Trumpov vyslanec Kto je Marco Rubio, ktorý práve prišiel na Slovensko

Marco Rubio sa narodil v roku 1971 v rodine exilových Kubáncov v Miami. Hoci jeho rodičia Kubu opustili ešte pred nástupom Fidela Castra, Rubio vyrastal uprostred floridskej kubánskej exilovej komunity, pre ktorú antikomunizmus a odpor proti Castrovmu režimu nebol iba politickým presvedčením, ale uholným kameňom celej identity.

Mladý Rubio od začiatku javil politické ambície – už ako dvadsiatnik kampaňoval pre republikánov, ako 29-ročný sa stal poslancom vo floridskej snemovni a ako 39-ročný v roku 2010 vyhral voľby do senátu.

V tom čase mal imidž silno pravicového, ale zároveň pragmatického republikána, ktorý dokázal rokovať aj s názorovými oponentmi a dosiahnuť kompromisy aj s poslancami demokratov.

„Marco bol vždy veľmi konzervatívny, rovnako ako floridská Republikánska strana,“ hovorí pre Financial Times Dan Gelber, vtedajší líder demokratov v Snemovni reprezentantov Floridy. „Bolo to takmer ako konzervatívne laboratórium pre zvyšok krajiny.“

V roku 2013 Rubio predniesol odpoveď republikánov na Obamovu správu o stave krajiny, pričom ako prvý senátor v dejinách Spojených štátov prejav predniesol nielen v angličtine, ale aj v španielčine.

Rubio sa vtedy zdal v mnohom charakteristický pre to, čo mnohí považovali za budúcnosť Republikánskej strany – teda strany, ktorá sa bude do budúcna viac opierať o konzervatívnych, pravicových a katolíckych Američanov hispánskeho pôvodu tvoriacich narastajúci podiel amerického obyvateľstva. A ktorá pred príchodom Donalda Trumpa migráciu zďaleka nepovažovala za taký veľký problém ako súčasný americký prezident a hnutie MAGA.

V tej spoločenskej klíme hovoril Marco Rubio ešte úplne inak, než si dnes môže dovoliť ktorýkoľvek republikán. „Ak by moje deti chodili každú noc spať hladné a moja krajina by mi nedala možnosť nakŕmiť ich, neexistuje žiadny zákon, bez ohľadu na to, aký je obmedzujúci, ktorý by mi bránil sem prísť,“ tvrdil Rubio ešte v roku 2012 vo svojej knihe American Son.

James Carafano o pohľade USA na EurópuNechceme, aby si Rusko a Čína u vás robili, čo chcú, ale musíte dospieť a zosilnieť

Maciej Ruczaj

Prezident

Rubio si trúfal aj na najvyšší politický úrad a v roku 2016 bol jedným z prezidentských kandidátov v republikánskych primárkach.

„Keď Marco Rubio hovorí, mladé ženy omdlievajú, staré ženy odpadávajú a toalety sa samy splachujú,“ varoval jeho floridský konkurent Dan Gelber svojich demokratických kolegov. Na rozdiel od Trumpa, ktorý vo svojich prejavoch vykresľoval Ameriku v úpadku, Rubio hovoril o Amerike s optimizmom a autenticky vystihoval zážitok miliónov ľudí, ktorí prišli do Spojených štátov v snahe nájsť lepší život.

Ale hoci mal Rubio imidž dobrého rečníka, verejné výstupy počas kampane sa mu nepodarili a dopyt republikánov bol po niekom inom s menej obrúsenými hranami. Keď ho Trump – ktorého Rubio vtedy označil za „podfukára“ – porazil aj v rodnej Floride, Rubio svoju kandidatúru zavesil na klinec.

Po svojej porážke prehltol, že ho Trump krátko predtým nazval „malým Marcom“, a postavil sa za víťaza.

Vďaka tomuto obratu si dokázal už počas prvej Trumpovej vlády zaistiť značný vplyv na zahraničnú politiku, najmä v otázkach Latinskej Ameriky.

Ako minister zahraničných vecí v druhej Trumpovej administratíve tento vplyv ešte viac posilnil. A aj keď Trump ukazuje skôr odmietavý postoj k intervenciám v Európe alebo na Blízkom východe (i keď aj tu treba rozlíšiť rétoriku a prax), v západnej hemisfére aj časť amerických izolacionistov propaguje aktívnu politiku regime change vo Venezuele alebo na Kube.

Amerika má byť prioritou

Po svojom nástupe na post ministra zahraničných vecí v komentári pre Wall Street Journal načrtol, kam sa má americká zahraničná politika uberať.

Pod sloganom Americas First (slovná hračka s Trumpovým America First) nový minister oznámil, že Američania príliš dlho „zanedbávali“ vlastné susedstvo a že do budúcna chce venovať väčšiu pozornosť západnej pologuli.

„Nie je náhoda, že moja prvá cesta do zahraničia v pozícii ministra zahraničných vecí ma udrží na tejto pologuli. To je medzi ministrami zahraničných vecí za posledné storočie zriedkavé. Z mnohých dôvodov sa zahraničná politika USA dlhodobo zameriavala na iné regióny, pričom prehliadala ten náš. V dôsledku toho sme nechali problémy hnisať, premeškali príležitosti a zanedbávali partnerov. Tomu je teraz koniec,“ deklaroval Rubio.

Prvých päť štátov, ktoré Rubio navštívil, tak boli Salvádor, Guatemala, Kostarika, Panama a Dominikánska republika. Dohromady vo svojom prvom roku v úrade navštívil desať latinskoamerických štátov, neobvykle veľký počet.

Vo svojom článku zároveň poodhalil, čo sú v očiach administratívy hlavné problémy v Latinskej Amerike: migrácia, drogové kartely a v neposlednom rade „nelegitímne režimy na Kube, v Nikarague a vo Venezuele“, ktoré „zámerne zväčšujú chaos“.

Čína

Tu sa však zoznam problémov Latinskej Ameriky nekončí: Rubio identifikoval ako jednu z hlavných výziev aj Peking a jeho vplyv v regióne. Vo svojom texte z januára 2025 obvinil Komunistickú stranu Číny, že „využíva diplomatické a ekonomické páky – napríklad v prípade Panamského prieplavu – na odpor proti USA a na premenu suverénnych národov na vazalské štáty“.

Minister dlhodobo označuje Peking za „najväčšiu hrozbu“ pre Spojené štáty a verí, že dominancia Číny na svetovej scéne by znamenala nový „temný vek“.

Tvrdá línia voči Číne je tak pre Rubia popri Latinskej Amerike hlavnou prioritou. V januári 2025 pred senátom vyhlásil, že Čína „podvádzala, aby získala status superveľmoci“, a deň po nástupe do funkcie sa stretol s diplomatmi z Japonska, Indie a Austrálie.

Antipatie sú pritom obojstranné. Peking na Rubia ešte v roku 2020 dvakrát uvalil sankcie – raz v spojitosti s jeho podporou utláčanej menšiny Ujgurov v provincii Sin-ťiang, raz v súvislosti s jeho podporou Hongkongu. „Nechcem byť paranoidný, ale začínam si myslieť, že ma nemajú radi,“ zažartoval vtedy Rubio.

Politické fórumKresťan, podnikateľ a aktivista Jimmy Lai sa vzoprel totalite. Dnes ho komunistický režim tvrdo potrestal

Miriam Lexmann

Kto drží moc v rukách

No aj keď Číňanov nominácia jastraba Rubia za ministra zahraničných vecí nepotešila, čínski odborníci ani na chvíľu nepochybujú, kde sa nachádza centrum moci vo Washingtone.

„Účelom Trumpovho nominovania protičínskych jastrabov, ako je Rubio, je vyvinúť extrémny tlak na Čínu a vydierať Čínu alebo s ňou rokovať z pozície sily. Nedovolí však, aby im moc padla do rúk, a rozhodovacia moc bude pevne v jeho rukách,“ zhŕňa pohľad analytikov v Pekingu indický think-tank Observer Research Foundation.

Čínski analytici podľa think-tanku zdôrazňujú, že hlavné slovo má stále americký prezident, a že „pokiaľ Čína udržiava prezidenta Trumpa spokojného, ​​nemusí sa veľmi obávať jeho zástupcov“.

Zrušil Peking sankcie?

Možné však je, že Čína napriek tomu voči americkému ministrovi zahraničných vecí urobila menší ústupok a zrušila sankcie. Peking totiž pred rokom zmenil prepis jeho mena do mandarínskej čínštiny, čo je pomerne neobvyklý krok.

Hoci zmena zo starého Lú Bǐ Ào na nové Lǔ Bǐ Ào je pomerne drobná formalita, používanie úplne iných čínskych znakov môže znamenať, že Rubio, teda Lǔ Bǐ Ào, sa už nenachádza na sankčnom zozname, špekulovala časť pozorovateľov.

Z čínskeho pohľadu by to nepochybne bolo elegantným spôsobom, ako zrušiť na Rubia uvalené sankcie bez straty tváre.

Cena úspechu

Svoj najväčší úspech Rubio docielil začiatkom januára, keď Spojené štáty počas bleskovej vojenskej operácie uniesli venezuelského diktátora Nicolása Madura a Kubu odstrihli od dodávok ropy.

Maduro pritom ešte v septembri vinil Rubia, že je hlavným dirigentom amerického nátlaku na režim v Caracase. „Pán prezident Donald Trump, dávajte si pozor, pretože pán Rubio vám chce zašpiniť ruky krvou,“ vyhlásil diktátor.

„Konečne dosahuje svoje životné dielo,“ hovorí pre WSJ Carlos Trujillo, Rubiov spojenec, ktorý pôsobil ako veľvyslanec pri Organizácii amerických štátov v prvej Trumpovej administratíve.

Moc, ktorú si Rubio zaistil v tejto vláde, však nie je náhodná a ani zadarmo. Posledných desať rokov cielene pracoval na tom, aby sa stal v očiach prezidenta prijateľným. Po roku 2016 sa vyhýbal kritike Trumpovej vlády, bránil aj jej kontroverznejšie rozhodnutia a sám obetoval niekoľko presvedčení.

Obrat v niektorých otázkach

Rubio, kedysi presvedčený zástanca organizácie pre rozvojovú pomoc USAID ako účinného prostriedku v boji o „srdcia a mysle“ vo svete, dnes po kritike aj pre jej ľavicové ideologické projekty sám dozerá na organizáciu, ktorej vláda škrtla 83 percent rozpočtu a pričlenila ju k ministerstvu zahraničných vecí.

Zatiaľ čo ešte v roku 2003 hlasoval za zlepšenie prístupu k vzdelaniu pre deti ilegálnych migrantov a v nasledujúcom desaťročí požadoval reformu imigračnému systému, ktorá by nelegálnym migrantom umožnila legalizáciu pobytu a následne cestu k americkému občianstvu, dnes je Rubio členom vlády, ktorá migráciu potláča drsnejšie než ktorákoľvek administratíva pred ňou.

Aj v otázke Ukrajiny a Ruska sa Rubiova pozícia značne líši od toho, čo je mainstream v hnutí MAGA, na verejnosti však Trumpovi neodporuje.

„Myslím si, že podstúpil úplnú MAGA lobotómiu,“ vyhlásil o Rubiovi minulý rok demokratický senátor z Marylandu Chris Van Hollen.

To všetko sú však pre Rubia len malé ústupky za veľký cieľ: pád kubánskeho režimu, ktorý podľa Wall Street Journal chce administratíva docieliť do konca roka.

Regime change na Kube by bol pre Rubia vysnívaným víťazstvom, najväčším zadosťučinením, pre ktoré je ochotný pretrpieť ťažšie kompromisy a občasné poníženia.