Pohľad z Moskvy Keď propagandista hovorí v Kremli pravdu

Koniec roka 2025 sa blíži. A bol to skutočne unikátny rok. Pri lúčení sa s ním môžeme s čistým svedomím povedať, že sme bližšie ku koncu vojny na Ukrajine než v predchádzajúcich rokoch.

Chcel by som napísať „koniec ruskej agresie proti Ukrajine“, ale obávam sa, že ani keď bude Kyjev prinútený podpísať mierovú zmluvu s Moskvou a odstúpi svoje územie na východe krajiny Rusku, konflikt vyriešený nebude.

Rýchly „deal“, teda dohodu či obchod, si želá americký prezident Donald Trump. Nehľadiac na morálnu stránku veci a na to, že Ukrajinu hádže cez palubu.

Ale aj tak by mu bezpochyby mala patriť vďaka. Vojna vyčerpáva Ukrajinu aj jej partnerov. Bez Trumpovej naivity a iniciatívy jeho administratívy by sme sa k zastaveniu vojny na Ukrajine nedostali tak blízko.

Ťažko povedať, ako by ukrajinský konflikt vyzeral bez tohto mierového pressingu a za iného amerického prezidenta. Možno by brániaca sa Ukrajina mala proti Rusom viac sofistikovaných zbraní. Možno aj širšiu finančnú podporu. Pochybujem však, že by Moskva horela po dopade stoviek rakiet odpálených z Ukrajiny.

Skôr by vo Washingtone, ale aj v Bruseli – únijnom aj aliančnom – stále chýbala odvaha verejne vyhlásiť, že vojna sa musí skončiť. Aj za cenu „nevýhry“ Ukrajiny.

Európa stále vzdoruje mieru z donútenia. Bohužiaľ, realistickú alternatívu k Trumpovmu vydieraniu nie je schopná položiť na stôl. Alebo nechce. Pretože by musela tiež priznať svoju naivitu. Outsourcing bezpečnosti a „namachrované“ výroky nejdú dohromady.

Úprimné výroky, že „príliš rýchly koniec vojny nie je výhodný pre Európu“, len zdôrazňujú tragický stav, v ktorom sa európske elity nachádzajú. Ťažia z krvi ukrajinských obrancov.

Ukrajina nemôže byť hradbami, o ktoré si Rusi tupia bajonety, len preto, aby Európa ďalej žila v ilúzii svojej nadradenosti.

Európa stále vzdoruje mieru z donútenia. Bohužiaľ, realistickú alternatívu k Trumpovmu vydieraniu nie je schopná položiť na stôl. Alebo nechce.

Európska bezpečnosť už nemôže stáť na dobrej vôli partnera za Atlantikom (ktorá sa vytráca a nevráti sa ani s nasledujúcim americkým prezidentom, Trump len urobil dlhoočakávaný prvý krok) ani na nádeji, že Rusko imploduje, stiahne sa z Ukrajiny a všetko bude „nejako“ v poriadku.

A Rusko? Čo pre Rusko znamená mier? V ideálnom prípade transformáciu celej európskej bezpečnosti, o ktorej bude Moskva spolurozhodovať. O tom Rusi snívajú nie posledné štyri roky, ale 34 rokov.

Áno, aj o to sa hrá v konflikte na Ukrajine. Nejde výlučne o „odkrojenie si“ kusa Ukrajiny. Kremeľ má väčšie ambície. A preto v Rusku vojnu vnímajú ako šancu zvrátiť beh dejín. Ako revanš za „historickú ujmu“.

„Vojna mnohé vyjavila. Navrátila zmysel mojej generácii, ktorá si v istom okamihu začala myslieť, že vlasť už neexistuje – navrátila jej hrdosť, porozumenie aj vedomie vlastnej identity... Vo vojne sa prejavuje to najlepšie. Nie je v tom radosť, je v tom poznanie. Pretože za tvojím chrbtom stojí krajina, do ktorej nesmieš vpustiť zlo, a rodiny, ktoré musíš zachrániť pred hrôzou, akú dlhé roky zakúšali ľudia Donbasu. Avšak Rus – bez ohľadu na svoje vyznanie či etnický pôvod – je stvorený pre víťazstvo. A práve to nás odlišuje od všetkých ostatných. Vojna je svojou podstatou posvätná. Čelíme absolútnemu zlu. A preto je naše víťazstvo nevyhnutné. Pretože sme Rusi a Boh je s nami. A ak je Boh s nami, kto potom môže byť proti nám? Ďakujem za možnosť byť pri tom a ukazovať hrdinský čin ruských ľudí na samom vrchole ich služby vlasti.“ 

Dvadsiateho štvrtého decembra Vladimir Putin v Kremli udeľoval štátne vyznamenania. Medzi vyznamenanými bol aj najpopulárnejší ruský propagandista Vladimir Soloviov.

Od ruského prezidenta dostal rad Za zásluhy o vlasť tretieho stupňa. A predniesol tam prejav, ktorý prekvapil sociálne siete.

Jeho znenie ste si mohli prečítať vyššie v takmer plnom znení. Ponechal som len to dôležitejšie.

Soloviovov prejav môže pôsobiť fanatickým dojmom. Prípadne ako propagandistické burcovanie. Ja som však presvedčený, že to Soloviov myslel úprimne.

Nielen preto, že pravidelne býva na fronte – viem to od svojich známych, ktorí sú so Soloviovom v kontakte –, ale aj preto, že odráža istou mierou novú ruskú realitu.

Vojna na Ukrajine je pre Soloviova a nemalú časť ruskej spoločnosti spôsob, ako sa vzoprieť chodu dejín. Ako prepísať stav, ktorý vznikol s rozpadom Sovietskeho zväzu.

Dalo by sa hovoriť až o terapii vojnou proti syndrómu postsovietskej depresie.

Pozorne si pozrite snímky z ruskej strany frontu. Mnohí vojaci nosia sovietske atribúty, najčastejšie červenú vlajku s kosákom a kladivom. Na fronte nebojujú za Putina, chcú sa prebojovať späť do minulosti a zvrátiť „najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia“.

Ide o čisto ruský komplex, ktorý je ťažko uchopiteľný. Obzvlášť keď pre väčšinu národov nedobrovoľne zahnaných do sovietskej ohrady z ostnatých drôtov bol rozpad ZSSR vyslobodením, nie existenčnou tragédiou, ako ho vníma nemálo Rusov naprieč generáciami.

Vojna na Ukrajine má zmeniť hranice vzniknuté rozpadom Sovietskeho zväzu a tým mu aj vzdorovať. Uzavrieť túto historickú kapitolu. Soloviov má takisto pravdu, že vojna vrátila zmysel existencie celej generácii Rusov. Státisíce ruských dobrovoľníkov sa vydali do vojny umierať nielen kvôli štedrým finančným odmenám, ale aj s vidinou, že sa stanú uznávanými hrdinami. V civile mohli byť flákači či opilci, ale vďaka vojne sa z nich stali obrancovia vlasti, ktorých mená zdobia plakety slávnostne odhaľované na stenách škôl.

Pohľad z MoskvyV batohu granát a v duši psychické problémy. Rusi sa obávajú navrátilcov z vojny

Jiří Just

Po sovietsko-afganskej a oboch čečenských vojnách prestala byť vojna stigmou. Naopak, stala sa oslavovanou udalosťou a spôsobom, ako zvýšiť svoje spoločenské postavenie. Často z nuly do inak nedosiahnuteľných výšin.

Je za týchto podmienok možné rýchle riešenie konfliktu na Ukrajine?

Vojna nemôže byť perpetuum mobile nového Ruska, hoci by si to mnohí v Rusku priali. Vojna sa zastaví vtedy, až Putin uzná, že sa dostatočne pomstil za rozpad ZSSR a svojej krajine vrátil časť strateného vplyvu.

Možno aj preto si Kremeľ žiada stiahnutie ukrajinských vojsk z Rusmi neobsadenej časti Doneckej oblasti, čo môže byť podávané ako kapitulácia Kyjeva. A predovšetkým ako súčasť veľkej dohody medzi Moskvou a Washingtonom, ktorý by s novými hranicami a mocenskými ambíciami Ruska súhlasil.

Vojna sa môže zastaviť v novom roku. Demontáž „postsovietskeho“ Ruska a jeho transformácia do novej, agresívnejšej podoby sa však len začína.