Lekár a podpredseda KDH Stachura Lexmann Majerského neriadi, z ponuky od Penty som zostal v šoku

„Bolo by asi naivné veriť, že nejaká strana má ideálne pomery, čo sa týka vedenia, manažmentu aj procesov. Aj KDH má svoje limity, ale chceme na nich pracovať,“ hovorí nový podpredseda KDH Peter Stachura. Ako s hnutím zamával snem KDH, na ktorom delegáti vylúčili povolebnú spoluprácu so Smerom, Hlasom a SNS, no zároveň čelili kritike Jozefa Hajka? Prečo sa stal podpredsedom on a nie Andrej Žiarovský? 

V rozhovore približuje aj to, ako na dianie v KDH vplýva manželstvo europoslankyne Miriam Lexmann s Milanom Majerským a rivalita s Viliamom Karasom. Ako chce KDH osloviť opozičného konzervatívneho voliča? A prečo mal problém hlasovať za novelu ústavy?

Peter Stachura je anestéziológ, ktorý väčšinu svojej kariéry pracoval v Nemecku a Rakúsku. V minulosti bol tiež štátnym tajomníkom v rezorte zdravotníctva za ministrovania Mareka Krajčího. Ako chce zmeniť slovenské zdravotníctvo, ak jeho vízii neverí ani jeho kolegyňa Monika Kolejáková a sám o sebe vie, že je pre slovenských lekárov kontroverznou postavou? A čo mu v minulosti ponúkala skupina Penta?

Máte za sebou pomerne búrlivý snem KDH, na ktorom ste sa stali podpredsedom. V akom stave sa nachádza hnutie po sneme?

Radostnom. Pre mňa to bol radostný snem. Urobilo mi veľkú radosť, že delegáti odsúhlasili uznesenie, ktorým KDH jednoznačne odmietlo povolebnú spoluprácu so stranami Smer, Hlas a SNS, ktoré deštruujú Slovensko. S takýmito stranami nechceme mať nič spoločné.

Uznesenie vnímam ako zásadný a pozitívny krok k našej čitateľnosti. Ja som to ako člen klubu KDH žiadal dlhodobo a som vďačný každému delegátovi, ktorý to videl rovnako.

Hovoríte o radosti, no nie všetci sa z uznesenia tešili, čo sa ukázalo aj priamo vo vedení strany. Proti boli až traja podpredsedovia KDH a ďalší dvaja členovia predsedníctva. Ako to čítate?

V prvom rade je za mňa trochu nešťastné, ako sa to mediálne prezentovalo, akoby KDH bolo rozpoltené a napriek jasne prijatému uzneseniu nevie, čo chce. Nešťastné je aj to, ako z týchto podpredsedov spravili niektoré médiá judášov.

Ja to odmietam, pretože boli pri kreovaní celého uznesenia okrem jeho poslednej vety. A ani v nej nemali výhrady v zmysle, že oni by chceli vládnuť so stranami vládnej koalície, ale mali iný postoj k spôsobu predvolebného politického boja. Išlo im najmä o taktiku, nie obsah. Budem robiť všetko pre to, aby KDH bolo v tejto otázke jednotné. 

Keď hovoríte o taktike, poslanci Janckulík s Horeckým tvrdia, že by ste nemali takto kopať do koaličných voličov, pretože je pre KDH nereálne získavať voličov od Progresívneho Slovenska. Nemajú pravdu?

Ja som zas presvedčený o tom, že potenciál získavať nových voličov máme hlavne u nerozhodnutých alebo od strán terajšej opozície. Budeme, samozrejme, radi, ak presvedčíme aj niektorých voličov koalície, ale tých bude menšina. Skôr by sme na nevymedzení sa voči stranám vládnej koalície stratili.

Je správne, že sa podobné uznesenie prijalo bez predchádzajúcej diskusie v úplnom závere snemu už bez tretiny delegátov?

Snemu predchádzala Rada KDH, bolo to celé pomerne dlhé a posúvalo sa to v čase. Snem bol však uznášaniaschopný a to, že nejaký delegát z neho odíde skôr, je jeho legitímne právo. Aj keď to ľutujem, lebo ak je snem raz za dva roky, mám tam byť dokonca, ale to si už musia delegáti zodpovedať vo svojich okresných radách.

No touto skutočnosťou by som vôbec neargumentoval, lebo ešte predchádzajúca Rada KDH pred hlasovaním o ústave prijala úplne rovnaké uznesenie, kde boli explicitne vymenované aj tieto strany. Na sneme bolo pripravené čosi podobné, len tam koaličné strany neboli vymenované. Doplnenie prišlo spontánne od delegáta snemu.

Bola to partizánčina Pavla Zajaca, ktorý to predložil?

Ja som o tom nevedel. Pri kreovaní tohto uznesenia večer predtým to tam ešte nebolo. V závere snemu to Pavol Zajac doplnil, čo ma prekvapilo, ale aj potešilo. Som rád, že to tak prešlo.

Takže konanie pána Zajaca nebolo vopred koordinované?

Nie, dostalo sa to tam bez akýchkoľvek zákulisných hier.

Politické fórumPrečo sme na sneme KDH nehlasovali za vylúčenie spolupráce KDH so stranami Smer, Hlas, SNS

Kolektív autorov

Kritici uznesenia z predsedníctva v skratke tvrdia, že nebolo dostatočne vyvážené a vysiela odkaz budúcej spolupráce so stranami opozície bez toho, aby sa vymedzilo voči progresívcom a liberálom v hodnotovej agende. Vám to tam nechýba?

Súhlasím, určite by sme sa mali jasne vymedziť aj na druhú stranu. Ale ani prijaté uznesenie neznamená, že sa ideme rozplynúť v opozičnom spektre. KDH je predsa konzervatívna strana a je tu aj preto, aby bránilo extrémom, ktoré by mohli potenciálne nastať v budúcej vláde, čo sa týka nielen kultúrno-etických otázok.

A to bude vyzerať ako? Pre vstup do vlády dáte stopku registrovaným partnerstvám?

Časť svojich požiadaviek sme už zakotvili v ústave, takže našou požiadavkou bude, aby sa tieto veci viac neotvárali. Potom sú tu aj ďalšie veci, ktoré liberálny a konzervatívny svet dlhodobo rozdeľujú a na ktoré sa ťažko hľadajú prieniky. No v čase, v ktorej potrebujeme zachrániť Slovensko, ich treba dať nabok.

To znamená, že aby neboli smutní len v PS, ani vy si nebudete chcieť z hodnotového programu v prípadnej koalícii s nimi nič presadiť?

Je predčasné o tom teraz hovoriť. Ale myslím, že si každý uvedomuje, že budú oveľa dôležitejšie veci, ktoré bude treba riešiť. Krajina je za vládnutia Roberta Fica v rozklade. Vidíme to na všetkých úrovniach od zahraničnej politiky cez ekonomiku až po právny štát. KDH by v prípadnej vláde s PS blokovalo kultúrno-etické experimenty.

No sú aj hlasy, ktoré tvrdia, že ak sa voči PS nebudete aj v kampani viac vymedzovať, môžete sa dočkať efektu povestného paktu s progresívcami, po ktorom KDH skončilo pred bránami parlamentu. Predsa len rozdiely medzi vami a PS nie sú len v hodnotovom programe.

Nemyslím si, že nejaký pakt s progresívcami je teraz na stole. Chcem veriť, že ľudia vnímajú a cítia, čo je potrebné pre Slovensko. Nemyslím si, že teraz je čas na to, aby sme riešili kultúrno-etické otázky, ale neznamená to, že zase kvôli tomu opustíme naše konzervatívne hodnoty. Celá opozícia musí pracovať na alternatíve k tejto vláde, aby sme vedeli vymeniť Roberta Fica a zodpovedne riadiť túto krajinu. Nemáme však žiadnu opozičnú zmluvu. My otvorene hovoríme, že v niektorých veciach máme rozdielne názory.

Peter Stachura. Foto: Postoj/Adam Rábara

Prečo by si opoziční konzervatívci, o ktorých sa teraz bije aj SaS, Demokrati či hnutie Igora Matoviča, mali vybrať práve KDH?

Lebo my sme autentickí. KDH od svojho vzniku prináša konzervatívne riešenia, napríklad aj nápad rodičovských dôchodkov bol našou agendou. Dlhodobo hľadáme riešenia reálnych problémov ľudí.

Prečo potom liberálna SaS so svojimi bývalými kádehákmi rastie a vy nie?

Nemyslím si, že pri svojom raste čerpá z voličov KDH. Som presvedčený, že teraz potrebujeme Slovensko pohnúť dopredu a nemôžeme ustrnúť v tom, že budeme hájiť len kultúrno-etické otázky. My potrebujeme ľuďom ukázať, že vieme naštartovať aj ekonomiku, vrátiť naspäť právny štát, bojovať proti korupcii, zlepšovať zdravotníctvo a sociálne veci. Toto musia byť naše priority. A v tom sme svojich potenciálnych voličov zjavne ešte nepresvedčili. KDH však má ľudí aj skúsenosti na to, aby sme boli prospešnou časťou budúcej koalície.

Na druhej strane sa vám snaží dať koalícia nálepku prívesku PS. Nevyťaží z toho na úkor vás Igor Matovič, ako sa mu to už raz podarilo?

Myslím si, že hnutiu Slovensko vychádza naratív, že je zo všetkých strán vytesňované. Robí veľmi poctivú kampaň a Igor Matovič opäť prešiel celé Slovensko. Má svoje publikum a vie robiť stále dobrý marketing. KDH trošku trpí tým, že my sme niekedy až príliš slušní, uhladení a nevieme naše témy podať plasticky, ako to vie robiť Igor Matovič.

Ale zásadný krok sme urobili teraz na sneme, lebo naši potenciálni voliči potrebovali jasne počuť, že keď dajú hlas KDH, tak neskončí v košiari súčasnej koalície.

Vzhľadom na súčasné preferencie sa neobávate, že to sami do parlamentu nedáte?

Mám obavu, že sa môže zmeniť volebný zákon a Robert Fico príde so zvýšením kvóra na minimálne sedem percent, čo môže zásadným spôsobom prekresliť celú politickú mapu na Slovensku. Ak by ostala hranica piatich percent, myslím si, že KDH by malo zabojovať o svojho voliča samostatne.

Smer zmenu kvóra poprel. Vráťme sa ešte k snemu. Hoci máte z neho radosť, nie je KDH po ňom viac rozbité?

Navonok sa to tak mohlo zdať, ale nie je to tak.

Na sneme totiž vystúpil s kritikou pomerov v hnutí poslanec a bývalý podpredseda Jozef Hajko. Tvrdí, že ste v KDH málo pracovití, nemáte dobrý manažment, procesy v hnutí nefungujú a Milan Majerský manažérsky zlyhal, preto by mal na mieste predsedu skončiť ešte pred voľbami. Vidíte to rovnako?

Toto je časť snemu, ktorá nebola verejná, ale, žiaľ, prenikla na verejnosť.

Nabudúce to potom treba povedať aj novinárom, že sa verejná časť snemu skončila.

Myslím, že to bolo jasné. No nič, aspoň sa ukázalo, že KDH je živá strana, nie strana jedného muža, ktorému všetci poslušne prikyvujú a slepo počúvajú, čo predseda povie. Každý člen má právo vyjadriť svoj názor a povedať, čo sa mu nepáči. Myslím si, že konštruktívna kritika posúva KDH dopredu. Nevnímam to negatívne.

Na sneme KDHHajko kritizoval Majerského, ten ponúkol svoju funkciu. Delegáti uznesením vylúčili Smer, Hlas a SNS

Juraj Brezáni

Ale otázka je, či pomery v KDH vnímate rovnako ako pán Hajko.

Bolo by asi naivné veriť, že nejaká strana má ideálne pomery, čo sa týka vedenia, manažmentu aj procesov. Aj KDH má svoje limity, ale chceme na nich pracovať. Nie všetky veci fungujú dobre a tie si potrebujeme nastaviť. Je to túžba viacerých členov a ako podpredseda chcem k tomu prispieť.

Dávate Hajkovi za pravdu aj v tom, že predseda Majerský manažérsky zlyhal?

V takej veľkej strane, akou je KDH, je prirodzené, že sú rôzne predstavy o správnom manažmente strany, no momentálne má Milan Majerský mandát na štyri roky a myslím si, že je jeho zodpovednosť, ako to celé nastaví. Vždy je potenciál na zlepšenie, tiež vidím niektoré veci, ktoré by som chcel zoptimalizovať, a aj predseda si uvedomuje, že v niektorých oblastiach je na to priestor.

Je Milan Majerský dobrým lídrom pre stranu, akou je KDH?

Ja ho vnímam veľmi pozitívne. Nie je to klasický typ predsedu, ako to vidíme v iných stranách, o ktorého rozhodnutiach sa nediskutuje. On sa snaží hľadať kompromis a niekedy aj dlhšie. Prijímať konsenzuálne rozhodnutia je náročnejšia cesta, ale mne spôsob, akým to robí Milan Majerský, vyhovuje. Viac, ako keby mal buchnúť a povedať: takto to chcem a tak to bude.

Vy teda nemáte problém s tým, že pán Majerský je poslancom parlamentu, predsedom KDH aj prešovským županom, ako to kritizujú niektorí v hnutí?

Je to veľmi náročné, to si nemusíme ani hovoriť. Mňa naplno zamestnáva už poslanecký mandát, tak si viem predstaviť, v akom vypätí a strese musí byť Milan Majerský. Na druhej strane si myslím, že to, čo robí v Prešovskom kraji pre ľudí, je dobré a potrebné. Verím, že post župana aj obháji. A je to potrebné aj pre stranu, aj vďaka tomu značka KDH rastie. KDH bude mať teraz historicky najviac podpredsedov, tak verím, že mu s agendou budeme vedieť pomôcť.

Vylučujete výmenu predsedu ešte pred parlamentnými voľbami, keď sám Milan Majerský už ponúkol na interných fórach svoju funkciu?

Ja som presvedčený, že tento mandát nepoloží a bude predsedom až do jeho konca, teda po voľbách.

Nakoľko do procesov hnutia zasahuje europoslankyňa Miriam Lexmann?

Miriam Lexmann je pre nás veľmi dôležitý človek, pretože presahy z Bruselu do vnútornej politiky sú veľké a veľmi dôležité. Konzultujeme s ňou viaceré veci, je pre mňa obohatením aj v medzinárodnej politike.

Peter Stachura. Foto: Postoj/Adam Rábara

A čo jej presahy na vedenie hnutia, o ktorých sa v poslednom čase hovorí? Ako vnímate tie?

Keď ste manželkou predsedu, je úplne logické, že sa doma rozprávate o všetkých veciach, ktoré sa dejú. Určite má vplyv a dosah na to, čo aj Milan Majerský ako predseda hnutia rieši, inak si to ani neviem predstaviť, ak sú obaja nielen manželia, ale aj politici. No nevnímam to nejako negatívne, strane to neškodí.

No Smer to začína proti vám častejšie používať.

Naši politickí protivníci hovoria o tom, že v KDH rozhoduje pani Lexmann, no nie je to pravda. Stranu vedie Milan a Miriam ho nijako neriadi. Je však prirodzené, že sa o mnohých veciach radí so svojou manželkou, tak ako sa aj ja radím so svojou. Je naivné si myslieť, že sa to nedeje.

Vnímate aj rivalitu medzi Viliamom Karasom a Milanom Majerským?

Tak nakoniec sa to ukázalo aj na sneme. Kým Milan Majerský mal predstavu, že naša taktika politického boja by mala byť postavená na našej jednoznačnosti a vymedzení sa, Viliam Karas mal na to iný názor a je to úplne normálne a prirodzené. Veci sa vnútri diskutujú, a keď prevládne nejaký názor, tak sa to rešpektuje. Keby nie, bola by to anarchia. Viliam Karas sa nakoniec už aj verejne vyjadril, že má ambíciu viesť KDH.

Naozaj si ho vie na čele predstaviť aj Milan Majerský, ako tvrdí?

Áno, preto na Vilovej ambícii nevidím nič zlé. Sme demokratická strana a nakoniec rozhodnú delegáti snemu, ktorých musí svojou víziou presvedčiť.

Ste v predsedníctve KDH v Majerského krídle?

Nerobil by som z toho hneď stranícke krídla. Napríklad aj ja niekedy súhlasím s Vilom Karasom, zatiaľ čo predseda má iný názor. Máme normálnu vnútrostranícku diskusiu. Samozrejme, sú tu ľudia, ktorí majú tendenciu častejšie s niekým súhlasiť a s niekým nie, ale ja to neberiem tak, že sa na základe toho vytvára nejaké krídlo. To by nebolo dobré.

Uznesenie o odmietnutí Smeru však isté krídla ukázalo.

To, čo sa navonok javí ako dve krídla, ktoré medzi sebou v predsedníctve bojujú, v skutočnosti neplatí. Chcem urobiť všetko pre to, aby to tak aj ostalo. Konštruktívna kritika aj diskusia je úplne normálna, no navonok musíme vystupovať jednotne.

Milan Majerský ešte pred snemom KDH pre SME povedal, že delegátom navrhne za podpredsedu aj energetického experta Andreja Žiarovského. Prečo sa tak nestalo?

To sa opýtajte Andreja Žiarovského.

Podpredsedom ste sa však miesto neho stali vy. Čo je za tým?

Andrej Žiarovský mal túto možnosť, ale má aj svoje pracovné povinnosti, ktoré mu takéto politické angažovanie neumožňujú, a tak sa nakoniec rozhodlo, že som sa tým kandidátom stal ja.

Nehodil by sa vám práve v čase hroziacej energetickej krízy takýto človek aspoň v predsedníctve?

Určite, Andrej je skvelý odborník, má veľa fanúšikov, vie excelentne podávať jednotlivé témy. Každý človek, ktorý prichádza s už vyprofilovanou osobnosťou, je veľkým prínosom. Na druhej strane KDH je strana budovaná zdola, máme aj regióny, ktoré chcú byť tiež zastúpené v predsedníckej štruktúre, a tých miest je len obmedzený počet. Tak to vyšlo takto.

Čo kritika Jozefa Hajka spôsobila vnútri poslaneckého klubu, z ktorého chce odísť?

Mňa by veľmi mrzelo, ak by z parlamentu odišiel. Je v parlamente jedným z najracionálnejších politikov. Vážim si ho aj ako človeka, aj ako ekonóma. Pre nás je obrovským prínosom. Páči sa mi jeho konštruktívny prístup, aby sme neboli populistami a ľuďom nesľubovali niečo, čo nedokážeme splniť.

Napriek tomu to vidíte na jeho koniec v parlamente?

Je to na jeho osobnom rozhodnutí.

O jeho konci sa uvažovalo už po hlasovaní o novele ústavy, s čím mal problém. Aj o vás sa vie, že ste z tohto hlasovania neboli nadšený, a bolo to vidno aj v pléne po hlasovaní. Ak vás niekto v hnutí pokladá za liberálnejšie krídlo, mýli sa?

Je ťažké tešiť sa z niečoho, keď vám tlieska nad hlavou Peter Kotlár a ľudia, ktorých vidíte, ako každý deň deštruujú túto krajinu a vy s nimi politicky bojujete. Pre mňa to bolo naozaj ťažké obdobie v živote, keď som musel zniesť veľkú spŕšku nenávisti najmä z liberálneho spektra, v ktorom je viacero mojich kolegov lekárov.

Netajím sa tým, že som bol pri ústave skeptický, ale nie pre jej obsah, ale preto, akými prostriedkami sa k tomuto obsahu dopracujeme a s kým na tom budeme spolupracovať. Rešpektoval som rozhodnutie Rady KDH aj jednotlivých krajských rád, ktoré poslancov zaviazali, aby napriek tomu za novelu ústavy hlasovali a zachovali jednotu.

Inak by ste za ústavu nehlasovali?

Ja obsahovo s novelou ústavy súhlasím, no mal som problém, s kým za to hlasujeme. Nemyslím si, že účel svätí prostriedky.

Prečo ste potom hlasovali za?

Pretože si ctím demokratické princípy strany. Ja som sa do parlamentu nedostal ako Peter Stachura, ale ako poslanec Kresťanskodemokratického hnutia, preto som hlasoval za ústavu. A myslím si, že je to takto správne.

Aj ako poslanec zvolený za hnutie máte stále právo hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia.

Samozrejme, nikto ma nezaväzoval. Napriek všetkým výhradám som v tej chvíli považoval za povinnosť hlasovať za ústavu, pretože ešte raz opakujem, obsahovo s tými vecami súhlasím, hoci niektoré drobné veci sa dali urobiť lepšie. Som rád, že KDH to nerozbilo a zostali sme jednotní.

Peter Stachura. Foto: Postoj/Adam Rábara

Do predsedníctva bola zvolená ďalšia lekárka Andrea Baníková, ktorá je v poradí štvrtou lekárkou. Okrem toho tam máte aj troch učiteľov. Nestáva sa z KDH skôr zdravotnícko-školský think-tank?

Je to dobrá skratka, ale nie sme strana zdravotníkov a školákov. Je náhoda, že sa naše predsedníctvo teraz takto vyskladalo. Sme širokoprofilová strana a prial by som si aj taký tím vo vedení, ale potrebujeme rešpektovať aj regionálne zastúpenie. O to dôležitejšie je mať externých expertov, s ktorými sa radíme, pretože nikto nemá patent na rozum.

Milan Majerský hovorí, že chcete riešiť viac prorodinnú politiku, ale nikoho takého, kto by sa tomu venoval, tam nevidím. Mýlim sa?

Prišiel k nám Rasťo Krátky, ktorý si teraz hľadá svoju pozíciu, a myslím si, že téma pomoci rodín je tá, ktorej by sa chcel chopiť. V sociálnej oblasti je aktívna aj Andrea Turčanová.

Dokáže KDH osloviť konzervatívneho voliča bez programu pre rodiny?

S viacerými návrhmi sme už do parlamentu prišli, na ďalších sa pracuje. Súhlasím, že v tejto oblasti musíme prísť s uceleným programom, aby sme pomohli rodinám na Slovensku.

O podpredsednícku stoličku ste súperili s lekárkou Monikou Kolejkákovou, ktorá neuspela. Ju ste nahradili aj na pozícii tímlídra strany pre zdravotníctvo. Aké máte vzťahy?

Je vždy náročné prijať, keď vám niekto preberie miesto, zvlášť ak už máte aj svoj tím a agendu. Ani pre Moniku to, pochopiteľne, nebolo ľahké. Vážim si, že napriek tomu z KDH neodišla. Ona je veľký bojovník, má bohaté skúsenosti v ambulantnej starostlivosti a tieto veci spolu konzultujeme. Napríklad aj teraz, keď chceme v parlamente riešiť poplatky v zdravotníctve.

Lekárka a poslankyňa KDH KolejákováDoktorov, ktorí sa nevzdelávajú, nik nekontroluje. S Haščákom som sa o zdravotníctve nebavila

Lukáš Kekelák

Zatiaľ čo Milan Majerský z vás už urobil nominanta KDH na ministra, pani Kolejáková tvrdí, že mnohé z vašich návrhov, ako zmeniť zdravotníctvo, nie sú prenosné do nášho systému aj preto, že ho nepoznáte a chcete ho meniť na základe funkčného rakúskeho systému, ktorý má dostatok financií. Čo hovoríte na to, že ona vašej vízii neverí?

Samozrejme, máme na viacero vecí rozdielny názor. Je to spôsobené aj tým, že som dlho pôsobil v zahraničí. Rešpektujem, že mi nastavuje zrkadlo a často ma vystríha, čo nebude fungovať. Ale som už na to zvyknutý, pretože keď akúkoľvek oblasť v zdravotníctve otvoríte, príde automatický odpor zo strany tých, ktorí ju vykonávajú. Každú zmenu ľudia prijímajú s obavami.

Dosiahnuť skutočnú zmenu je veľmi náročné, lebo vás za túto snahu začnú jeho aktéri, prispôsobení súčasným pomerom, pomaly opľúvať. Ale nemôžeme to nechať len tak. Mnohé veci v zahraničí fungujú jednoducho lepšie ako to, na čo sme si tu zvykli. Treba byť voči pozitívnym zmenám systému v prospech pacienta otvorení.

V poslednom rozhovore pre Postoj ste povedali, že problémom nášho zdravotníctva sú aj lekári, ktorí zmeny vnímajú ako ohrozenie vlastného pohodlia. Akokoľvek sympatické to pre pacientov je, máloktorý lekár vám za to zatlieska, nemyslíte?

Áno, viem, že viaceré moje vyjadrenia vyvolávajú medzi niektorými lekármi búrku nenávisti, a píšu mi, čo si to vôbec dovoľujem. Ale zdravotníctvo nemá byť len o tom, aby sa zdravotníci mali dobre. Pýtal sa niekto aj toho pacienta, ktorý trpí a nedostáva službu, ktorú má?

Stále platí, čo som predtým povedal, že keď bojujete za pacienta, bojujete s každým. Uvedomujem si, že sa pomaly pre viacerých zdravotníkov stávam kontroverznou osobou a vnímajú ma rozporuplne. Som však presvedčený o tom, že nebudeme robiť lepšie zdravotníctvo, ak sa naň nebudeme pozerať cez pacienta. Je chybná predstava, že politik, ktorý robí zdravotnú politiku, má zastupovať len záujmy zdravotníkov.

Ako chcete však meniť zdravotníctvo bez lekárov na svojej strane? A to nenarážam na kritiku Jozefa Záhumenského, ktorému sa nepáčilo, že ste hlasovali za ústavu, ale skôr lekárskych odborárov Petra Visolajského, ktorí vás vnímajú veľmi kriticky. Nebude toto váš najväčší problém?

Asi je to aj mojím charakterom a povahou. Niekto iný by bol možno vypočítavý a hral by sa na uhladeného a slušného, ktorý sa k ničomu nevyjadrí, aby nikoho neurazil, až potom príde na nejakú pozíciu a začne rúbať. Ale toto nie je môj štýl. 

Uvedomujem si, že to môže spôsobovať pnutia, ale chcem ubezpečiť všetkých, že ja nebojujem proti zdravotníkom, ale proti systémovým chybám v slovenskom zdravotníctve. Bojujem za pacientov a všetkých poctivcov, ktorí chcú pre pacienta to najlepšie.

No zatiaľ čo tunajší lekári pracujú pre slovenského pacienta, vy na rozdiel od nich stále žijete a pracujete ako lekár v Rakúsku a robili ste tam aj v čase najhoršej pandemickej situácie na Slovensku.

Áno, je to určitý hendikep, že som v našom zdravotníctve pracoval ako lekár krátko, ale na druhej strane to vnímam aj pozitívne, lebo netrpím slepotou voči nášmu systému a viem sa pýtať, prečo sa niektoré veci robia inak, ako by sa mali.

To by ste mohli robiť radšej ako lekár miesto v Rakúsku na Slovensku, aby ste to lepšie spoznali, nie?

V Rakúsku mám minimálny úväzok, pracujem naplno na Slovensku. Prácu v zahraničí však vnímam ako výhodu aj preto, že tým viem chrániť svoju rodinu pred tlakom napríklad  finančných alebo záujmových skupín. Keď chcete nastavovať mantinely v prospech pacienta, máte v tom takto väčšiu slobodu.

Moja kritika nie je samoúčelná, robím to preto, aby sme náš zdravotnícky systém nastavili lepšie, s dôrazom na pacienta, a možno tak dokážeme pritiahnuť aj lekárov, ktorí odišli do zahraničia.

Dá sa zmeniť zdravotníctvo, ak bojujete proti všetkým?

Ja nechcem bojovať. Svoje návrhy a vyjadrenia podkladám vlastnou expertízou, príkladmi zo zahraničia, dostupnými dátami. A snažím sa to vysvetľovať. Uvedomujem si však, že nemám veľa spojencov, ktorí by ma podržali.

Zrejme ani vo vlastnej strane.

Tu sa viem spoľahnúť na Františka Majerského, ale aj viacerých skvelých zdravotníkov, ktorí sú členmi strany. No mojimi spojencami sú v prvom rade voliči, ktorých zastupujem, ktorí mi dali hlas, aby som to robil.

Každého politika sa dá veľmi ľahko dostať z hry von, dokážu vás v médiách očierniť natoľko, že stratíte dôveru voličov. To, že so Stachurom sa dá rýchlo porátať, si uvedomujú aj viacerí hráči v slovenskom zdravotníctve.

Peter Stachura. Foto: Postoj/Adam Rábara

A ste pre nich ľahký terč?

Nikomu nie som zaviazaný, snažím sa robiť veci najlepšie, ako viem. Ale zdravotníctvo sa stalo spleťou záujmov a tie neznesú, keď im niekto stojí v ceste. Niekedy sa sám seba pýtam, či to má zmysel.

Podľa pani Kolejákovej stojí zisk finančných skupín v zdravotníctve za to, aký prínos pre systém majú. V tomto sa zhodnete?

Aj áno, aj nie. Finančné skupiny prinášajú  inovácie, know-how, vyššiu efektivitu, novšie nemocnice, ale na druhej strane profitujú na tom, že nemajú dostatočné mantinely. Pri svojich ekonomických záujmoch veľmi dobre vedia, ktorých kľúčových ľudí na ktorých inštitúciách musia mať podchytených, aby tie mantinely vedeli sami nastavovať.

Z môjho pohľadu sme si finančné skupiny a silných biznis hráčov až príliš pustili do zdravotníctva, a aj preto sa nám postupne rozkladá solidarita. Stále však verím, že je ešte možné nastaviť im správne mantinely. Lebo ak to necháme tak, pôjdeme naďalej americkou cestou štýlom pay or pray – zaplať alebo sa modli. To je neakceptovateľné.

Dlhodobo ste kritikom skupiny Penta, pritom ste od nej v minulosti dostali niekoľko pracovných ponúk. O čo išlo?

V čom sú fakt dobrí, je to, že hľadajú do manažmentu ľudí, ktorí majú záujem o zdravotníctvo, ktorí sú aktívni, aj takých, ktorí sa ich neboja kritizovať. Takto ma po mojich pár blogoch pozvali, tuším ešte v roku 2012, na jeden pohovor, kde mi ponúkli nejaké miesta s tým, že si mám vybrať, čo by som chcel robiť.

Núkali vám miesto riaditeľa nemocnice alebo polikliniky?

Mohol som si vybrať, z čoho som bol ja ako lekár, ktorý v živote nemal s manažmentom žiadne skúsenosti, v šoku. Ale im to neprekážalo.

Prečo ste to nezobrali?

Prekvapila ma jedna vec. Bolo mi povedané, že si mám vybrať, ale potom musím ísť s niektorými z čelných predstaviteľov Penty na niekoľko dní na chatu, kde mi o všetkom porozprávajú, a potom sa dohodneme. No a toho som sa už zľakol, nepripadalo mi to profesionálne. Radšej som ich veľkorysú ponuku odmietol a viac som sa s nimi nekontaktoval.

Mali ste ísť na chatu s pánom Haščákom?

Nie. Neviem, kto na tej chate mal byť. Ponuku som dostal od pána Matáka, vtedy ešte jedného z partnerov Penty zodpovedného za zdravotníctvo. Ja som v tom čase pôsobil ako lekár v Nemecku a o Pente som poriadne nič nevedel.

Penta odmieta, žeby lekárovi Petrovi Stachurovi niekedy dala pracovnú ponuku

Postoj

Po svojom poslednom rozhovore v Aktualitách zrejme nepatríte k tým, ktorých má Penta v obľube. Očakávate nejakú antikampaň voči svojej osobe, keď sám hovoríte, že viacerí hráči v slovenskom zdravotníctve si myslia, že so Stachurom sa dá rýchlo porátať?

Nie som správny adresát tejto otázky. Mali by ste sa asi spýtať priamo pána Haščáka.

Čo tým naznačujete?

Chcem len pánom z Einsteinovej odkázať, že nie som žiadnym vazalom a ani ním nebudem. Nemám žiadne väzby ani na jednu, ani na druhú skupinu. Napriek tomu mojím zámerom nie je viesť proti nim svätú vojnu.

Slovenské zdravotníctvo potrebuje konštruktívny dialóg a férové pravidlá, ktoré tu dlhodobo chýbajú. Pokiaľ tu pravidlá nebudú, bude trpieť pacient. Ale to neplatí len pre finančné skupiny, ale aj štátnych a ostatných poskytovateľov.

Tvrdíte, že nemáte žiadne väzby ani na „druhú skupinu“. Pritom ste pre Agel po svojom odchode z postu štátneho tajomníka pracovali na projekte bezbolestnej nemocnice. Asi to celkom nesedí, keďže vás Agel platil, nie?

Platil ma ako kohokoľvek iného v strednom manažmente, ktorý sa venoval jednému konkrétnemu problému v dvoch, troch nemocniciach. Do top úrovne som vôbec nezasahoval. Mal som ročný kontrakt na projekt, ktorý som odovzdal a Agel ho ďalej používa v rámci svojej siete. Ak by chcel o mne hovoriť, že som neschopný manažér, mal by si celú stať o terapii akútnej bolesti vymazať a nepoužívať ju. Pre mňa sa však týmto projektom záväzok voči Agelu skončil.

Prečo ste ako taký veľký kritik rozpínavosti súkromných skupín vôbec pre Agel pracovali? Alebo ste ho v roku 2021 vnímali lepšie ako Pentu?

Pracoval som na konkrétnom projekte, ktorý som nevnímal nijako problematicky. Išlo iba o to, aby ľudia po operáciách netrpeli.

No pre Pentu ste predtým odmietli pracovať. Ako vnímate dnes Agel?

V súčasnom období sa obávam, že Agel pôsobí v slovenskom zdravotníctve ešte agresívnejšie ako Penta a úplne bez škrupúľ. A vnímam to aj s jeho napojením na túto vládnu koalíciu cez stranu Hlas, ktorá riadi ministerstvo zdravotníctva. Či už hovoríme o nominácii pána Jurových na čele Všeobecnej zdravotnej poisťovne, alebo aj dianí okolo záchrankového tendra. Súkromné skupiny veľmi rýchlo pochopili, že pre lepší ekonomický výsledok a rast sa treba napojiť na nejakú politickú stranu.

To však kritici v minulosti hovorili aj o KDH. Jej politik pán Faktor je dnes manažérom poisťovne Dôvera, kam prešiel z vedenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne. A ako manažér poisťovne Penty neskôr dokonca kandidoval za KDH aj vo voľbách.

Ľudí treba posudzovať podľa konania a aj podľa pozície, ktorú v súkromnom sektore zastávali. Pre štát by mali na top pozíciách pracovať bezúhonní ľudia.

Ako ste vnímali, keď Eduard Heger s Igorom Matovičom údajne ponúkali post ministra zdravotníctva šéfovi Agelu Michalovi Pišojovi?

Veľmi negatívne. Keď som sa to dopočul, myslel som si, že je to zlý vtip, ale aj ku mne sa to dostalo z viacerých strán. Pán Pišoja nie je radový riaditeľ malej Agel nemocničky, ale človek, ktorý chodí pravidelne na zámoček v Kolodějoch k pánovi Chrenekovi, ktorému sa priamo zodpovedá. Nemyslím si, že by toto bola dobrá voľba.

Ako Agel v tieni Penty vyrástolZdravotnícky magazín Penty upozorňuje na rast vplyvu Agelu u Dolinkovej. Čo je za tým?

Lukáš Kekelák