Včera u Grónčaniek v Bruseli Európsky odboj proti hrozbe invázie do Grónska bol taký, že radšej by sme sa na to už nemali ani hrať

Prišiel som včera do Bruselu, kde sa konal mimoriadny summit EÚ, ktorý mal pôvodne v pláne nájsť odpoveď na novú zostrenú obchodnú vojnu s USA, na hrozbu reálnej vojny o Grónsko a na možný rozpad NATO.

Zatúžil som prežiť túto historickú chvíľu aj na grónskej ambasáde pri EÚ.

Bruselský summit napokon až taký dramatický nebol, lebo oranžový obyvateľ Bieleho domu v stredu ustúpil od protieurópskych ciel, vyhlásil bez akýchkoľvek podrobností „rámcovú dohodu“ o grónskej a arktickej bezpečnosti a sľúbil dokonca, že si Grónsko nechce a nebude brať násilím.

No môj sen sa aj tak splnil.

Úradníčky v grónskej reprezentácii, ktorá sa nachádza iba päť minút od budovy Európskej rady, ani za svet nechceli – v situácii, keď hrozila americká invázia – prijať novinára, ale vďaka pomerne chytráckemu triku som sa dostal dnu.

Najprv však k tomu, čo sa tu v priebehu iba jedného týždňa stalo.

Znie to ako začiatok vtipu. Čo tam idú spraviť? Urobiť si výlet?

Celej Európe sa napokon uľavilo, ale až do chvíle, keď Trump predniesol v Davose svoj prejav, sa Európa chystala brániť územie členského štátu EÚ a NATO – pred anexiou najmocnejším európskym spojencom.

Pre tých, čo si nevšimli bleskovú výpravu ôsmich európskych štátov do Grónska, dovolím si ju zrekapitulovať.

Bola to iba „prieskumná misia“, aj tak ju Donald Trump potrestal tým, že vydieral osem statočných špeciálnymi clami.

Na čele grónskej výpravy pochodovali, samozrejme, Dáni.

Veď Grónsko je ich. Kráľovstvo neoznámilo počet vyslaných vojakov, ale dalo sa vytušiť, že ich bolo viac ako sto.

Po uši motivovaní boli ešte ostatní Škandinávci: Nóri, Švédi, Fíni.

K tomu nejakí Briti a Holanďania. 

Ani galský kohút sa nedal zahanbiť.

Jeho Excelencia Olivier Poivre d’Arvor, „veľvyslanec Francúzskej republiky pre severný a južný pól“ – existuje vo svete diplomacie krajšia náplň práce? –, potvrdil príchod 15-člennej horskej jednotky do grónskeho hlavného mesta Nuuk. Francúzski vojaci tam mali pripraviť spoločné vojenské cvičenie s vojakmi iných európskych krajín.

Taliansko sa nielenže nepridalo, ale taliansky minister obrany Guido Crosetto si ešte aj uťahoval z akcie spojencov: „Znie to ako začiatok vtipu. Čo tam idú spraviť? Urobiť si výlet?“

Proruskopravicový okraj talianskej vlády najmä zo Severnej ligy sa dokonca otvorene tešil, že Trump uvalí clá na „našich európskych konkurentov“, ale nie na Talianov.

Tie clá boli vraj dobré pre Taliansko.

Štyridsaťštyri hodín, tomu sa hovorí blitzkrieg. 

Slovenský premiér nielenže nevyslal žiadne signály na podporu dánskej suverenity, ale pochleboval agresorovi rovno v Trumpovom sídle Mar-a-Lago.

Ešte cestou na bruselský summit žiadal výmenu európskeho vedenia.

Táto požiadavka je v princípe opodstatnená, ale Fico ju vyslovil v najhoršej možnej chvíli.

Moji Rakúšania vyjadrili Grónsku „plnú solidaritu“, ale nič z toho nevyplynulo.

Krajina, v ktorej sa nachádza hlavné mesto EÚ aj NATO, sa vyslovene nechcela zúčastniť na grónskej expedícii. Belgický minister obrany Theo Francken povedal: „Teraz to vyzerá, ako keby sme tam išli s cieľom povedať: Poď, strýko Sam, poriadne si zabojujme a uvidíme, kto vyhrá.“ To však podľa belgického ministra obrany „absolútne nie je náš zámer“.

Aby sa nepovedalo, Francken oznámil, že vysiela do Grónska jedného belgického dôstojníka ako súčasť dánskej prieskumnej misie.

Najtrápnejšie dopadol európsky štát, ktorý bol v období, ktoré poniektorí z našich súčasníkov ešte zažili, široko-ďaleko najobávanejším stelesnením militarizmu.

Spolková republika Nemecko vyslala do Grónska pätnásť neozbrojených vojakov – pod vedením admirála nemeckej flotily.

Pätnásti členovia expedície pristáli v piatok večer v Nuuku, ale už v nedeľu naobed odleteli preč.

Podľa prvotných informácií denníka Bild sa to udialo „bez ohlásenia, oznámenia alebo čohokoľvek iného“. Vraj „všetky plánované stretnutia museli byť narýchlo zrušené“.

V sobotu bolo pritom ešte verejne oznámené, že prieskumná misia tam bude na neurčitý čas.

Počas 44-hodinového pobytu Bundeswehru v Nuuku došlo k tomuto: Trump pohrozil Nemecku trestnými clami, od 1. februára 10 percent, od 1. júna až 25 percent.

Štyridsaťštyri hodín, tomu sa hovorí blitzkrieg.

Posrali sa bleskovo?

Nemci by boli mohli pri troche dobrej vôle v Nuuku vydržať.

Pre úplnosť musím dodať: denník Bild neskôr svoju správu spresnil a nemecké ministerstvo obrany po pomerne dlhom mlčaní oficiálne vyhlásilo, že medializované správy o úteku pätnástich podriadených nezodpovedajú skutočnosti.

Prieskumná hliadka na dánskej základni v Kangilinnguite musela byť podľa ministerstva zrušená pre zlé počasie. Spiatočný let do Európy sa preto uskutočnil už v nedeľu popoludní. „Výsledok prieskumu je taký, že všetci sú spokojní a vyhodnotenie sa teraz robí v Nemecku.“

Misia vraj nijakým spôsobom nebola zrušená: „Prieskum bol ukončený podľa príkazu.“

Toto neberiem. Nespochybňujem zhoršenie počasia v Kangilinnguite, ale sledujem už dva týždne počasie v Nuuku a som prekvapený, že cez deň aj v noci je tam teraz zakaždým o niečo teplejšie ako u nás.

Nemci by boli mohli pri troche dobrej vôle v Nuuku vydržať.

No radšej sa takto strápnili a ukázali spolu s mnohými európskymi spojencami, akú hodnotu má európska solidarita s Grónskom.

Ak Trump nateraz cúvol, nevďačíme za to odvahe nemeckej flotily vylodenej letecky v Arktíde, ale produktívnej slizkosti generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho a nezhodám v Trumpovej administratíve.

Viceprezident JD Vance a minister zahraničných vecí Marco Rubio sa údajne vyslovili za „striedmo diplomatickú cestu“ pri získaní najväčšieho ostrova sveta.

Podľa jedného prieskumu sa iba 17 percent amerických voličov stotožnilo s vynútenou anexiou Grónska.

Flámi sú svetoví priekopníci v eutanázii a Grónčania majú jednu z najvyšších mier samovrážd na svete.

Aspoň malú nádej priniesla v bitke o Grónsko „európska občianska spoločnosť“.

Prejavila sa už v minulom roku založením facebookovej skupinky Europeans support Greenland, „Európania podporujú Grónsko“.

Jeden z iniciátorov zverejnil heslo: We are all Greenlanders. Greetings from Belgium. „Všetci sme Grónčania. Pozdravy z Belgicka.“

Sledoval som stopy iniciátora tejto veci na internete.

Bolo ich veľmi málo, len jeden záznam za niekoľko rokov, na Facebooku sa vyjadroval len pri veľmi dôležitých príležitostiach.

Napríklad v roku 2010, keď zomrel moderátor prvej detskej relácie v belgickej televízii: „Náš prvý detský idol už nie je medzi nami. Ďakujeme za všetku radosť, ktorú ste nám v detstve priniesli.“ 
Tento po flámsky hovoriaci starec chodil do školy v bruselskej štvrti Molenbeek, dnes je známa ako brloh maghrebských teroristov, neskôr zrejme prevádzkoval malý obchod s vínom v skromnom východoflámskom mestečku Geraardsbergen.

Všetko na ňom je umiernené a skromné, ešte aj jeho starká na dovolenkovej fotografii je až šokujúco skromná.

Chcel som sa starého Fláma spýtať, prečo sa jeho jediná detegovateľná politická aktivita týka práve odľahlého arktického územia s 57-tisícmi obyvateľov.

Je za tým duševná spriaznenosť dvoch národností, ktoré s nekonštantným zápalom presadzujú väčšiu nezávislosť a majú minimálne jednu vec spoločnú – silné samovražedné sklony.

Flámi sú svetoví priekopníci v eutanázii a Grónčania majú jednu z najvyšších mier samovrážd na svete.

Doteraz neviem, prečo „sme všetci Grónčania“ – starý progrónsky Flám mi neodpovedal.

A tak som šiel za bruselskými Grónčankami.

Len ak grónske oko povolí váš vstup, dostanete sa z výťahu von.

Samotný mimoriadny summit nebol včera nijako výnimočný, trval iba šesť večerných hodín, business as usual.

Do budovy „ambasády“ nečlena EÚ Grónska som sa dostal, lebo ma do nej pred 17 rokmi nepustili.

Vo svojej bruselskej knihe som opísal skľučujúci bezpečnostný systém, s ktorým sa grónska reprezentácia pri EÚ uzatvárala ako žiadny iný úrad: Grónsko sídli na prvom poschodí, nie je však dostupné schodmi ani cez núdzové schodisko.

Ku grónskym diplomatom vedie iba výťah, ktorý sa však na prvom poschodí nedá zastaviť. Vnútri výťahu je samostatný zvonček so strašidelným kamerovým okom.

Len ak grónske oko povolí váš vstup, dostanete sa z výťahu von.

Napísal som spolupracovníčke ambasády, ktorá má také isté priezvisko ako jeden dánsky rozprávač rozprávok, že jej chcem venovať knihu, v ktorej je kapitola o nich.

Tak som sa dostal dnu.

Je to budova vedľa dánskeho veľvyslanectva, v ktorej sídli aj reprezentácia ďalšieho autonómneho súostrovia pod dánskou korunou, Faerské ostrovy.

Vchod to tejto budovy funguje aj ako fajčiareň pre dánske veľvyslanectvo. Včera tam fajčili tri mladé dánske diplomatky.

Úľava bola veľká, pojašene vtipkovali, cigy si zaslúžili.

Heraldické zviera Grónska – ľadový medveď útočiaci so zdvihnutou ľavou labou – naznačilo, že som na správnom mieste.

Grónčanky ma pustili dnu.

Grónska diplomatka rezolútne protirečila, vstup do EÚ nemajú v pláne.

Na stenách majú samé fotografie s ľadom, biely ľad, často s modrým podtónom.

„Veď podľa Trumpa sme len toto,“ povedala etnická Grónčanka Andersenová s trpkosťou: „A piece of ice.“ 

Neposkytla mi rozhovor, ale v prítomnosti druhej kolegyne, ktorá si na počítači pozerala nekonečne dlhý zoznam prichádzajúcich e-mailov, ma prekvapila dvoma výrokmi.

Keďže skupina poslancov v Európskom parlamente bojuje za expresný vstup Grónska do Európskej únie, vyslovil som predpoklad, že niečo také sa aj udeje.

Grónska diplomatka však rezolútne protirečila, vstup do EÚ vraj nemajú v pláne.

Keďže úľava v srdci európskej moci bola včera taká citeľná, že cestná premávka okolo budov Európskej rady mohla v priebehu večera normálne pokračovať, opýtal som sa jej: „To, čo zaznelo včera v Davose, bola veľká úľava, však?“

Pani Andersonová vôbec nesúhlasila.

Skleslo pokrútila hlavou a položila mi protiotázku: „Vy považujete to, čo on hovorí, za bernú mincu???“

Vôbec jej neodľahlo.

Venovala mi potom malý odznak: európsku a grónsku vlajku, voľne spojené.

Povedala, že je to znak vďačnosti za moju solidaritu s Grónskom.

Odvtedy tento odznak nosím.

Ale hanbím sa pritom za Európu.