Róbert Csere Je pravda, že Orbán je ako sup. Aj tak by som mu dal ešte hlas

S Robom Cserem sme spolu desať rokov pracovali v .týždni, Robo bol 17 rokov kreatívnym riaditeľom časopisu, pravidelne získaval svetové ocenenia, niečo ako Oscarov fotožurnalistiky: viackrát bol ocenený prémiovou cenou Picture Editor of the Year americkou asociáciou vizuálnych žurnalistov National Press Photographers Association za vizuálne riešenie časopisu .týždeň.

Róbert Csere je slovenský Maďar, dlhé roky žil a pracoval v Bratislave, už dlhšie žije v maďarskom pohraničí, teda v Orbánovom štáte, v ktorom sa o dva týždne konajú zjavne najdôležitejšie voľby od roku 1989.

Hovorili sme o identite slovenského Maďara, o tom, prečo by napriek výhradám stále volil Orbánov Fidesz a prečo je na Slovensku jeho favoritom Alojz Hlina.

V januári si napísal v Postoji pôsobivú fotoesej o Benešových dekrétoch a ich vplyve na slovenských Maďarov. Opísal si aj ponižovanie slovenských Maďarov a zločiny voči nim po roku 1945, deportácie desiatok tisíc Maďarov na nútené práce do Čiech, premenovávanie maďarských obcí podľa mien slovenských národovcov. Poznáme sa dvadsať rokov, priznám sa, že ma prekvapila naliehavosť aj to, ako si tou témou poznačený. Sám od seba si o tom nehovoril, je to tak, že to prežívate – ak vôbec – len Maďari medzi sebou, pretože viete, že u nás Slovákov aj tak narazíte na nepochopenie či ľahostajnosť?

Áno, u Slovákov som už narazil na nepochopenie a ľahostajnosť, mnohí Maďari by zas najradšej už zabudli na to obdobie a mňa radšej odignorujú, keď chcem o tom občas hovoriť.

V konečnom dôsledku som s touto témou pre jedných aj druhých čert ako diabol.

Netvrdil by som, že som tou témou poznačený, ona je všade pohodená okolo nás, prirodzene si ju ako etnický Maďar častejšie všimnem. Národné až nacionalistické témy sa ľahko môžu stať toxickými, preto obvykle sám od seba o nich nehovorím, v tichosti sa ich stránim.

Fotoesej bola výnimkou, keď som porušil mlčanie. Považoval som za povinnosť voči slovenským Maďarom informovať o tom aj slovenských čitateľov, ktorí o tých udalostiach vôbec nevedia.

Stále to teda nie je uzavretá kapitola, ale živá ozvena minulosti?

Nemôže to byť uzavretou kapitolou, tá kapitola života sa práve volá „živá ozvena minulosti“. Najlepšie to vystihuje výrok nemeckého spisovateľa Thomasa Manna: „Kto nepozná minulosť, nepochopí budúcnosť.“ Bez historickej pamäti sa národ či jednotlivec vystavuje riziku opakovania chýb. 

Ešte na dokreslenie zacitujem z básne Pri Dunaji od Attilu Józsefa, ktorá bola súčasťou spomínanej fotoeseje o Benešových dekrétoch:

Dunaj má dnešok vo vlnení svojom,
aj dávne s budúcim v ňom splynulo.
Po boji predkov pokoj možno hľadať
v rozpomienke, ktorá naň ostala,
no veci spoločné raz usporiadať,
to naša robota – a nemalá.

V texte si prepojil minulé protimaďarské krivdy so súčasnosťou, spomenul si, ako ťa nedávno v Petržalke prepadli a zbili mladí muži, keď počuli, ako telefonuješ v maďarčine. V práci som ťa nikdy nevnímal menšinovými okuliarmi, po slovensky hovoríš aj píšeš lepšie než dokonca nadštandardne vzdelaný Slovák, navyše si mal pracovné úspechy, ktoré prekračovali hranice Slovenska. Vnímaš sa napriek tomu ako občan druhej kategórie?

Nie, nikdy som sa nevnímal ako občan druhej kategórie. Keď som pred rokmi žil v Bratislave na Kopčianskej ulici, považoval som sa tam ako prisťahovalec za Kopčanca druhej kategórie. (Úsmev.)

Okolie ťa predsa väčšinou vníma tak, ako vnímaš sám seba. Pred desaťročiami počas štúdia na vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici ma učiteľka slovenského jazyka a literatúry mnohokrát pochválila ako Maďara za moju slovenčinu, pritom ona mala predka štúrovca.

Taká pochvala bola pre mňa prínosnejšia ako pracovné úspechy, prekračovala etnické slovenské hranice. Zasadila do mňa slovenské semienko.

Maďari za Dunaj!Benešove dekréty im pristavili dobytčiaky, potom prišiel aj Štúr

Róbert Csere

Už niekoľko rokov žiješ v Maďarsku, hneď za slovenskými hranicami. Čo znamená byť slovenským Maďarom v Maďarsku? Keď som sa o tom v minulosti rozprával so slovenskými Maďarmi, v princípe sa všetci zhodovali, že majú tak trochu rozpoltenú identitu. Na Slovensku nie sú úplne doma, ale keď prídu do Maďarska, aj tam rýchlo pocítia, že nie sú úplne doma, pričom nejde len o špecifický prízvuk, ktorý ich rýchlo odhalí. Aká je tvoja skúsenosť?

Nemám rozpoltenú identitu, som skôr jednoduchou verziou multikulti, som Stredoeurópan. 

Skúseností mám habadej. Už som počul na adresu slovenských Maďarov rôzne poznámky, pomenovania. Najviac sa mi pozdávalo slovo tót-magyar. Inak, slovo tót pochádza z germánskeho kmeňového názvu thuat, teda ľud či obyvateľstvo, starí Maďari ho začali používať pre susedných Slovanov.

Špecifický prízvuk mám aj ja. Napríklad na základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským ma nútili správne vyslovovať slovo alma (jablko). Vyslovoval som ho príliš palócky.

Palócky?

Áno, palóckym nárečím maďarčiny. Hoci sa palócke nárečie od spisovnej maďarčiny líši, je pre ostatných Maďarov zrozumiteľné a považuje sa za dôležitú súčasť kultúrnej identity. V regiónoch, kde Palóci žijú, aj na južnom Slovensku, sa zachovalo množstvo starobylých slov a zvratov.

Podobný prízvuk majú aj Sikuli (Székelyek) z Rumunska. Ja na takéto reči o prízvuku kontrujem otázkou, či mi dotyčný môže prezradiť svoje priezvisko. Keď počujem nejaké skomolené slovanské meno, napríklad Szikora, hneď sa spýtam, odkiaľ zo severného Slovenska pochádza.

Raz som zažil v miestnom bare stretnutie jobbikovcov, vtedy ešte radikálov. Aj tam odznela moja klasická otázka na ich ctené priezviská, nasledovali klasické odpovede s pomaďarčenými slovanskými či nemeckými priezviskami, čo som uzavrel konštatovaním, že môžeme hovoriť aj po slovensky, česky, rusky, keď im to viac vyhovuje.

Ja mám veľmi staré maďarské priezvisko, čiže aj veľmi starý maďarský prízvuk.

Pred štyrmi rokmi, keď som mal krvácanie do mozgu a astronomický krvný tlak, som najprv prestal hovoriť po slovensky, na lekárov v Bratislave som hovoril po maďarsky. Po čase sa mi stratený jazyk našťastie vrátil, už som začal mať obavy, že mozgový infarkt mi poškodil aj rečové centrum v hlave.

Vedieť v Maďarsku aj po slovensky nie je vôbec na zahodenie, často prekladám ľuďom, keď si nerozumejú.

Slovenský Maďar v Maďarsku sa nemôže cítiť ako Maďar druhej kategórie, ale ako Maďar výnimočnej kategórie. Napokon, ktorý maďarský Maďar v podstate rozumie takému množstvu slovanských jazykov ako slovenský Maďar?

Koncom minulého roka schválila koaličná väčšina absurdný paragraf lex Beneš, ktorý potenciálne kriminalizuje našich Maďarov, ak spochybnia Benešove dekréty. V 90. rokoch sme zažili rôzne spory o používanie menšinových jazykov a rôzne výčiny slotovského nacionalizmu, je toto najhorší zákon proti maďarskej komunite od Novembra?

Áno, je to najhorší zákon proti maďarskej komunite, zdá sa, že sme boli iba necitlivo použití.

Nedávno výbor europarlamentu diskutoval o vyvlastňovaní pôdy na základe Benešových dekrétov a o tom zákone k dekrétom. Výbor konštatoval, že ak došlo k porušeniu práva, eurokomisia by to mala pomenovať a otvoriť dialóg so Slovenskom o náprave. Aj Maďarská aliancia zohráva aktívnu rolu v opozícii voči aktuálnym konfiškáciám.

Tie spory o používanie menšinových jazykov a rôzne výčiny slotovského nacionalizmu boli tiež nezmyselné, ale aspoň boli jasne čitateľné ako hungarofóbne, neboli to len akési biznisové nástroje.

Tento paragraf sa dá odstrániť, ale je možné sa v tom vzťahu posunúť? My Slováci neradi počúvame o krivdách voči Maďarom po roku 1945. Dokážeme odsúdiť princíp kolektívnej viny, zároveň cítime, že povojnové kolektívne trestanie Maďarov bolo nevyhnutným dôsledkom vojny a odplatou za maďarské príkoria voči Slovákom. Maďari zas nechcú príliš počuť, aké krivdy sa diali len krátko predtým po Viedenskej arbitráži voči Slovákom ani o prituhujúcej maďarizácii pred rokom 1918. Ak by Slováci izolovane odsúdili kolektívnu krivdu Benešových dekrétov – ako na to nabádalo uznesenie Progresívneho Slovenska –, nešlo by len o sebabičovanie bez kontextu?

Pred rokmi som navrhol a presadil netradičnú dvojobálku s dvomi hlavičkami časopisu, s dvomi portrétmi a s dvomi titulkami. 

Jedna obálka bola na prednej a jedna na zadnej strane časopisu. Na jednej obálke bol portrét Beneša s hlavičkou .hét a titulkom Bocsánat, Magyarok! Na druhej obálke bol Apponyi s hlavičkou .týždeň a titulkom Slováci, prepáčte! 

Tá dvojjazyčná dvojobálka môže slúžiť slovenským a maďarským politikom ako mustra na riešenie vzájomných krívd, prípravu slovensko-maďarskej deklarácie. 

Takže súhlasím, to uznesenie Progresívneho Slovenska by bolo len sebabičovaním bez kontextu.

Róbert Csere. Foto: Postoj/Andrej Lojan

V Maďarsku využili túto tému Tisza a jej líder Péter Magyar, ktorý to zahral na národnú nôtu a pohrozil, že ak vyhrá voľby a zákon ostane v platnosti, stiahne veľvyslanca. Funguje to ako téma v Maďarsku alebo to bol iba kampaňový folklór, ktorý už dávno prehlušil tucet iných tém?

Tento kampaňový folklór už dávno prehlušili iné témy.

Kedysi na týchto krajanských témach bodoval Orbán, dnes to už neúčinkuje?

Ale áno, teraz však Maďarov v Maďarsku viac zaujímajú podkarpatskí Maďari z Ukrajiny ako tí slovenskí.

Nútená mobilizácia na Ukrajine, ktorá úzko súvisí s prebiehajúcou obranou krajiny proti ruskej invázii a potrebou dopĺňať stavy armády, je v súčasnosti vysoko citlivou témou aj v Maďarsku.

Boli zdokumentované prípady, keď dochádzalo k potýčkam alebo k nútenému predvedeniu etnických Maďarov do náborových stredísk priamo z ulice a došlo aj k úmrtiam ľudí z maďarskej minority počas týchto násilných rukovaní.

Ukrajinské úrady často používajú tvrdé metódy pri nábore nových vojakov.

Navyše Ukrajina prijala zákony o vzdelávaní a o fungovaní štátneho jazyka, ktoré obmedzujú vyučovanie v menšinových jazykoch na školách a preferujú ukrajinčinu. Maďarská strana tieto kroky dlhodobo kritizuje ako porušovanie práv menšín.

Povedzme si úprimne, Ukrajina vonkoncom nie je štátom, ktorý v spomínaných veciach vyznáva európske hodnoty, skôr je nacionalistickou krajinou postsovietskych ľudí.

Zelenského nedávne vyhrážky Orbánovi tomu všetkému nasadili korunu a vyvolali v Maďarsku pobúrenie. Jeho slovník pripomínal ukrajinských mafiánov, ktorí v 90. rokoch aj v Maďarsku zanechali krvavé stopy.

K tejto téme sa ešte vrátime, najskôr otázka: keby si mal maďarské občianstvo, koho by si volil 12. apríla?

Fidesz.

Prečo?

Najmä pre jeho zakladateľov z roku 1988, ktorí sú stále v politike, čo je široko-ďaleko nevídaný jav. Orbán je premiérom, Kövér šéfom parlamentu a Deutsch vplyvným europoslancom. Aj Maďarsko v dnešnom nevypočítateľnom svete potrebuje v čele skúsených politikov.

Fidesz je už štyri funkčné obdobia za sebou pri moci, za ten čas presadil či urobil veľa vecí pre ľudí s konzervatívnym a kresťanským presvedčením.

Viem, že striedanie strán pri moci sa považuje za jeden zo základných znakov fungujúcej demokracie, pretože zabezpečuje, aby sa politická moc nekoncentrovala v rukách jednej skupiny príliš dlho.

Preto želám aj strane Tisza veľa voličov. Maďarsko by si mohlo vyskúšať opozičnú zmluvu na stabilizovanie politickej scény a rozdelenej spoločnosti. Opozičnú zmluvu želám aj Slovensku z toho istého dôvodu.

Čiže je jedno, či vyhrá Tisza alebo Fidesz, keď opozičná zmluva označuje dohodu medzi vládnou stranou a hlavnou opozičnou stranou o tolerancii menšinovej vlády.

Po tých šestnástich rokoch však Maďarsko nevyzerá v dobrom stave. V prvých rokoch Orbán síce po mizernej ére socialistov naozaj stabilizoval krajinu. No aj viacerí konzervatívni Maďari, ktorí predtým volili Fidesz, mi dnes hovoria, že režim zdegeneroval do polodemokratickej či poloautoritatívnej podoby, v skutočnosti vládnu rodinné a oligarchické klany, korupcia je všadeprítomná, verejné služby stagnujú, štát je v úpadku. Podľa teba je to maľovanie na čierno?

Na tom, čo hovoríš, je niečo pravdy, ale ako celok je to maľovanie na čierno.

Prečo?

Veď akoby si opisoval inú krajinu ako tú, ktorá za posledné dva roky získala tri Nobelove ceny a zaznamenala aj iné mimoriadne významné úspechy na medzinárodnej scéne, napríklad získala Oscara. A keď sa pozriem na kurz forintu voči euru, kurz sa v poslednom roku stabilizoval, čo pocítila aj moja peňaženka. Príjmy mám v spoločnej európskej mene, čiže slabý forint mi viac vyhovoval.

Za celý svoj život som už navštívil veľa krajín, ale taká skorumpovaná v úpadku, ako opisuješ, vyzerá inak.

To, či v skutočnosti vládnu rodinné a oligarchické klany, neviem. Viem však, že aj v Amerike koncom 19. storočia vplyvných priemyselníkov a finančníkov, ktorí vybudovali obrovské majetky pochybnými a často neetickými praktikami, označovali za „lúpežných rytierov“.

Prial by som Maďarsku, aby tu boli hungarian robber barons, takí maďarskí Rockefeller, Carnegie či Morgan. Náhodou tí z MOL-u takými nie sú?

Nerozumiem ani pojmom „polodemokratická“ či „poloautoritatívna“. To je ako polopanna? Všetky tie prívlastky sú pochybné, tak ako sú pochybné ľudové demokracie, liberálne demokracie a rôzne iné vylepšené demokracie.

V Maďarsku je „iba“ demokracia. V slovenských médiách som čítal aj o fašistickom Maďarsku, kde vládne Viktátor. Čítal som aj Päť úvah o morálke od Umberta Eca a jeho Ur-fašizmus, ktorý sa dá našiť na každého konzervatívneho človeka vrátane maďarského premiéra.

Samozrejme, o nálepkách typu fašistické Maďarsko sa ani nemusíme baviť. Sám Orbán si vymyslel nálepku iliberálnej demokracie, hovorí tomu aj kresťanská demokracia či systém národnej spolupráce. Ale aj to sú propagandistické termíny, ktorými sa zakrýva podstata – preto sa mi zdá, že Orbán už nestojí na čele vlády, ale režimu. Zároveň ho je ešte stále možné vymeniť voľbami, preto je možné hovoriť o demokracii. Inak už Maďarsko v mnohom stojí mimo európskych štandardov. Aj ľudia sympatizujúci s Fideszom v súkromných rozhovoroch priznávajú, že napríklad verejnoprávne médiá fungujú ako komunistická propaganda pred rokom 1989. Ešte väčším problémom je, že Orbán využil ústavnú väčšinu na to, aby vybudoval niečo ako tieňový štát. Ak aj vyhrá Tisza, pokiaľ nezíska ústavnú väčšinu, Fidesz bude ďalej ovládať dôležité inštitúcie ako Najvyšší kontrolný úrad alebo rôzne fondy a nadácie, pod ktoré spadajú banky, diaľnice, mediálne domy aj univerzity a štátne firmy. Je toto ešte demokracia? Ak sa ti nepáči pojem polodemokracia, nie je to niečo ako pseudodemokracia?

Je to svojský typ demokracie, hovorme tej demokracii pokojne karpatská.

Tak ako napríklad vo Francúzsku je iná svojská demokracia, hovorme ich demokracii pokojne republikánska, ja aj ich demokracii budem hovoriť bez prívlastku. Oni majú systém Piatej republiky, Maďari svoj systém, ten sa v skutočnosti práve postupne buduje Fideszom aj zabezpečením kontroly nad spomínanými inštitúciami po možnej strate moci.

Vo Francúzsku je štátna správa riadená elitnou skupinou vysokých štátnych úradníkov, títo úradníci zostávajú vo funkciách aj po zmene vlády, čím zabezpečujú kontinuitu politík predchádzajúcej garnitúry.

Podobný systém sa práve buduje v Maďarsku, kde bolo mnoho takých vecí rozmetaných práve francúzskym Trianonom pred storočím.

Jedna vec je mať zakorenený úradnícky systém či takzvaný deep state, iná vec je, keď sa jedna vláda zabetónuje tak, že pokiaľ opozícia nevyhrá ústavnou väčšinou, nebude mať štát pod kontrolou. Neprijímaš námietku, že Orbán v skutočnosti nebudoval štát, ale len svoj režim?

Režim je konkrétna realizácia politickej formy vládnutia, áno, aj Orbán buduje režim. Potom však buďme kritickí a hovorme aj o budovaní wokistických režimov v Európe.

Tie sa nebudujú ústavnou väčšinou, ale formu nátlaku nevolených organizácií na politikov. Wokizmus pritom obmedzuje slobodu prejavu a presadzuje radikálne zmeny v kultúre, vzdelávaní a korporátnej sfére. Orbánov režim stojí proti takému neomarxistickému režimu, jeho režim je predsa konzervatívny.

Neviditeľná ruka trhu nebude fungovať spolu s neviditeľnou rukou woke, lebo sa už aj tak politicky polarizovaná spoločnosť rozsype.

Toto najmä platí pre Maďarsko, ale aj pre Slovensko, ľudia v týchto dvoch krajinách sú konzervatívnejší ako inde v Európe. Veď jedno tisícročie sme spolu žili v jednom štátnom útvare, v ktorom na jedného šľachtica v porovnaní s inými krajinami pripadalo v priemere relatívne málo poddaných, niekedy iba dvadsať. Tu vidím pôvod terajšieho dôvodu vládnutia spomínaných rodinných a oligarchických klanov v dnešnom Maďarsku a na Slovensku.

Fideszu treba vo voľbách klepnúť po prstoch najmä pre korupciu, ktorá úzko súvisí s tým, čo som predtým povedal.

Róbert Csere. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Spomenul si, že najviac by si si želal povolebnú spoluprácu oboch veľkých strán. Asi aj sám uznáš, že to je nereálne, keďže taká brutálna kampaň a nenávisť medzi oboma tábormi nie je azda okrem Poľska nikde v EÚ. Ako si vysvetľuješ mimoriadnu polarizáciu v Maďarsku, ktorá sa vyostrila temer do podoby občianskej vojny? Je to vec konkrétnych aktérov ako Orbán alebo sú na to hlbšie historické dôvody? Po páde komunizmu, ktorý mal za Jánosa Kádára takú gulášovú, slobodnejšiu podobu, to na takýto vývoj celkom nevyzeralo...

Tisza bol maďarský konzervatívny premiér z obdobia prvej svetovej vojny. Bol zavraždený počas chaotického povojnového stavu, pritom ešte pred vojnou bol proti vojenskému potrestaniu Srbska za atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu.

Orbán sa v ňom nejako vidí a podľa mňa si aj strana Tisza práve preto zvolila svoj názov podľa neho, teda nie podľa rieky či slov tisztelet és szabadság (rešpekt a sloboda).

Takže všetko je možné. Po kádárovskom gulášovom komunizme sa bývalí komunisti, žiaľ, rýchlo vrátili k moci v koalícii s reformnými silami, keď vyhrali voľby.

Socialisti sa vtedy zabetónovali všade v inštitúciách krajiny. Tam vidím zrod terajšej politiky Fideszu, ktorý sa teraz zabetónováva v štátnej správe a v podstate robí revolučné zmeny, ktoré sa mali urobiť v 90. rokoch.

Možnú občiansku vojnu tu vidia iba neprajníci vlády a fanatickí podporovatelia Tiszy.

Ako hodnotíš Pétera Magyara? Vidieť, že sa veľa naučil od Fideszu, ktorého bol členom, jeho kampaň je veľmi profesionálna aj vlastenecká. Má na to, aby vymenil Orbána a odštartoval novú éru?

Ako som povedal, podľa mňa už názov jeho strany akoby patril Orbánovi. Magyar má na to, aby aktualizoval Orbánov systém a nahradil ho. Neviem, či sa to dá nazvať odštartovaním novej éry.

Je pozoruhodné, že dnešnú maďarskú scénu ovládli na oboch brehoch konzervatívci a nacionalisti, Magyar vlastne vymazal socialistov aj liberálov, aj o témach ako migrácia hovorí fideszáckym jazykom. Myslíš, že takéto rozdelenie scény bude dlhodobejším javom?

Veď platí Magyar ako Maďar. (Úsmev.)

O migrácii nehovorí fideszáckym jazykom, ale národnokonzervatívnym jazykom, ktorým hovorí aj Fidesz.

Asi to bude dlhodobejší jav.

Už si hovoril o Ukrajine, ktorá má v Maďarsku veľmi zlý imidž, jednak pre správanie voči maďarskej menšine, jednak pre nábory do vojny. Pre Orbána je odpor k Ukrajine hlavným volebným tromfom. Ale súčasne platí, že Ukrajina je obeťou ruskej agresie a najkrvavejšej vojny v Európe od roku 1945. Istej maďarskej antipatii voči Ukrajine sa dá rozumieť, rovnako aj tomu, že Maďari ani v prípade víťazstva Tiszy nebudú vojensky pomáhať Ukrajincom. Lenže Orbán išiel podstatne ďalej, z Ukrajiny si vyrábal nepriateľský štát ešte dávno pred sporom o Družbu. Nie je pre teba jeho cynizmus voči napadnutému susedovi a nadbiehanie agresorovi niečo ako civilizačné zlyhanie, na ktoré sa bude ešte dlho pamätať?

Naopak, Ukrajina si vyrábala z Maďarska nepriateľský štát už dávno pred vpádom Ruska.

Uvediem jeden príklad z roku 2018: Ukrajina vyhostila maďarského konzula po zverejnení videa, na ktorom maďarskí občania na konzuláte v zakarpatskom Berehove skladajú prísahu vernosti Maďarsku a dostávajú maďarské pasy, čo je z pohľadu Ukrajiny ilegálne.

Dvojaké občianstvo je už aj vo východnej Európe povolené a tých nepriateľských ukrajinských reakcií je viac.

Nezdá sa mi, že by Orbán nadbiehal Rusku, keď ochraňuje oprávnené a zazmluvnené záujmy svojej krajiny.

Maďari sa obávajú, že ďalší susedný slovanský štát je vo vojne so svojím tiež slovanským susedom. Ešte si mnohí pamätajú juhoslovanskú vojnu v susedstve a následné zamorenie maďarských miest pochybnými indivíduami zo susednej Juhoslávie.

Orbán si dobre pamätá aj to, koľko energie to stálo Maďarsko v rozlete za slobodou.

Ja osobne by som v kampani nepoužíval susedný napadnutý štát, to sa mi tiež javí cynické. Tým Orbán akoby nahrádzal maďarský národný symbol turul iným vtákom, tým je sup.

Keby som mal občianstvo, tak možno by som si preto na poslednú chvíľu svoj výber rozmyslel a do urny hodil volebný lístok s Magyarom.

Orbán sa v rusko-ukrajinskej vojne profiluje ako tábor mieru, čo je v jeho prípade skrytý kód pre kapituláciu Ukrajiny. Súčasne je v EÚ najväčším fanúšikom Trumpa a izraelského premiéra Netanjahua. Háji pritom jeho krvavý postup v Gaze, kde Izrael prekročil civilizačné štandardy. Pred pár týždňami Maďarsko v EÚ vetovalo návrh sankcií proti násilným osadníkom, ktorí sa snažia vyštvať Palestínčanov zo Západného brehu. Pred rokom si u nás napísal fotoesej, kde si pomenoval, o čo v skutočnosti Netanjahuovi ide, a v súvislosti s Gazou si písal o Trumpovej zmluve s diablom. Aj tu sa Orbán správa ako sup?

Nemyslím, že v takzvanom tábore mieru Orbána je ukrytý kód pre kapituláciu Ukrajiny, tam neskryto zastupuje záujmy ukrajinských Maďarov, ktorých ukrajinská moc neustále šikanuje.

Supa som spomínal v súvislosti s terajšou volebnou kampaňou, do ktorej by som vojnovú Ukrajinu nezaťahoval.

V prípade Židov platí, že Orbánovo Maďarsko vystupuje ako najväčší ochranca ich práv všade v Európskej únii, kde sa len dá.

Veľmi aktívny je v tomto Tamás Deutsch, spoluzakladateľ Fideszu, ktorý sa otvorene hlási k židovskému pôvodu. Po Francúzsku a Nemecku má Maďarsko tretiu najväčšiu židovskú komunitu v EÚ.

Čiže Orbán tu zastupuje záujmy svojich občanov, v Maďarsku sa nedejú útoky voči Židom, aké sa dejú v spomínaných západoeurópskych krajinách.

Maďarskí krajní pravičiari preto Fidesz nazývajú Zsidesz (fides, žides), takéto pomenovanie strany vzniklo v ľavicových kruhoch v rokoch po vzniku strany pred takmer štyrmi desaťročiami.

Krvavý izraelský postup v Gaze a silná vládna podpora Izraela počas konfliktu poskytujú radikálnym a antisemitským skupinám novú zámienku na oživovanie tejto urážky.

FotoesejGaza: Život v troskách

Róbert Csere

Maďarsko však nemalo vetovať návrh sankcií proti židovským násilným osadníkom. Je síce dobré, že medzi ich premiérmi a americkým prezidentom sú dobré vzťahy, aj to, že ich krajiny sú spojenecké, ale obhajoba militantnej politiky Izraela a Ruska či zatváranie očí pred ňou je ľudským zlyhaním Orbána.

Práve pracujem na fotografickej téme, kde bude aj príbeh palestínskej kresťanky z oblasti pri Betleheme. Jej rodina sa musí roky brániť proti ozbrojeným izraelským osadníkom, ktorí sa snažia jej pozemky zabrať a dom jej už zbúrali.

Aj v Palestíne je prítomný Hungary Helps Program, ktorý po celom svete v konfliktných oblastiach pomáha prenasledovaným kresťanom a ktorý vznikol počas Orbánovej vlády.

Keď ten program nedokáže pomôcť, tak maďarský premiér môže zavolať svojmu kamarátovi Netanjahuovi, aby pomohol, lebo supy sa už zlietajú nad tou odvážnou palestínskou ženou, ktorá je pripravená ubrániť rodinné historické pozemky.

Tu paradoxne uvediem krédo z Talmudu: „Kto zachráni jeden život, akoby zachránil celý svet.“ Bohužiaľ, v Gaze sa stále deje diabolský plán, za rok od mojej fotoeseje do tej Trumpovej zmluvy s diablom pribudol aj Irán.

Takto dvaja kamaráti práve rozbíjajú Orbánovi mierovú volebnú kampaň.

Róbert Csere. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Máš bohaté skúsenosti z marketingu, aj z toho politického. V roku 2010 si robil úspešnú kampaň pre politikov OKS, ktorí sa všetci dostali na kandidátke Mosta do parlamentu. Táto maďarská kampaň je veľmi surová, ale i kvalitná, Orbán aj Magyar ponúkajú svojmu publiku elektrizujúci príbeh, každý míting je veľká šou, točia sa nákladné filmy, volebné klipy. Kto to robí lepšie?

Áno, v minulosti sme s Emanom Erdélyim robili netradičnú nízkonákladovú volebnú kampaň pre slovenských občianskych konzervatívcov. Bola to hlavne roadshow kampaň, v ktorej sme kandidátov strany poslali medzi ľudí a vozili ich po celom Slovensku s cieľom presvedčiť čo najviac nádejných voličov. Kampaň bola úspešná vďaka interakcii, nezvyčajnej kreativite a irónii.

Tie terajšie maďarské kampane mali v sebe zo začiatku aj humorné prvky, ale čím je bližšie k voľbám, tým viac sa irónia či sarkazmus vytrácajú. Ja by som im navrhoval kampaňovať s vďačnými ironizujúcimi motívmi, ako je napríklad ten spomínaný sup alebo pozlátený záchodový bidet blízkeho priateľa Zelenského, keď už obaja zaťahujú Ukrajinu do svojich kampaní.

S tým supom by mohol kampaňovať Magyar na zosmiešnenie Orbána za jeho postoj k Ukrajine, so zlatým bidetom by sa zas Orbán mohol vysmievať Magyarovi pre jeho naivitu pri Ukrajine.

Fidesz lepšie pracuje s voličmi na mítingoch po celom Maďarsku, na ktorých môže účinnejšie osloviť jemu bližšiu staršiu generáciu voličov. Orbán sa ukazuje aj v krátkych životných scénach na sociálnych sieťach. Magyar je lepší v online prostredí u mladých, Tisza mobilizuje dynamickými reklamami.

Kto to teda robí lepšie? Pre svojich to robia obaja dobre. Mne tam chýba už spomínaná irónia, tak ma začína strašiť známy výrok: Keď zomrie humor, nastupuje diktatúra.

Má niekto na Slovensku na to, aby dokázal robiť takéto kampane?

V poslednom čase veľmi dobre a prospešne komunikuje Alojz Hlina.

To je zaujímavé vyústenie: v Maďarsku by si volil Orbána, na Slovensku Hlinu?

Áno, presne v tom sa moja identita slovenského Maďara javí ako rozpoltená, ale iba sa javí, no nie je. Orbán dokáže chrániť záujmy zahraničných Maďarov, Magyar ma ešte o tom nepresvedčil.

Tak pokojne na Slovensku môžem voliť slobodne, Hlina ma presvedčuje svojou komunikačnou činnosťou. Keď v Maďarsku vyhrá Magyar a ukáže sa ako neschopný pri obhajobe zahraničných Maďarov, tak ma musí presvedčiť Gubík.

Maďarská aliancia však veľmi zle komunikuje, nemusí hnať prasatá po Slovensku ako OKS, stačí, aby bola aspoň viac nápaditá.

My Maďari sme predsa známi svojou nápaditosťou, vynaliezavosťou a kreatívnym prístupom, čo sa prejavuje v mnohých oblastiach od vedy a techniky až po umenie a gastronómiu.

V politickom marketingu však Maďari na Slovensku zaspali dobu, veď aj konzervatívna strana, tou má byť každá etnická strana, môže byť pre svojich voličov niečím zapamätateľná. Orbána a Hlinu si slovenský Maďar určite zapamätá.

Našťastie v Maďarsku nemôžem voliť, už mi je nevoľno z tej maďarskej politiky a aj reakcií ľudí na ňu. Teraz si želám, aby voľby vyhrala Strana maďarského dvojchvostého psa. (Úsmev.)