EÚ a jadrová energetika Budúci eurokomisár a odporca jadra Jørgensen otočil. Jadrovú energiu považuje za pilier energetického prechodu

Bez energie by neexistovala civilizácia. A čím zložitejšia civilizácia je, tým sofistikovanejšia musí byť aj energetika. Bez tohto základného predpokladu fungovania spoločnosti by nebolo možné nič z toho, čo ako ľudia každodenne robíme.

Od napĺňania základných potrieb ako strava a bývanie cez vzájomnú komunikáciu, dopravu, kultúru, zábavu až po zdravotnú starostlivosť a obranu.

Energetika preto musí byť nevyhnutnou prioritou politiky. A zároveň nesmie mať ideologický náter.

Hoci nás o jej dôležitosti v ostatných rokoch presvedčilo viacero kríz – astronomické ceny plynu a elektriny, závislosť od dodávok fosílnych palív z Ruska, potreba znižovať emisie skleníkových plynov –, rozumná a kompetentná energetická politika je kľúčová aj v dobrých časoch.

A to platí nielen na národnej úrovni, ale v našom prípade aj na tej nadnárodnej, keďže sme súčasťou Európskej únie.

Aj preto je jedným z najdôležitejších postov v Európskej komisii pozícia komisára pre energetiku (a bývanie).

Odporca jadra ho dnes chváli

Nominácia Dana Jørgensena vyvolala po jej oznámení mierne obavy európskeho energetického sektora. Tento dánsky minister pre rozvojovú spoluprácu a klimatickú politiku sa totiž roky prezentuje ako odporca jadrovej energie.

Neskôr sa obavy zmiernili, keďže Ursula von der Leyenová Jørgensena obklopila inými nominantmi, ústretovejšími k jadru. „Zlepšenie“ imidžu mu v týchto kruhoch priniesol aj oficiálny list predsedníčky Komisie, v ktorom mu takpovediac zadáva budúcu agendu.

Tá obsahuje aj potrebu rozvoja jadrovej energetiky vrátane takzvaných malých modulárnych reaktorov. Dôraz má klásť aj na technologickú neutralitu (v liste zvýraznené boldom), čo v preklade znamená, že jadro ako také nemá byť vylučovanou technológiou, naopak, aj vzhľadom na svoju nízkoemisnosť má byť jedným z pilierov postupného opúšťania fosílnych palív.

Oficiálne vypočúvanie kandidátov na eurokomisárov pred výbormi Európskeho parlamentu je naplánované na začiatok novembra. (Vzhľadom na termínovú kolíziu s prezidentskými voľbami v USA zrejme nebude v absolútnom centre mediálnej pozornosti.)

No kandidáti už dostali od jednotlivých výborov otázky, na ktoré mali dať písomné odpovede. Tieto teraz Európska komisia zverejnila.

Samozrejme, je v tom aj kus politiky. Dánskemu kandidátovi nestačí na úspech zaujať iba zelené či radikálnoprogresívne spektrum alebo svojich sociálnodemokratických kolegov.

Jørgensenov posun k nuclear-friendly prístupu je zjavný aj z jeho odpovedí.

Samozrejme, je v tom aj kus politiky. Dánskemu kandidátovi nestačí na úspech zaujať iba zelené či radikálnoprogresívne spektrum alebo svojich sociálnodemokratických kolegov.

Jeho odpovede sú tak nielen v súlade so zadaním od Ursuly von der Leyenovej, ale aj s tým, čo začína byť väčšinovým názorom vo väčšine krajín EÚ.

Teda že jadro je odskúšaný, stabilný zdroj elektrickej energie, ktorý spĺňa aj v súčasnosti želaný efekt jej výroby s čo najmenšími emisiami skleníkových plynov.

Vo svojej odpovedi zároveň Dan Jørgensen posilnil pozíciu členských krajín v energetickej politike, čo by takisto mohlo byť sympatické konzervatívnemu spektru.

„Technologická neutralita je neoddeliteľnou súčasťou slobody členských štátov vybrať si svoj energetický mix v súlade s našimi zmluvami. Potrebné budú všetky obnoviteľné a nízkouhlíkové energetické riešenia. Prognózy ukazujú dekarbonizáciu energetického sektora do roku 2040. Predpokladá sa, že väčšina bude pochádzať z obnoviteľnej energie so značným príspevkom jadrovej energie,“ odpovedá kandidát na eurokomisára na otázky Výboru pre priemysel, výskum a energetiku.

Energetický mix je suverénne rozhodnutie každej krajiny

Suverénny energetický mix na národnej úrovni je dôležitý z dvoch dôvodov. Jednak politicky, pretože čokoľvek, čo je umelo diktované od úradníckeho stola, dokáže samo osebe odsabotovať aj to najlepšie riešenie, ak sa nestretne s pochopením dotknutej krajiny a jej obyvateľov.

A jednak technicky. Každá krajina má vlastné možnosti využitia energetických zdrojov. V niektorých je efektívne stavať rozsiahle solárne parky, pretože množstvo a intenzita slnečného svitu tam znamená efektívny spôsob výroby elektriny (napríklad Španielsko), v iných zas má zmysel investovať do veterných elektrárni na pobreží či na mori (napríklad severomorské pobrežie Holandska alebo Nemecka), v ďalších zas môže pomôcť využívanie geotermálneho potenciálu (Slovensko, Maďarsko) či výroba elektriny vďaka silnému gravitačnému potenciálu vodných tokov (napríklad Švédsko).

Každá krajina má vlastné špecifické prírodné podmienky. Nemôžete nariadiť, aby Švédi vyrábali rovnaké množstvo elektriny zo slnka ako Španieli.

Unifikácia cieľov využívania obnoviteľných zdrojov cez záväzné percentuálne podiely na krajiny s rôznymi prírodnými podmienkami nepovedie k reálnemu nárastu, ak prikážete vyrábať rovnaké množstvo energie zo slnka Španielsku aj Švédsku.

Preto je dôraz na národný energetický mix jedinou logickou voľbou.

Ďalšia časť Jørgensenovej odpovede sa už priamo dotýka jadrovej energie. To by mohlo zároveň znamenať zastavenie úvah o tom, aby bolo jadro označené za „nečistý“ zdroj, ako sa o to dlhodobo usilujú niektoré antijadrové krajiny, napríklad Rakúsko.

Aj samotné Dánsko, ktoré Jørgensena navrhlo, patrí medzi krajiny, ktoré jadrovú energiu odmietajú. V krajine neexistuje jediný jadrový reaktor a zákon zakazuje výstavbu nových.

V tomto kontexte Dan Jørgensen reagoval aj na dopyt dánskych médií, ktoré takisto zaujal jeho „jadrový“ obrat. Obhajoval sa tým, že v Dánsku ako minister dánskej vlády sa držal domáceho kontextu a legislatívy, ako eurokomisár však bude musieť presadzovať záujmy EÚ ako celku.

Renesancia jadra

Po ostatnej kríze vzrástol v Európe opäť záujem o jadrovú energetiku. Nielen krajiny, ktoré dlhodobo využívajú tento zdroj, najmä Francúzsko, ohlásili zámer výstavby ďalších reaktorov. Aj tie, ktoré len nedávno svoje reaktory odstavili, sa pustili do obnovenia prevádzky (napríklad Belgicko).

Renesancia jadraEurópa sa vracia k jadru ako bezpečnému zdroju energie

Erik Potocký

Už je takmer klišé spomínať v tejto téme príklad Nemecka, ktoré v panike z havárie vo Fukušime nariadilo odstavenie svojich jadrových blokov a rozhodlo sa v energetike spoliehať na ruský plyn od Gazpromu, no ide o učebnicovú ukážku, ako sa energetická politika robiť nemá. Najmä ak ide proti národným záujmom konkrétneho štátu. O to viac ak je dostatok energie podstatou fungovania priemyslu a v prípade Nemecka ide o priemysel, na ktorý je naviazané hospodárstvo ďalších krajín, predovšetkým zo strednej Európy.

Jadrom k dekarbonizáciiFrancúzi vedú európsky jadrový klub, Nemci sú už pri elektrine importérom

Erik Potocký

Omilostenie jadra aj v oficiálnej komunikácii od pravdepodobne budúceho eurokomisára pre energetiku znamená okrem iného aj to, že jadrová energia zostane s najväčšou pravdepodobnosťou súčasťou takzvanej zelenej taxonómie.

Ide o systém rozdelenia energetických zdrojov na takzvané čisté a špinavé, pričom investície do tých „čistých“ majú byť podporované a investície do „špinavých“ sankcionované. V praxi sa to deje tým, že podporované technológie dostanú bankové úvery s výhodnejším úrokom alebo inými lepšími podmienkami splácania.

Za zaradenie jadra medzi „čisté“ zdroje, ale aj za to, aby sa úspora emisií skleníkových plynov vďaka využívaniu jadrovej energie počítala do konta znižovania emisií jednotlivých krajín, dlho bojoval takzvaný jadrový klub, teda krajiny využívajúce jadro pod vedením Francúzska, do ktorého patrí aj Slovensko.

Výhodnejšie podmienky tak môžu byť na prospech aj nám, keďže sa chystá výstavba piateho bloku v jadrovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach.

Nový jadrový reaktor v Jaslovských BohuniciachHoci Ficova návšteva Južnej Kórey mnohé napovedá, v hre sú stále aj Američania a Francúzi

Erik Potocký

A so Slovenskom sa spája ešte jeden cieľ. Tak ako sa Európska únia snaží odstrihnúť od závislosti od Ruska pri fosílnych palivách, tak by sa to mala snažiť urobiť aj v prípade paliva pre jadrové reaktory.

V krajinách, ktoré boli sovietskymi kolóniami vrátane Československa, respektíve Slovenska, sú jadrové reaktory sovietskej, respektíve ruskej technológie. A Rusko je aj primárnym dodávateľom jadrového paliva. (Okrem bývalých socialistických štátov sa to týka aj Fínska.)

Tieto reaktory však nie sú na ruskom palive závislé absolútne. Napríklad americký Westinghouse už úspešne otestoval svoje palivo vo Fínsku a Slovenské elektrárne majú s touto spoločnosťou podpísanú zmluvu o budúcej dodávke paliva.

Koniec závislosti od ruského jadrového palivaSlovenské elektrárne podpísali zmluvu s americkou firmou Westinghouse

TASR

Menším háčikom je v prezentácii Dana Jørgensena až prílišný dôraz na využívanie takzvaných malých modulárnych reaktorov, aj keď aj ten vychádza zo zadania, ktoré spísala Ursula von der Leyenová.

Hoci ide o potenciálne vhodný spôsob výroby elektriny, v odborných kruhoch zatiaľ v tejto otázke panuje skepsa. Najmä preto, že stále ide do veľkej miery o experimentálnu technológiu, ktorá nateraz do prenosovej siete nedodáva elektrinu a jej masové rozšírenie nie je reálne v horizonte funkčného obdobia práve kreovanej Európskej komisie.

Investície za stovky miliárd eur

Okrem jadra, technologickej neutrality a dôrazu na národný energetický mix je dôležitým odkazom Jørgensena ešte jedna téma.

Zo svojej pozície, ak sa stane eurokomisárom, chce rozbehnúť masívne investície do rozširovania a prepájania prenosových sietí.

Ak má totiž veľkú časť energetickej spotreby v budúcnosti pokrývať elektrina ako náhrada fosílnych palív, prenosová sieť bude musieť zvládať distribúciu násobne väčšieho množstva elektriny.

Ak totiž aj vybudujeme dostatok nových zdrojov, no nebudeme schopní ju dostať k spotrebiteľom – či už individuálnym, alebo priemyselným, akýkoľvek energetický prechod nebude dávať zmysel.

Budovanie infraštruktúry, ktorú máme dnes a je na budúce podmienky nedostatočná, sa budovala desiatky rokov a stála miliardy (v akejkoľvek mene).

Stámiliardové investície do rozšírenia prenosových sietí samostatne nezvládne žiaden štát.

Jej masívne rozšírenie, dobudovanie a prepojenie si bude vyžadovať ďalšie – prinajmenšom – stovky miliárd eur. A takúto investíciu si samostatne nemôže dovoliť žiaden štát.

Z posunu v rétorike, pokiaľ ide o energetiku, v Európskej únii zatiaľ neplynú žiadne kroky. Politické programy aj sľuby často zostanú len na papieri. No potešiteľné je už to, že aj niekdajší zástancovia radikálnych riešení, napríklad v otázke jadra, začínajú k veciam pristupovať viac realisticky.

A ak budú pri svojej práci politici počúvať odborníkov, nie ideológov, mohla by sa aspoň časť sľubovaného zreálnenia politiky aj naplniť.