Poslanci Smeru a Hlasu chcú upraviť inštitút kajúcnika. Podľa nich sa totiž pri výpovediach zneužíva. Ak tento návrh prejde, advokáti obžalovaných budú môcť spochybňovať výpovede spolupracujúcich obvinených a nebudú sa môcť použiť, ak osoba, ktorá vypovedala, neuviedla všetky podstatné skutočnosti.
Zmena môže pomôcť napríklad pri obžalobe z korupcie politikovi Smeru Tiborovi Gašparovi, proti ktorému vypovedali v kauze Očistec viacerí spolupracujúci obvinení.
Bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic zase upozorňuje, že tento návrh výrazne pomôže aj obvineným a obžalovaným z mafiánskych vrážd. Ak kajúcnik niekedy v inom konaní klamal, jeho výpoveď už nebude môcť byť dôkazom. „Nepoznám ani jeden prípad klasickej zločineckej skupiny, v ktorej by spolupracujúce osoby v minulosti všetko priznávali a hovorili vždy len pravdu,“ napísal Lipšic, podľa ktorého bude mať tento zákon za následok oslobodzujúce rozsudky aj v prípadoch hrubokrkých zločineckých skupín a mafiánskych vrážd.
Martin Hanus komentuje koaličný zámer s tým, že je to evidentné sledovanie vlastných záujmov. „Je to nehorázna a nebezpečná vec,“ vraví Hanus. „Tento návrh spôsobí to, že sudcom sa berie rozhodovacia právomoc, aby posúdili, či výpoveď kajúcnika je alebo nie je vierohodná. Dnes je to tak, že ak nejaký člen mafiánskej skupiny vypovedal proti ostatným členom a niečo zamlčal alebo si na niečo nespomenul, tak sudca posúdi, či je vierohodný. Samozrejme, že niektorí klamú alebo sa správajú účelovo, no teraz koalícia presadzuje, že aj keď si na niečo podstatné nespomenú, celá ich výpoveď je vymazaná.“
Novelu koalície kritizuje aj Marek Vagovič. „Je neuveriteľné, že politici Smeru, najmä tí na vyšších miestach, nerobia od volieb v roku 2023 nič iné, len sa snažia, aby dostali samých seba z problémov. Tibor Gašpar je politik, ktorý má našliapnuté na úspešnú kariéru v Smere, ale je obžalovaný v kauze Očistec. Naozaj k tomu ťažko niečo dodať, je tam zjavný konflikt záujmov. Šokuje ma čoraz viac – hoci nemám žiadne ilúzie –, ako to už robia úplne neskrývane a jasne hovoria, že sa chcú vyhnúť trestnému stíhaniu. Nič iné za tým nie je.“

Foto: Postoj/Adam Rábara
Koalícia narýchlo predložila aj návrh zaviesť nový trestný čin popierania mierového usporiadania po 2. svetovej vojne. Podľa poslanca SaS Ondreja Dostála chce koalícia paragrafom o popieraní mierového usporiadania trestať spochybňovanie Benešových dekrétov.
Hanus hovorí, že tomuto kroku koalície z hľadiska politickej taktiky nerozumie. „Hoci Smer týmto cieli na PS, najviac to nahnevá slovenských Maďarov, ktorí boli teraz skôr v provládnom tábore. Napríklad v posledných prezidentských voľbách podporovali Petra Pellegriniho. Ak by som bol poradcom Smeru, odhováral by som ich od tohto zákona, lebo v maďarskej komunite to bude veľmi živé.“
Koalícia v utorok po dvoch týždňoch prerušila rozpravu v parlamente a schválila zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktoré presadzoval najmä Matúš Šutaj Eštok. Urobila tak na Medzinárodný deň boja proti korupcii. Výhrady k návrhu mala opozícia, Európska komisia, generálny prokurátor, mimovládky aj stavovské organizácie.
Teraz je na ťahu prezident Peter Pellegrini, ktorý návrh a najmä spôsob, akým ho koalícia schvaľovala, opakovane kritizoval.
Podľa Vagoviča si prezident nechal týmito vyjadreniami otvorené zadné vrátka a je zjavné, že niektoré veci sa mu nepáčia.
„Ale uvidíme, ako sa vo finále rozhodne. Nie je veľa rozhodnutí, pri ktorých by išiel hlavou proti múru, teda proti Smeru. Ak tam nájde nejakú skulinku, cez ktorú sa bude dať podľa neho návrh spochybniť z právneho hľadiska, tak ju využije. Netrúfam si však jednoznačne povedať, či zákon zastaví alebo nie.“
Pellegriniho rozhodnutie nedokáže odhadnúť ani Martin Hanus. „Ak by to vrátil, bol by to spor čestného a výkonného predsedu Hlasu a pre Šutaja Eštoka by to bolo veľmi ponižujúce. Bol by to pozoruhodný vnútorný konflikt.“
Martin Hanus a Marek Vagovič hovoria v redakčnej debate aj o týchto témach: