 2019. Ešte som zohral svoju úlohu v tom, aby Fidesz nevylúčili z EPP, keď som preto sedel s Čechmi, Nemcami aj Francúzmi a Manfredom Weberom ako šéfom frakcie. Nechcel som, aby sa konflikty vyhrotili. Nakoniec sa o vylúčení Fideszu ani nehlasovalo. Viktor potom prišiel za mnou, poďakoval sa mi a pozval ma večer aj na spoločnú večeru Fideszu.
Fideszákom som však vtedy otvorene vyčítal ich medzinárodné väzby na Rusov. Ruské imperialistické myslenie je pre mňa absolútne neakceptovateľné, no videl som, ako sa silovikovia postupne vracajú a ako sa ruský vplyv a metódy začínajú používať aj v Maďarsku.
A to nehovorím o tých nečestnostiach a korupcii, o ktorej už každý vie.

Vypočuli si ma, ale nepovedali na to nič. Potom sme sa postupne a potichu rozišli.
Viktor je veľmi talentovaný politik, ale má prehnane silné vnútorné ego. Spriatelil sa s najväčšími diktátormi na svete. Skúsil si zahrať zaujímavé hry na medzinárodnej úrovni, aj s Donaldom Trumpom v čase, keď ho všetci obchádzali.
Páči sa mu tváriť sa ako medzinárodne uznávaný politik, že mocnosti majú o neho záujem, len ani on osobne, ani Maďarsko nie je a nikdy nebude partnerom pre veľkých hráčov. Rusi, Číňania ani Trump nepotrebujú partnera, ale poddaného. Ktokoľvek, kto sa izoluje od európskych partnerov, to nemôže s týmito uhrať.

Pál Csáky. Foto: Postoj/Adam Rábara
Až tak ma to neprekvapilo. To, že sú roky v úzkom kontakte s Moskvou, bolo známe a mne sa to roky nepáčilo. Silný vplyv práve ruských tajných služieb a KGB som v pozadí Orbána videl roky. Teraz už na to máme papier, že to tak je, a som z toho veľmi smutný, lebo ja Rusom nikdy veriť nebudem. Im sa nedá veriť.
Bola tam šanca v 90. rokoch ešte predtým, než si Jeľcin prepil mozog. Urobil pár dobrých vecí, zakázal komunistickú stranu Ruska, snažil sa o opatrné zblíženie so Západom, ktorý to však podcenil a nechcel do toho investovať, lebo prežíval eufóriu z Fukuyamovho konca dejín. Možno sa to vtedy dalo zmeniť, ale ktovie. Jeľcin možno tiež nevedel, kto je Putin. Rus však nemá šajnu o tom, že existuje aj iný svet.
Dnes si už všetci museli všimnúť, že maďarské voľby sú oveľa väčší zápas než len národné voľby. Hry rozohrali tajné služby Ruska.
Samozrejme, každý deň vyjde nejaký prepis z odpočúvania telefonátu s Putinom či s Lavrovom. Rozhodne ide o cielené ovplyvňovanie volebnej kampane. To nevie urobiť ktorákoľvek tajná služba, preto ide podľa mňa o medzinárodný alebo až svetový zápas, či Maďarsko ostane užitočným rebelom v Európskej únii, ktorý bude slúžiť občas ruským a inokedy americkým záujmom.
Viem si predstaviť, že Nemcom, Francúzom ani Talianom sa to nepáči, a keď oni niečo odpočúvali, teraz to pustili, aby to vyplávalo von.
Nepáči sa mi to, politika by nemala byť o tom, ale bol by som veľmi naivný, keby som teraz hovoril, že západné mocnosti robia niečo nepekné, keď to isté robí Východ.
Trump rovnako ako Putin chce mať ľudí, ktorí mu v telefonáte hovoria, že sú pripravení na všetko. Osobné kontakty sú dnes druhoradé. Chcú profitovať z Orbánovej pozície člena Európskej únie. Najkonzervatívnejšia časť amerických republikánov si potrebuje udržať malý ostrovček v srdci Európskej únie a o to isté ide aj Putinovi.
Nie je problém len to, že ruskí agenti si v Budapešti robia, čo chcú. Výhrady mám aj voči americkým záujmom. Vidíme, ako vplyv najkonzervatívnejšej a najuzavretejšej časti americkej spoločnosti robí zle Amerike, svetu aj samotnému Trumpovi. Aj on však chce mať určité zázemie v strede Európy, takže teraz bojuje o Maďarsko. Toto sa už mnohým vrátane mňa nepáči a myslím si, že je to tiež deliaca čiara, na základe ktorej sa budú rozhodovať, komu dajú hlas.
Je to dobrý komunikačný trik. Keď vám doma tečie do topánok a máte problém s čistotou verejného života, všetko presmerujete na medzinárodnú politiku, Brusel a Ukrajinu. Je to však taká primitívna hra, ktorá po troch rokoch už nefunguje.
Neustále opakovať, že za všetko zlé môže Brusel a Ukrajinci, sa nedá donekonečna. To, čo teraz Fidesz hrá a komunikuje, ide do vzduchoprázdna. Nepomôže im ani J. D. Vance, ani nejaká výbušnina na plynovode v Srbsku. Na tom sa už každý smeje. Až sa čudujem, že už nedokážu vymyslieť žiadne nóvum a nevedia byť inovatívnejší ako protistrana.

Som si istý, že vnútorné vzťahy Európskej únie po maďarských voľbách nebudú také, ako boli. Síce sa o obsahoch týchto odpočúvaní asi vedelo roky, no keď je už verejné, ako Szijjártó zháňa materiály pre Lavrova, nedá sa s tým normálne fungovať. Zvyšok EÚ by bol hlúpy, keby sa tváril, že o tom nevie. Tento moment rozhodne posunie Európsku úniu.
Ak vyhrá Fidesz, budeme svedkami novej série konfliktov. Ak vyhrá Magyar, Brusel sa s novou vládou dohodne.
Nie na prvom mieste. Keď sa opýtate ktoréhokoľvek občana Maďarska, čo pokladá za najväčšie súčasné problémy, určite vám povie zdravotníctvo, školstvo, infraštruktúra a doprava. Súčasná maďarská vláda však nemá ministra zdravotníctva ani ministra školstva. Tieto oblasti sú len sekcia pod ministrom vnútra, teda ministrom polície. Súčasný minister dopravy sa zas zaujíma viac o privatizáciu kaštieľov.
Všetko sa to nahromadilo. Človek má nejakú toleranciu voči korupcii, ale keď už takto zlyháva systém, preklápa sa to. Väčšina pravicových ekonómov, intelektuálov aj diplomatov sa od Orbána odvrátila.
-1775843531.jpg)
Pál Csáky. Foto: Postoj/Adam Rábara
Hneď po voľbách bude robiť všetko pre to, aby ešte skomplikoval život budúcej vláde. On je bojovníkom, neodíde z politiky. Fidesz bude veľmi tvrdý súper, má tisíce svojich ľudí na rôznych postoch od súdov po rôzne štátne inštitúcie. Bude to veľmi veľká výzva pre budúcu vládu.
Ja si myslím, že urobí všetko pre to, aby boli predčasné voľby, aby sa znova dostal do vlády.
Ja tam vidím dva rozdiely. Otázka je, čo by bolo, keby bol Matovič v roku 2020 zobral do vlády odborníkov, a nie diletantov. Možnože by to bolo dopadlo lepšie.
Vidím teraz veľmi silné zoskupenie okolo Pétera Magyara zo strany odborníkov. Hlásia sa k nemu ekonómovia, pridal sa k nemu bývalý náčelník generálneho štábu, má u seba aj vysokopostavených policajtov. Môže nastúpiť skutočná vláda odborníkov, hoci ktokoľvek príde, prvé kroky budú z ekonomického hľadiska bolestivé a nepopulárne.
Ale zase Péter Magyar vnútorné pomery Fideszu pozná, je na oponenta pripravený lepšie ako ktokoľvek iný.
Bude to dlhý a zložitý proces, ale myslím, že pre Maďarsko by bola dobrá určitá korekcia.
Neviem, ale môžem s istotou povedať, že nikto ústavnú väčšinu nezíska, ako aj to, že Fidesz sa trasie a za 16 rokov sa nikdy tak nezľakol možnosti prehrať voľby ako teraz. Dnes je to reálna situácia. Doteraz opozícia nemala nikdy šancu vyhrať, prvýkrát má Fidesz skutočného rivala.
Volil by som podľa vlastného presvedčenia.
Voľby sú tajné a je to otázka svedomia.

Nie, nebudem voliť. Nemám štátne občianstvo.
Treba za tým vidieť najmä to, aké médiá sledujú. A v pohraničí sú veľmi silné štátne médiá.
Neviem. Momentálne sa to nedá odhadnúť, lebo spoločnosť je rozdelená len na dva fanúšikovské tábory. Jedna časť bude voliť Fidesz, pretože sú fideszáci, aj keby ste im povedali, že potom príde Putin s tankmi. Péter Magyar by však nebol dnes taký úspešný, keby od východu až po západ Maďarska neprevládal názor, že tak, ako to funguje teraz, to už nikto nechce.
Z tohto hľadiska to naozaj pripomína rok 2020 na Slovensku. Aj v Maďarsku je dnes značná spoločenská sila, ktorá chce zmenu, otázne je, čo sa stane, keď k zmene nedôjde, aký to bude mať vplyv na spoločnosť.
Dúfam, že áno, pretože priateliť sa s Robertom Ficom nie je honosné ani veľmi pozitívne. Radšej byť zadobre s Nemcami a s Francúzmi ako s Ficom.
Ak sa pýtate, či bude generovať napätie medzi Maďarskom a Slovenskom, tak to rozhodne nie. Bude mať veľa problémov doma, nebude mať záujem riešiť práve toto, ale priateľstvo to asi nebude, čo je v čase vládnutia Roberta Fica tiež dobré.
Nie. Fico je szmák, novokomunista. Keď narazí na odpor a dostane sa do úzkych, cukne.
Áno.
Do značnej miery áno, ale závisí to aj od toho, aká bude ponuka z druhej strany.
Slovenskí politici sa musia naučiť, že je pre slovenských Maďarov rozdiel kritizovať maďarského politika či kroky maďarskej vlády a všeobecne Maďarov a Maďarsko. To bol aj dôvod, prečo Maďari nepodporili Ivana Korčoka, ale Petra Pellegriniho. Korčok sa niekoľkokrát dosť hrubo a necitlivo vyjadril na adresu Maďarov a urazil ich.
Skôr to vidím ako politický kalkul, ale vidím aj reakciu maďarskej strany, ktorá je tiež kalkulom. Hovoria, že máme vlastný program a potom uvidíme, s kým sa dá, ale tieto kalkuly sa dajú hrať maximálne 24 hodín po voľbách, potom sa musíte rozhodnúť.

Pál Csáky. Foto: Postoj/Adam Rábara
Bolo to prekvapenie. Od PS by som skôr čakal prisľúbenie zákona o menšinách, ktorý je skoro v každej krajine, ale na Slovensku chýba. Benešove dekréty sú garantom právnej kontinuity Československa, preto je to citlivá otázka aj pre Čechov, aj pre Slovákov. Ak chcú v PS v tomto smere niečo urobiť, tak stačí anulovať zákonné nariadenie Slovenskej národnej rady číslo 104 z roku 1945, prijaté na základe konkrétneho Benešovho dekrétu. Pre toto nariadenie sa aj dnes konfiškuje. Netreba na to otvárať žiadne dekréty.
Skúsiť získať čo najviac podporovateľov, ale vypracovať aj plán B. Ale to sa dnes nerobí, lebo teraz žijeme v období očakávania zázrakov. No nie som si istý, či sa konečne zázraky dostavia.
Predchádzajúce maďarské strany hrali túto hru posledných 15 rokov a ani raz to nevyšlo. Vždy prišiel niekto nový, kto veril, že to dokáže robiť lepšie a jemu sa to už podarí, ale zdá sa, že podpora veľkej časti maďarskej spoločnosti na samostatný vstup sa už vyčerpala.
Keď si pozerám fotky z akcií Aliancie, vidím tam ľudí, ktorých som stretával ešte ja pred 20 rokmi, noví a mladí neprišli. Treba hľadať variant B.
Viem si predstaviť koalíciu. Dokonca som to navrhoval dávnejšie, ale nešlo to.
Nemám rád, keď ľudia, ktorí sú už mimo politiky, dávajú rozumy. Nemám tutové riešenie, ale vidím, že v zóne okolo piatich percent je viac strán vrátane KDH. To nie je len otázka, či KDH urobí láskavosť a zoberie niekoho. Všetky tieto strany by mali urobiť niečo, aby neskončili pod piatimi percentami.
Robiť koalíciu ani dnes neznamená, že akceptujem všetky názory partnera. Akceptujem to, na čom sa dohodneme, a napíše sa predvolebná koaličná zmluva. Nikto KDH za koalíciu s liberálmi v roku 1998 nespochybňoval a ani KDH v tej koalícii nestratilo svoju identitu. Ultranázory iných strán neakceptovalo.
Urobiť koalíciu neznamená akceptovať názor každého. Bývalé SMK sedelo vo vláde s komunistami. Ja ako antikomunista som tam sedel s Koncošom, nebolo to med lízať, aj sme ich limitovali, aj oni museli nás podporiť v niektorých veciach.

To je však citlivé aj pre maďarského, aj pre slovenského voliča. Keby to bola väčšia volebná koalícia, bolo by to pre všetkých komfortnejšie. Treba tie hlasy zachrániť, nie mudrovať a robiť zo seba pred voľbami Napoleona, lebo vieme, ako to vždy dopadne.
Ja by som odporučil nielen maďarskej strane, ale všetkým stranám v zóne ohrozenia rozmýšľať o tom. Teraz je ešte čas, ľudí treba na to pripraviť.
Vidím silnú úroveň egoizmu a krátkozrakosti v slovenských stranách aj vo vyhláseniach slovenských politikov. Vyhlásenie pána predsedu Gröhlinga patrí silne do tejto kategórie.
To už potom závisí od skúseností vyjednávačov a šikovnosti politikov aj kandidátov na spoločnej kandidátke. Vidím opatrnosť aj neochotu na strane Maďarskej aliancie, je to prirodzené, len je tam veľké riziko, že sa opäť stratia hlasy.
Poznám ho už veľmi dávno. Myslím si, že sa snaží a v Aliancii je dnes asi najlepší, fandím mu. Len mu hovorím, že tisíckrát urobiť ten istý krok a dúfať, že to tisícprvýkrát vyjde, je riziko. Chcieť preraziť hlavou stenu nie je najmúdrejšia politika. Treba mať plán B.
Nesúhlasím. Pál Csáky bol a je určite konzervatívnejší, ale on je na druhom mieste.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.