Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
01. február 2011

NÁZOR KAROLA LOVAŠA: Potrat – zrkadlo egoizmu človeka

Slovensku opäť raz dominuje téma interupcií. Nechcem písať o tom, že sa z času na čas ľuďom podhodí účelovo ako kosť, aby sa na nej popásli bez toho, že by sa reálne niečo zmenilo. Túto časť úvah prenechávam druhým. Rád by som poukázal na niečo iné. Pred pár dňami som na túto tému napísal myšlienku,...

Slovensku opäť raz dominuje téma interupcií. Nechcem písať o tom, že sa z času na čas ľuďom podhodí účelovo ako kosť, aby sa na nej popásli bez toho, že by sa reálne niečo zmenilo. Túto časť úvah prenechávam druhým. Rád by som poukázal na niečo iné. Pred pár dňami som na túto tému napísal myšlienku, že žiadna žena nejde na potrat s tým, že chce a priori zabiť svoje nenarodené dieťa. Ozvala sa nespokojná pani s požiadavkou o moje vysvetlenie. Pochopil som, že takýchto nespokojných môže byť aj viac. Ako to teda vysvetliť?

Pomôžem si Teológiou tela Jána Pavla II. Uvedomoval si, že dnešný človek nevie dostatočne chápať a rozumieť daru, ktorý so sebou prináša sexualita. Prečo len v USA každý deň zabijeme 4000 nenarodených detí? Lebo nesprávne užívame a zneužívame úžasný Boží dar sexuality. Nenechajme sa oklamať: diskusia o potratoch nie je v konečnom dôsledku o tom, kedy začína ľudský život. Je o zmysle sexu. Čo totiž väčšina mužov a žien, ktorí bojujú za potraty chce, nie je ani tak „právo“ zabiť svojho potomka, ale „právo“ mať neobmedzený sex bez následkov. Pochopiť sexualitu ako vystúpenie zo samoty a egoizmu je pápežovou výzvou pre každého človeka.

Ľahšou cestou

Téma potratu je stará ako hriech v nás. Základom každého hriechu je egoizmus. On je prítomný aj pri interupcii. Hľadanie ľahšej cesty, ktorá sa v konečnom dôsledku ukáže ako ťažká. Ale človek hľadá takmer vždy v živote ľahšie cesty. Chce vidieť okamžité úspechy, neuvedomujúc si, že sú viac-menej len krátkodobé. Ak by sa narodili všetky nenarodené deti, nemusela by sa napríklad neustále zvyšovať hranica odchodu do dôchodku. Odrazu máme možnosť poznať, že morálka do veľkej miery ovplyvňuje náš každodenný život. Dokonca oveľa viac, ako sme schopní doceniť. Náš egoizmus sa ale netýka len problému interupcií. Tie zaberajú z každodennej práci gynekologických kliník približne 3,5% všetkých úkonov. My cielene vidíme a riešime len zmienené percentá, pričom tie zvyšné akoby sme odmietali vidieť. Koľko žien kvôli svojmu „skoršiemu“ egoizmu nemôže otehotnieť? Najprv jedli tabletky, aby nemohli, potom, keď už aj chceli mať dieťa, ich museli jesť zasa, aby mohli...

Ako rozumný človek a katolícky kňaz si v plnej miere uvedomujem potrebu chrániť ľudský život od počatia po jeho prirodzený koniec. Bol som tak vychovaný a uvedomujem si, že len vďaka takémuto postoju svojich rodičov som aj ja prišiel na svet a je preto mojou povinnosťou dôstojne ich jedného dňa odprevadiť z tohto sveta domov – do neba. No zároveň si uvedomujem veľkosť slobody, ktorú nám Boh dáva. Jeho moc, a teda i moc cirkvi a kňazov sa, paradoxne, končí pri slobode človeka. Človek je ten, kto hovorí „áno“ alebo „nie“ Bohu, „áno“ alebo „nie“ hriechu.

„Diskusia o potratoch nie je v konečnom dôsledku o tom, kedy začína ľudský život. Je o zmysle sexu.“ Zdieľať

Snažil som sa svojim konštatovaním, že žiadna žena, ktorá podstúpi interupciu nechce a priori zabiť svoje nenarodené dieťa, upriamiť pozornosť tam, kam ju namieril už Ján Pavol II. Na chorobu egoizmu, ktorou žije ľudstvo. Upriamiť pozornosť na to, že takéto ženy sú možno viac ako ktorékoľvek iné iba jeho priamymi obeťami. A tak k nim treba aj pristupovať. S láskou a pochopením. Pričom pochopiť v tomto prípade neznamená schvaľovať alebo ospravedlňovať. Máme milovať človeka a odsudzovať hriech. Hriech je hodný odsúdenia, nie človek. Nech by urobil čokoľvek, stále zostáva milovaným synom a dcérou svojho Boha. Lebo Boh je verný svojmu stvoreniu, aj keď sa mu ono obracia chrbtom. Dôkazom vernosti Boha je jeho láska. Ale Boh miluje inak ako my ľudia. Nie preto, aký sme, ale preto, že sme. Boh je verný vo svojej láske. Preto miluje vyvolený národ, ktorý bol neraz v úlohe neviestky, preto miluje i svoju Cirkev, ktorej tiež nie je cudzia táto rola, ako nám to pripomína aj kardinál Walter Kasper.

Potraty v Československu a ZSSR

Český teológ Oto Mádr v roku 1947 porovnal zákon o potratoch v Československu a Sovietskom zväze. Sovietsky zákon pochádzal z roku 1936. Ten, ktorý platil v tom čase v Československu, pochádzal z roku 1852. V oboch prípadoch bolo prevedenie potratu zakázané. V Československu bolo zločinom už samotné vyháňanie plodu z tela matky. Aj keď svoj čin nedokonala, len sa o potrat pokúsila, mohla byť odsúdená na šesť mesiacov až jeden rok väzenia. Ak potrat previedla, trest sa pohyboval v rozmedzí jeden až päť rokov. Zostrený trest v rovnakom rozsahu mal byť vymeraný aj otcovi dieťaťa „zo života vyhnaného,“ ak sa na zločine podieľal. Za zločin bolo považované aj to, keď sa niekto bez vedomia matky pokúsil potrat vykonať alebo ho vykonal. Takýto človek mohol byť odsúdený na jeden až päť rokov väzenia. Ak sa pritom matka ocitla v nebezpečenstve života alebo jej bolo ublížené na zdraví, trest bol vyšší, päť až desať rokov.

Sovietsky zákon zakazoval, vzhľadom na škodlivosť potratov, ich celkové vykonávanie a to tak v nemocniciach, špeciálnych liečebných ústavoch, ako aj doma u lekárov alebo v súkromných bytoch tehotných žien. Previesť potrat bolo možné len vtedy, keby pokračujúce tehotenstvo ohrozovalo život alebo mohlo poškodiť zdravie matky, alebo ak by mali rodičia nejakú dedične prenosnú chorobu. Takýto zákrok sa mohol vykonať len v nemocniciach alebo pôrodniciach.

V sovietskom modeli potratovej politiky bola žena beztrestná. V prípade porušenia zákona jej hrozilo len verejné pokarhanie, a keď zákrok previedla, pokuta 300 rubľov. Postihovaní boli ale lekári, ktorí potrat previedli. Hrozil im trest odňatia slobody na jeden až dva roky. Ak bol zákrok vykonaný v nevyhovujúcich podmienkach, a to osobami bez lekárskeho vzdelania, bol trest minimálne trojročný. Trestané bolo v Sovietskom zväze aj navádzanie na potrat. Kto by na potrat navádzal, hrozil mu trest väzenia do dvoch rokov. Žena stála v roli obete.

Inzercia

„Z hľadiska potratovej politiky je dnes kritická situácia predovšetkým v Rusku. Na sto pôrodov pripadalo v roku 1999 170 potratov.“ Zdieľať

V Československu sa podľa odhadov v roku 1921 uskutočnilo až 80 000 potratov a 20 000 detí bolo potratom zmrzačených. Prof. Trapl odhadoval jeden potrat na päť pôrodov, čo bolo všeobecne považované za mierny odhad. V Prahe počas okupácie pripadalo totiž na troch významných lekárov – potratárov 10 – 15 000 potratov ročne.

Od roku 1957, kedy bolo v Československu legalizované umelé prerušenie tehotenstva, došlo asi k trom miliónom nechcených otehotnení, ktoré sa skončili potratom. Keby sa tieto deti narodili, malo by to značný vplyv aj na počet obyvateľov v Českej republike. Medzi rokmi 1989 – 2000 poklesol počet interrupcií na sto narodených detí z 87 na 38. Ešte stále je však o tretinu vyšší oproti roku 1975, kedy bolo na sto narodených detí 28 prevedených potratov. V roku 2000 bolo v Česku prevedených 26 umelých prerušení tehotenstva ženám mladším ako 15 rokov. Z hľadiska potratovej politiky je dnes kritická situácia predovšetkým v Rusku. Prerušením tehotenstva tu končí dvakrát toľko počatí, koľko sa z nich skutočne narodí detí. V roku 1990 pripadalo na 100 narodených detí až 197 potratov. V nasledujúcich desiatich rokoch sa to príliš nezmenilo, na sto pôrodov pripadalo v roku 1999 170 potratov. Vysoká miera potratovosti zostala charakteristická aj pre ostatné postkomunistické štáty.

Trojica ako vzor

Samotné telo považoval Ján Pavol II. v istom zmysle za „sviatosť.“ Boh, ako zdôrazňoval, do našej sexuality vtlačil povolanie spolupracovať na „stvorenej verzii“ ako večnej „výmene lásky“. Boh nás stvoril ako muža a ženu, aby sme mohli byť obrazom jeho lásky tak, že sa staneme jeden druhému úprimným darom. Toto úprimné sebadarovanie je základom „spoločenstva osôb“ nielen medzi mužom a ženou, ale tiež – pokiaľ všetko ide normálne – s „tretím,“ ktorý vzíde z tých dvoch. Tak sa sexuálna láska podľa pápeža stáva ikonou či pozemským obrazom vnútorného života Trojice. Sexuálna láska, okrem toho, že je obrazom Trojice, má byť obrazom spojenia Boha s ľudstvom. Kristovo vykupiteľské sebadarovanie je novým vyliatím lásky Trojice na celé stvorenie. Cirkev túto lásku prijíma a snaží sa ju opätovať. Boh obdaril naše telá sviatostnou schopnosťou túto výmenu medzi Kristom a cirkvou vyjadrovať.

„O skutočnej láske medzi mužom a ženou nemožno hovoriť vo fáze zamilovania, ale až podstatne neskôr, keď si tí dvaja budú na spoločnom lôžku viac zavadzať, ako si budú užitoční.“ Zdieľať

Najsvätejšia Trojica môže byť pre nás kresťanov terapeutickým liekom na chorobu, ktorou trpí človek odkedy prijal do života hriech. Jej pochopenie a prenesenie do praktického života má moc pomôcť nám zvládnuť osobný egoizmus a vyjdúc z neho načrtnúť správny postoj voči potratom a tým, ktorí sa na nich akýmkoľvek spôsobom podieľajú. V konečnom dôsledku môžeme pochopiť, že o skutočnej láske medzi mužom a ženou nemožno hovoriť vo fáze zamilovania, ale až podstatne neskôr, keď si tí dvaja budú na spoločnom lôžku viac zavadzať, ako si budú užitoční. Nebudú v tej chvíli druhého milovať pre niečo. Preto aký je, ale preto, že je. Začnú ľúbiť ako Boh. Stanú sa verní vo svojej láske. Tak verní ako On.

Karol Lovaš
Autor je premonštrátsky kňaz a bývalý redaktor Rádia Twist.

Príspevky v rubrike Názor sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.

Ilustračné foto: mystyle.estranky.sk, diva.sk.

Odporúčame

Váš pohľad: Nová zbraň

Váš pohľad: Nová zbraň

V tejto chvíli išlo o jediný možný ťah Mikuláša Dzurindu. Mohol aj ostať, ale stal by sa hrobárom vlastnej strany. A mohol sa len postaviť po bok Vladimíra Mečiara, ktorý svoju stranu založil a bude aj tým, kto ju pochová. Keď nie po týchto, po ďalších parlamentných voľbách určite. Mikuláš Dzurinda ...

K VECI: O čo ide v Sudáne

K VECI: O čo ide v Sudáne

Raz som stretol človeka, ktorý bol ukrižovaný. Keď som nedávno zažil niekoľko zvláštnych okamihov, spomenul som si na neho. V uplynulých dňoch prebehlo v južnom Sudáne referendum, ktoré malo zodpovedať otázku, či sa juh krajiny oddelí od severu alebo zostane súčasťou jednotného Sudánu. Bez zveličov...

KOMENTÁR: Univerzitná nedeľa

KOMENTÁR: Univerzitná nedeľa

Túto nedeľu v slovenských katolíckych kostoloch zaznie list rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku. Tak ako vlani, aj tento rok bude posledná januárová nedeľa patriť „Ká-Učke“. Tisícom veriacim sa tak opäť pripomenie prítomnosť 11-ročnej univerzity. Pre študentov, absolventov, pedagógov či „náho...