Ako byť šťastný? Buďte štedrí a nikomu o tom nepovedzte

Šťastné dni, Chcem nájsť šťastie, Šťastný život, Šťastný mozog či Šťastie na mieru. To je len zopár príkladov self-help kníh, ktoré prinášajú „zaručené“ návody na šťastný život. To však, že ich je tak veľa, ukazuje, že ani jeden z nich celkom netriafa do čierneho a nechávajú tak priestor na nové a nové „zaručené“ návody.  

Predsa však existuje jeden zaručený spôsob, ako byť šťastnejší. Hovorí o ňom už Biblia, dokazujú to však aj moderné štúdie.  

Ide o celkom jednoduchú záležitosť: štedrosť.  

Dobrovoľné darovanie svojho času, peňazí či iných materiálnych i nemateriálnych vecí je jedna z najrýchlejších a najspoľahlivejších ciest, ako si zlepšiť náladu. Ak z darcovstva urobíte súčasť svojho životného štýlu, môže to mať dlhodobé pozitívne účinky na vašu spokojnosť so životom.  

Ako poukázala v TED talku americká výskumníčka venujúca sa práve šťastiu Elizabeth Dunn, vidieť to už u batoliat. V experimente dali malým deťom krekry a oproti nim posadili plyšovú opičku s prázdnou miskou. Pozorovali, ako sa zachovajú deti a aké emócie prejavia po tom, čo sa so svojimi krekrami s opičkou rozdelia. Výsledok bol jasný, deti prejavovali radosť.  

Túto radosť či pocit šťastia si ľudia zachovajú počas celého života. Spoločnosť Gallup urobila medzi rokmi 2006 až 2008 prieskum v 136 krajinách o prispievaní na charitu. Zistila, že naprieč všetkými krajinami prispievanie na charitu malo podobný vplyv na šťastie ako zdvojnásobenie príjmu domácnosti.

Vzťah medzi prosociálnym míňaním peňazí a šťastím sa teda zdá univerzálnym, či už ide o vek, alebo národnosť.

Ako reaguje mozog na štedrosť?

Priamy vzťah sa neukazuje iba v sociologických prieskumoch, ale aj v tých neurologických. Vedecký časopis Nature v roku 2017 publikoval štúdiu Neurónové spojenie medzi štedrosťou a šťastím. Jej autori sa použitím magnetickej rezonancie pozreli na to, ktoré časti sa dávajú v mozgu do pohybu pri prejavoch štedrosti.

Predchádzajúce výskumy odhalili, ktoré časti sa aktivujú pri skutkoch štedrosti a altruizme a ktoré pri pocitoch šťastia. Tento výskum ukázal, že obe časti pri prejavoch štedrosti navzájom komunikujú a je teda jasné spojenie medzi štedrosťou a šťastím.

V inej, opäť sociologickej štúdii výskumníci rozdali ľuďom obálky s piatimi dolármi, pričom v niektorých obálkach bolo napísané, aby si za peniaze kúpili niečo pre seba, v iných, aby peniaze použili na druhých.

Ako sa ukázalo, ľudia patriaci do druhej skupiny boli ku koncu dňa šťastnejší ako tí, ktorí si kúpili niečo pre seba.

Tento výskum sa pozrel aj na to, aký vplyv má veľkosť sumy. Niektorí ľudia tak dostali namiesto piatich 20 dolárov, na intenzite pocitu šťastia sa to však neprejavilo.  

Ako pre portál Health Central uviedla Seda Gragossian z Talk Therapy Psychology Center, „kľúčovou výhodou dávania je, že jednotlivec sa odvráti od svojho ja a zameria svoju energiu a pozornosť na niekoho iného. Okrem toho akt dávania núti človeka sústrediť sa na prítomný okamih“. 

Vďaka tomu, že štedrosť odvracia našu pozornosť od nás samých na druhých, získame odstup aj od svojich vlastných problémov. Môžeme si tak užiť dobrý pocit z toho, že pomáhame druhým, zároveň sa však potom vieme na svoje problémy pozrieť z inej perspektívy.  

Dávanie nám zároveň zvyšuje sebavedomie, keďže pri ňom zažívame to, že máme hodnotu, že môžeme niekomu pomôcť.

Záleží na tom, komu dávame

Ako maximalizovať pocit šťastia z dávania? Ako v knihe Happy Money vysvetľuje Elizabeth Dunn a Michael Norton, okolnosti majú významný vplyv.

V štúdii Oregonskej univerzity dali výskumníci účastníkom po sto dolárov. Niektorí si mohli vybrať, či peniaze darujú, pre iných to bolo povinné. Počas celého procesu bola pozorovaná ich mozgová aktivita.

Aj keď bolo darovanie peňazí povinné, aktivovala sa časť mozgu zodpovedná za systém odmeňovania. U ľudí, ktorí si mohli samostatne vybrať, či peniaze darujú, bola však táto aktivita o poznanie väčšia.

Aj Arthur C. Brooks vo svojej sérii článkov o šťastí pre časopis The Atlantic radí, aby bolo darcovstvo niečím, čím vyjadríme svoje ja.

„Ak chcete posilniť svoje darcovstvo aj šťastie, ktoré prináša, mali by ste hľadať veci, ktoré skutočne vyjadrujú vaše hodnoty a pocity,“ píše.  

Ako zároveň dodáva, pocit šťastia navýši aj to, ak naše darcovstvo zostane anonymné. Ukázala to štúdia z roku 2015 publikovaná v odbornom časopise International Journal of Research in Marketing. Výskumníci uskutočnili experiment, ktorým chceli zistiť, či je rozdiel v pocitoch šťastia pri verejnom a neverejnom dare na charitatívne účely.  

Zistili, že ľuďom, pre ktorých je dôležitá ich morálna identita, priniesli neverejné dary približne o 16 percent väčšie šťastie. U ľudí, pre ktorých morálna identita nehrala rolu, tento rozdiel nebol.  

Autori štúdie hypotetizujú, že jedným z dôvodov rozdielu môže byť to, že verejné dary zvyšujú reputáciu darcu a ten tak môže pochybovať o tom, s akým úmyslom dar vykonal. Ak ide o človeka, ktorý si zakladá na morálnej identite, toto môže pokaziť dobrý pocit z vykonaného dobra. 

Ako poukazuje samotný Brooks, ide tak o experiment, ktorý potvrdzuje Ježišove slová. Ten už pred dvetisíc rokmi povedal: „Keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá.“

O chvíľu sa začína december a s ním aj hon za darčekmi a dokonalou vianočnou večerou. Tento mesiac je však dobrým obdobím aj na kultivovanie iného rozmeru štedrosti.  

Po celom svete, ale aj Slovensku ako takom je množstvo iniciatív, potrieb a dobrých diel, ktoré potrebujú podporu. A možno ju budú potrebovať aj o niečo viac ako predtým, keďže to vyzerá tak, že pomoc cez dve percentá z dane bude oklieštená.  

Po dňoch ako Black Friday či Cyber Monday, počas ktorých obchodníci zľavami lákajú ľudí kúpiť aj to, čo nepotrebujú, tak možno prichádza čas na to, aby sme dali zo svojho aj druhým. Ako dokazujú výskumy, pomôžeme tým aj sami sebe.