Prečo sú mladí ľudia takí nešťastní? Celosvetovo sa im nedarí dobre, najviac však trpia tí, ktorí sa odklonili od náboženstva

Emocionálny a psychologický stres zažívajú podľa výsledkov globálnej štúdie mladí ľudia všade vo svete, najviac však v bohatých krajinách. Vedci zistili, že mladí vo veku od 18 do 29 rokov sa trápia nielen s otázkou svojho šťastia, ale aj s fyzickým a duševným zdravím, vnímaním vlastného charakteru, hľadaním zmyslu života, kvalitou svojich vzťahov a finančnou istotou.

Mladá dospelosť bola dlho považovaná za bezstarostné obdobie, čas nekonečných príležitostí a minimálnych záväzkov. Ale údaje zo štúdie naznačujú, že pre mnohých ľudí je tento pojem viac fantáziou ako realitou, uvádza New York Times.  

Výskum robila skupina inštitúcií vrátane vedcov z Harvardu, ktorí skúmali počas piatich rokov desiatku parametrov na 200-tisíc respondentoch z 22 krajín, ktorí žijú na šiestich kontinentoch. Ide tak o jednu z najväčších štúdií spokojnosti vo svete.  

V Európe zahŕňala štúdia krajiny ako Nemecko, Poľsko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. Najvyššie skóre spokojnosti mladých ľudí mala Indonézia, za ňou nasledovali Izrael, Filipíny, Mexiko a Poľsko. Japonsko skončilo na úplnom konci rebríčka, na posledných miestach skončili tiež Turecko a Spojené kráľovstvo. Výsledky boli zverejnené v nedávnom vydaní časopisu Nature Mental Health.

Zaujímavé je, že hoci je nespokojnosť mladých všade vysoká, lepšie sú na tom krajiny, kde je náboženský život pomerne živý.  

Ľudia v strednom veku sú spokojnejší ako mladí dospelí

Ľudia sú spokojní, keď sú všetky hlavné aspekty ich života v poriadku, nová globálna štúdia však naznačuje, že to nie je prípad mladých dospelých v mnohých krajinách s vysokými príjmami a vysokou mierou sekularizácie.

Tyler VanderWeele z Harvardovej univerzity hovorí, že na základe predchádzajúcich výskumov očakával, že ľudia stredného veku budú na tom horšie ako mladí dospelí v parametroch ako fyzické a psychické zdravie, vzťahy, príjem, práca.

Podľa novej globálnej štúdie to však nesedí. Mladí sú dnes menej spokojní ako ľudia v strednom veku. Doteraz v prieskumoch medzi mladými ľuďmi skutočne platilo, že adolescenti a mladí dospelí boli tradične v priemere, šťastnejší ako ľudia v strednom veku.

Celková spokojnosť a prosperita, ktorú vedci skúmali, zahŕňala aj osobné priority ako charakter, cnosť a náboženská participácia.

V bežných prieskumoch šťastia, ktoré sa pravidelne zverejňujú, to zvyčajne vyhrávajú Fínsko a Dánsko, spolu s ďalšími severskými krajinami. Táto metodológia je však podľa vedcov sporná, pretože na základe obmedzeného sebahodnotenia nemôžeme presne porovnávať národy, keďže ľudia v rôznych kultúrach odpovedajú rôznymi spôsobmi.

Aktuálna štúdia je však komplexná a napríklad Švédsko či Nemecko v nej skončili pomerne nízko.  

V USA, Austrálii, vo Veľkej Británii, v Španielsku, ale aj celkovo vo svete skóre prosperity v známej krivke U už vekom neklesá, pretože teraz sa u mladých začína nízko a zostáva nízko, kým vekom nezačne stúpať. To sú nepriaznivé správy, lebo doteraz platilo, že skóre spokojnosti mladých sa začínalo vysoko, kým vekom pomaly klesalo.

Riešením je návrat k reálnym vzťahom a spirituálnemu životu

Podľa Arthura C. Brooksa, amerického spisovateľa a akademika, autora bestselleru Build the Life You Want: The Art and Science of Getting Happier (Vytvorte si život, ktorý chcete: Umenie a veda o tom, ako byť šťastnejší), však najnovší prieskum spokojnosti odhaľuje aj jednu výnimku.

Tradičnejšiu U krivku majú mladí ľudia, ktorí majú viac priateľov a sociálnych vzťahov. „To sa zhoduje s mojím výskumom o tom, ako mladí dospelí v dnešnej dobe technologicky sprostredkovaného socializovania trpia nedostatkom skutočného ľudského kontaktu a lásky – bez ktorých nikto nemôže skutočne prosperovať,“ myslí si Brooks.

Z výsledkov štúdie podľa neho vychádza, že za výraznejším problémom šťastia, s ktorým sa stretávajú bohaté západné krajiny, je rastúca sekularizácia, ktorá sa meria zvýšeným počtom takzvaných „nones“, teda ľudí, ktorí sa nehlásia k žiadnej náboženskej skupine.

Pripomína, že v Spojených štátoch sa percento populácie bez náboženskej príslušnosti od roku 2007 takmer zdvojnásobilo, na 29 percent. 
Vedci už dávno zistili, že nábožensky založení ľudia sú v priemere šťastnejší.

„Ako si vysvetliť tento paradox, že praktika, ktorá prináša toľkým ľuďom hmatateľný pocit pohody, je v takom jasnom úpadku?“ pýta sa Brooks v texte pre The Atlantic.

Pripomína, že niektorí sociológovia si úpadok viery spájajú so zvýšeným blahobytom, teda že ľudia sú menej náboženskými, pretože už nepotrebujú útechu náboženstva na zvládanie takých trápení ako hlad či predčasná smrť.

Brooks však varuje pred týmito teóriami. Z dávnejších výskumov a aj z novej štúdie skutočne vyplýva, že ľudia, ktorí navštevujú bohoslužby aspoň raz týždenne, dosahujú v priemere o 8 percent vyššie skóre v meraniach spokojnosti v porovnaní s tými, ktorí sa na nich zúčastňujú menej.

Tento pozitívny efekt je však najvýraznejší medzi najbohatšími a najsekulárnejšími národmi. „Takéto zistenie naznačuje, že v rozpore s materialistickou hypotézou nie je bohatstvo veľkým zdrojom metafyzického pohodlia – a efekt spokojnosti z náboženskej angažovanosti je relatívne nezávislý od ekonomických faktorov.“

Globálna štúdia o prosperite odhalila mnohé zaujímavé vzorce a Arthur Brooks vidí riešenie tejto beznádeje mladých ľudí v troch základných krokoch, ktoré radí dnešným mladým ľuďom.

„Postavte blízke vzťahy s rodinou a priateľmi pred všetko ostatné. Vyhýbajte sa používaniu technologických platforiem na interakciu so svojimi milovanými; sústreďte sa na osobný kontakt. Ľudia sú stvorení na to, aby sa navzájom spájali osobne.“

Ďalej mladým radí, aby rozvíjali svoj vnútorný život a spiritualitu, hoci sa to môže zdať ako krok proti prúdu súčasnej kultúry, a aby materiálne pohodlie nestavali príliš vysoko, lebo neprinesie do života skutočný zmysel.