Pohľad z Moskvy V batohu granát a v duši psychické problémy. Rusi sa obávajú navrátilcov z vojny

„Do Brianskej oblasti už nejazdím. Ani do Bieloruska. Je to nebezpečné. Nemôžete vedieť, kto k vám nasadne do auta a čo so sebou vezie,“ sťažoval sa mi nedávno jeden zhovorčivý moskovský taxikár. Ako sa slušalo a patrilo, samozrejme, pôvodom zo Strednej Ázie. Praví Rusi robia taxikárov málo.

Počas dvadsaťminútovej cesty v neskorej nočnej hodine mi rozprával, že občas dostáva lukratívne ponuky na jazdu z ruskej metropoly do iných ruských regiónov. Napríklad za cestu do juhoruského Soči berie 150-tisíc rubľov (cca 1600 eur). A s nostalgiou za slušným zárobkom spomína na časy covidové, keď jazdil z Moskvy na bieloruskú hranicu a účtoval si 18-tisíc rubľov za miesto (cca 192 eur). Teraz si zúfa, pretože monopolná taxislužba mu s daňami zožerie tretinu príjmu z každej objednávky.

Nariekanie, že jeho zamestnávateľ drží ceny jázd nízke a nevýhodné pre vodičov, ma nezaujímalo. Ako zákazník chcem platiť čo najmenej. Zaujala ma jeho obava z cestujúcich z oblastí susediacich s Ukrajinou.

Úplne otvorene mi rozprával – možno zo skúsenosti svojich kolegov z fachu –, že taký človek môže mať v taške granát. Alebo môže byť ukrajinským agentom, ktorý ide robiť hlbšie do Ruska nejakú neplechu. 

„A vôbec, s ľuďmi poznačenými vojnou je ťažká reč. Môžu sa nahnevať pre úplnú maličkosť. Preto, že mám zavesený ,ruženec‘ tasbíh na zrkadle alebo že im nedovolím počas jazdy fajčiť. A ja problémy nepotrebujem,“ vysvetľoval mi vodič.

Konzumenti propagandy sú optimistickí

Nejde o ojedinelý prípad. Nemalá časť ruskej spoločnosti skutočne hľadí na ľudí vracajúcich sa z vojny proti Ukrajine s obavami. Ukázal to nedávny prieskum ruskej nezávislej sociologickej agentúry Levada Centr.

Rusi sa domnievajú, že takzvaná špeciálna vojenská operácia, ako je doposiaľ delikátne nazývaná ruská vojna proti Ukrajine, bojujúcich na fronte zocelila (43 percent respondentov), ale tiež poznačila ich duše (41 percent), prebudila v nich sklony k násiliu (19 percent) či väčší odpor voči zlu a nespravodlivosti (17 percent), prípadne sa stali ľahostajní a cynickí (11 percent).

Pričom bezmála štvrtina Rusov vo vekovej skupine od 18 do 24 rokov je presvedčená, že vojna z vojakov urobila násilníkov. Rovnaký názor zastávajú aj respondenti v skupine 25 až 39 rokov. Takmer polovica opýtaných z vekovej skupiny 40 až 54 rokov si myslí, že vojna spôsobila bojovníkom psychické problémy.

Foto: Telegram

Naopak, najväčší optimisti v otázke pozitívneho vplyvu sú ruskí televízni diváci. Čiže konzumenti propagandy. Päťdesiattri percent respondentov z tejto skupiny je presvedčených, že takzvaná špeciálna vojenská operácia vojakov zocelila a pridala im odvahu. Na opačnej strane stoja respondenti, ktorí sa informujú z komunikátora Telegram. Tí sú skôr presvedčení o negatívnych dosahoch vojny na ľudí bojujúcich na ukrajinskom fronte.

„Obavy z návratu vojakov z vojny na Ukrajine sú naozaj vysoké. Ale majú taký neurčitý a neartikulovaný charakter, pretože sa o tom verejne diskutovať nemôže. Cenzúra takéto debaty blokuje na sociálnych sieťach a akékoľvek zmienky o tom sú dôvodom na trestné stíhanie alebo minimálne pokutovanie,“ povedal mi v rozhovore Lev Gudkov, vedecký riaditeľ agentúry Levada Centr.

Hrdinovia alebo zločinci?

Aktuálny prieskum ukazuje, že podľa 44 percent respondentov návrat vojakov z frontu prinesie konsolidáciu spoločnosti a väčšie dodržiavanie zákonov. Naopak, 39 percent Rusov si myslí, že Rusko v takom prípade čaká rast zločinnosti a spoločenských konfliktov.

„Ruská spoločnosť nemá jasnú predstavu. Nie je schopná dať jednoznačné morálne ohodnotenie, pretože propaganda v súlade s Putinom tvrdí, že ľudia bojujúci na Ukrajine sú hrdinovia a že to bude nová elita. Všeobecne však ľudia nie sú schopní odpovedať na jednu prostú otázku. Veľké množstvo účastníkov tejto vojny s Ukrajinou sú bývalí väzni, teda skutoční zločinci, tak kto to vlastne je? Sú to vlastenci a hrdinovia alebo vrahovia a zločinci? To vytvára úplnú neistotu a neschopnosť sa k situácii jednoznačne postaviť. Povedal by som, že názor na návrat vojakov z Ukrajiny nie je jednoznačný a závisí od zdroja informácií, ktorý daný človek preferuje,“ vysvetľuje známy ruský sociológ.

Foto: Telegram

Podľa slov Gudkova lojálnejšia časť spoločnosti, konzumujúca oficiálnu propagandu a podporujúca Putina a jeho vládu – čo sú skôr starší a menej vzdelaní ľudia –, má tendenciu veriť, že všetko bude dobré, že sa navrátilci z frontu integrujú do spoločnosti a problémy nebudú. Naopak, iná časť spoločnosti, ktorá získava informácie z komunikátora Telegram či zo sociálnych sietí, vníma návrat vojakov z Ukrajiny skôr negatívne a s určitými obavami.

Sociológovia z Levada Centr porovnávali vnímanie aktuálneho konfliktu proti Ukrajine so sovietsko-afganskou vojnou z rokov 1979 až 1989, ktorá mala na vtedajšiu spoločnosť zásadný vplyv.

„Vtedy boli postoje výrazne negatívnejšie, pretože spoločnosť ostro odmietala konflikt v Afganistane. Afganská vojna bola považovaná za nespravodlivú, zbytočnú a nezmyselnú vojnu. O afganskej vojne vtedajšia spoločnosť málo vedela, pretože cenzúra bola prísnejšia a v tom čase neexistoval internet či sociálne siete. Ľudia vtedy jednoducho vedeli málo. Pocit nezmyselnosti, dlhotrvajúceho a ťažkého dosahu na morálku a ľudské životy bol vtedy veľmi rozšírený. Tento konflikt čiastočne podkopal legitimitu sovietskeho režimu. Keď v roku 1989 došlo k sťahovaniu vojsk z Afganistanu, tak to bola ústredná udalosť tej doby. Gorbačov za svoje rozhodnutie odísť z Afganistanu získal veľkú podporu. Dnešná situácia je úplne iná,“ vysvetľuje ruský expert.

„Teraz vidieť výraznejší tlak na spoločnosť. Spoločnosť je nútená k lojalite voči Putinovi a mocenským štruktúram. Totálna kontrola spoločnosti s patriotickou propagandou spôsobili, že významná časť spoločnosti verí stereotypom šíreným televíziou,“ uzatvára Lev Gudkov.

Pohľad z MoskvyZápad musí precitnúť. Ukrajine hrozí katastrofa

Jiří Just

Rozdiel oproti minulým vojnám

Ruská spoločnosť pritom svoju obavu stavia na racionálnom základe. Navrátilci z Afganistanu a neskôr z Čečenska sa v 90. rokoch nezriedka zaplietli s organizovaným zločinom. Buď sami zakladali gangy alebo slúžili ako nájomní vrahovia. Treba však dodať, že vtedajšia doba kriminálu priala.

Postsovietske Rusko so zrútenou ekonomikou, s divokým kapitalizmom a novými príležitosťami, ale aj so zástupom zúfalých ľudí ochotných urobiť čokoľvek bolo živnou pôdou pre zločinecké gangy. 

Bývalí vojaci, ktorí sa nemohli adaptovať v spoločnosti a zároveň spoločnosťou boli prehliadaní (boli veteránmi „prehratých” vojen), hľadali spôsob, ako sa uplatniť. Pritom často išlo o mužov, ktorí sa do vojny dostali nedobrovoľne. Ako do Afganistanu, tak do Čečenska mierili vojaci základnej služby.

A to je zásadný rozdiel medzi vtedajšími vojnami a súčasnou agresiou Ruska proti Ukrajine. Rozdielom je aj doterajšia stabilita Ruska v porovnaní s deväťdesiatymi rokmi. Všetko sa, prirodzene, môže zmeniť. Ako v otázke erózie ruského štátu, tak napríklad aj novej mobilizácie (napriek jej zhubnému vplyvu na ruskú ekonomiku).

Obavy v súvislosti s navrátilcami z vojny prežíva so spoločnosťou aj ruský štát. Nedávno sa objavila správa, že ruské ministerstvo spravodlivosti prišlo s návrhom zaviesť probáciu pre trestancov, ktorí sa vracajú z vojny domov. Má sa tým minimalizovať počet trestných činov, ktoré by mohli spáchať hrdinovia ruského frontu.