Katolíci a populistické hnutia v USA

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Katolíci a populistické hnutia v USA

Ilustračné foto: flickr.com (Kevin Dooley/CC BY-SA 2.0)

Počas tejto prezidentskej kampane prišiel opäť do módy populizmus.

National Public Radio vyhlásilo, že ide o „jednu z najdôležitejších síl v rámci súčasnej americkej politiky. Bernie Sanders i Donald Trump využívajú rozšírenú frustráciu z elít a z establišmentu.“

Populisti počas celých dejín USA veria, že ich spôsob života ohrozujú cudzie sily. Podľa historika Fredericka Jacksona Turnera sa populistické agendy orientovali na „prežitie snáh pionierov o prispôsobenie súčasných podmienok ich starým ideálom“.

V 19. storočí sa takéto politické povstania objavovali znovu a znovu, pričom cudzincami, ktorí mali vtedy ohrozovať americké hodnoty, boli katolícki imigranti.

Populisti počas celých dejín USA veria, že ich spôsob života ohrozujú cudzie sily. Často za nimi videli katolíckych migrantov. Zdieľať

Imigráciu katolíkov urýchlili politické otrasy v Európe počas napoleonských vojen a hladomor v Írsku. Medzi rokmi 1790 a 1820 sa katolícka populácia USA zvýšila z 35 000 na 195 000 – a do roku 1830 na 318 000. Počas 40. rokov 19. storočia prišlo do Ameriky okolo 700 000 katolíckych utečencov a do roku 1850 bol celkový počet katolíkov 1,6 milióna, čo predstavovalo 8,4 percenta populácie USA.

Tieto rýchle demografické zmeny neprebehli bez povšimnutia a ukázali temnú stránku mnohých, ktorí boli presvedčení, že táto „invázia barbarov“ zničí Ameriku.

V 20. rokoch 19. storočia bolo pre agrárnych protestantov príťažlivé antislobodomurárske ľudové hnutie, ktoré sa zameriavalo na ochranu obyčajných ľudí pred tajnými organizáciami, ktoré si kládli za cieľ zničiť slobody jednotlivcov. Z antislobodomurárstva sa stala krížová výprava za oslobodenie vidieckej Ameriky spod mestskej nadvlády.

Antislobodomurári zameriavali svoj hnev zvlášť na rímskych katolíkov. Iróniou bolo, že práve slobodomurári boli silno proti Katolíckej cirkvi. No pre populistov sa slobodomurárske rovnalo mestskému a mestské katolíckemu.

Antislobodomurári pohŕdali prezidentom Andrewom Jacksonom, lebo vítal podporu novopečených katolíckych voličov, a v roku 1832 postavili svojho vlastného prezidentského kandidáta, bývalého generálneho prokurátora USA Williama Wirta z Virgínie.

Táto kampaň sa im však vypomstila. Wirt vyfúkol hlasy kandidátovi Strany whigov Henrymu Clayovi, pričom Jackson preplával do druhého funkčného obdobia a zabetónoval podporu katolíckych imigrantov pre Demokratickú stranu.

V 40. rokoch 19. storočia vyvolali starousadlícki populisti, ktorí katolíkov vykresľovali ako strašiakov, násilné nepokoje v New Yorku, Bostone, Filadelfii, Baltimore, Detroite, Cincinnati a v St. Louis.

Najväčší zásah dostala Filadelfia, lebo jej katolícke obyvateľstvo už takmer prečísľovalo protestantov. V máji 1844 napadli starousadlícke davy írske štvrte, zapálili kostoly a kláštor, zabili šestnásť ľudí a zničili mnohé katolícke domovy.

Desaťročie nato Newyorčan Charles Allen úspešne zjednotil populistické skupiny v celých USA. Tento konglomerát vytvoril stranu „Know Nothing“, ktorá žiadala silnejšie imigračné zákony a zákaz pôsobenia katolíkov vo verejných úradoch.

Do roku 1855 sa Know Nothingom podarilo zabezpečiť si kontrolu nad štátmi Delaware, Rhode Island, Connecticut, Kentucky, New York, Maryland, Kalifornia, Pennsylvánia, Virgínia, Georgia a Mississippi. Najväčšie víťazstvo zaznamenali v Massachusetts, kde si zvolili svojho guvernéra a 377 štátnych zákonodarcov (z 378).

Protikatolícku agendu sa im však nepodarilo zrealizovať, lebo ich nevzdelaní zákonodarcovia nemali potuchy o tom, ako vládnuť, písať zákony, previesť ich bludiskom zasadaní výborov či obhajovať ich pred legislatívnym zhromaždením. Napríklad keď sa v Massachusetts podarilo Know Nothingom ustanoviť „kláštornú komisiu,“ ktorá mala prešetrovať obvinenia, že ženské kláštory sú nevestince, vyzerali ako hlupáci, keď Cirkev upozornila, že v tomto štáte žiadne ženské kláštory nie sú.

Organizovanie násilných gangov, legislatívna nekompetentnosť, bombastická a nenávistná rétorika si začala na tomto hnutí vyberať svoju daň. Len čo sa nezaujatí ľudia začali stavať proti týmto hrozbám, občianska vojna začala zatieňovať dokonca aj imaginárne hrozby pápežských spiknutí.

Vidiecki protestanti i mestskí katolíci bojovali – a umierali – bok po boku za záchranu Únie a ukončenie otroctva. Napriek tomu sa protikatolícky populizmus opäť raz objavil v záverečných desaťročiach 19. storočia. Tentokrát sa hnutie zjednotilo za Americkou ochrannou asociáciou (American Protective Association, APA), ktorú v roku 1887 založil Henry Powers z Clintonu v Iowe, aby bojovala proti „pápeženským hordám.”

Asociácia bola znechutená z republikánskeho prezidentského kandidáta v roku 1896 a guvernéra štátu Ohio Williama McKinleyho (lebo mal dobré vzťahy s katolíkmi) a dala sa dohromady s populistom z nebraských prérií Williamom Jenningsom Bryanom.

Bryan bol dynamický rečník, ktorý mal vidiecke a misionárske kvality charizmatického prebudenca, a bol vychovaný v domácnosti, ktorá považovala Anglosasov za najvyššiu rasu.

Takisto pohŕdal mestskou Amerikou a mestá na východe vnímal ako „nepriateľovo územie“. Svojim nasledovníkom v Nebraske Bryan povedal, že už je „unavený z toho, ako počúva o zákonoch v prospech ľudí, čo pracujú v dielňach a obchodoch“. A pokiaľ ide o imigráciu, vyhlásil, že je proti tomu, aby sa „z našich brehov robila skládka pre kriminálne triedy“.

William Jennings Bryan však s Williamom McKinleym škaredo prehral, z veľkej časti vďaka významným presunom v hlasovaní katolíkov. Mnohí katolíci síce zostali verní svojim lokálnym demokratickým kandidátom, no prezidentského kandidáta opustili, lebo McKinley podľa nich väčšmi rozumel ich obavám než moralizátorský populista Bryan.

Bryanova porážka ochromila i APA. Jej členstvo rýchlo klesalo a do roka 1900 bola už len tieňom svojho niekdajšieho ja.

Aj v 20. storočí sa vyskytovali populistické poryvy pod vedením politických demagógov, ako boli Huey Long (1893 – 1935) z Louisiany a George Wallace (1919 – 1998) z Alabamy. Parazitovali na politických a ekonomických úzkostiach tých, na ktorých sa v Amerike šliapalo.

Aj dnes sa pre populistické hnutia vedené nezodpovednými extrémistami na oboch stranách politického spektra stala „nenávisť istou formou kréda“. Zdieľať

V našej dobe sa pre populistické hnutia vedené nezodpovednými extrémistami na oboch stranách politického spektra stala „nenávisť istou formou kréda“.

Zo strany krajnej pravice prichádzajú nespočetné tvrdenia o „cudzincoch v našej krajine“ – hispánskych katolíkoch, moslimoch z Blízkeho východu, hinduistoch z Indie –, ktorí „skutočným“ Američanom berú prácu a príležitosť splniť si svoj americký sen.

Na krajnej ľavici sú populisti, ktorí odsudzujú našu ústavnú republiku ako nemorálnu, tyranskú a zlú, pričom zároveň zavrhujú katolíkov, protestantov a Židov, ktorí nesúhlasia s ich progresívnou sociálnou agendou, ako úbohých strach šíriacich rasistov, homofóbov a mizogýnov – ktorí sú „nenapraviteľní“.

Radikálni populisti, ktorí sa bahnia vo vlastnej zúrivosti, sú škodliví preto, lebo ich nenávistné kampane deformujú hlboko zakorenené národné ideály a sú prejavom toho, čo liberálny historik Richard Hofstadter nazval „paranoidným štýlom v americkej politike“. Jeho znakmi sú „vzrušené preháňanie, podozrievavosť a konšpiračné fantazírovanie“.

George J. Marlin
Autor je predseda správnej rady organizácie Aid to the Church in Need USA (Pomoc Cirkvi v núdzi), je redaktorom knihy The Quotable Fulton Sheen (Pamätné výroky Fultona Sheena) a autorom kníh The American Catholic Voter (Katolícky volič v Amerike) a Narcissist Nation: Reflections of a Blue-State Conservative (Narcistický národ: Úvahy konzervatívca z ľavicového štátu). Najnovšie napísal knihu Christian Persecutions in the Middle East: A 21st Century Tragedy (Prenasledovanie kresťanov na Blízkom východe: Tragédia 21. storočia.)

 

Pôvodný text: Catholics and U.S. Populist Movements.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo