Veľmoci by sa nemali báť pomenovať genocídu

Vyše 84 % svetovej populácie vyjadruje svoju príslušnosť k náboženstvu (Pew Study Center Report, 2013). Ale sloboda náboženstva alebo viery nie je iba o nich. Je pre všetkých, keďže pokrýva ateistov, agnostikov, každého.

Právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženstva alebo presvedčenia sa viaže na slobodu prejavu, zhromažďovania a na ďalšie dôležité občianske a politické práva.

Je lakmusovým testom základných ľudských práv. Pretože kde niet náboženskej slobody, tam chýbajú aj ďalšie občianske a politické práva.

Sloboda náboženstva alebo viery (presvedčenia) nie je však spravidla realitou. Práve naopak, je pod veľkým tlakom a je na ústupe. Táto základná, univerzálna hodnota je v súčasnosti výrazne obmedzovaná alebo potieraná vo väčšine štátov sveta, v ktorých žije 74 % celkovej populácie (tamtiež).

Mnohí diktátori, autokratické režimy a násilné skupiny sa usilujú o ovládanie ľudí. A náboženská sloboda je im v tom vážnou prekážkou. Zápas proti komunizmu v rámci Československa začal kulminovať po bratislavskom Veľkom piatku 1988, keď pokojná modlitbová sviečková manifestácia za náboženské a občianske práva bola brutálne potlačená štátnou mocou.

Ale následný vývoj smerom k pádu režimu v novembri 1989 už bol nezastaviteľný. Sloboda neprežije bez zdieľanej zodpovednosti. Preto požiadavka na viac náboženskej slobody sa podľa mňa implicitne viaže na aktívnu angažovanosť náboženských komunít a ich lídrov v prospech mieru, spravodlivosti, ľudskej spolupatričnosti a solidarity. V 21. storočí je to veľmi potrebné.

Od systematickej likvidácie 1,5 milióna Arménov v rámci Osmanskej ríše, čo predstavovalo prvú uznanú genocídu 20. storočia na európskom kontinente, prešlo ľudstvo podobnými horormi na náboženskej, etnickej, národnej alebo rasovej báze v mnohých častiach sveta – v nacistických koncentračných táboroch a sovietskych gulagoch, pri masových popravách v Kambodži, Rwande, Bosne...

Sľub „Nikdy viac!“ po Norimberskom tribunáli (1946) a po prijatí Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy (1948) bol porušovaný opakovane, znova a znova. Príliš často sme zabúdali na záväzok zabrániť genocíde alebo neľudskému zaobchádzaniu. Fakticky sme tým opustili ľudí prenasledovaných pre náboženstvo, presvedčenie, rasu, etnický pôvod. Opustili sme ľudí v núdzi pre ich odlišnú identitu.

Bude storočie genocíd pokračovať alebo sa skončí? Po likvidovaných kresťanoch, jezídoch, šíitskych moslimoch a iných komunitách v Iraku a Sýrii ktoré skupiny a územia prídu na rad?Zdieľať

Súčasné systematické vraždenie, mučenie, zotročovanie, únosy, znásilňovanie a prenasledovanie príslušníkov náboženských a etnických menšín na územiach ovládaných ISIS reprezentuje práve tento typ najväčšieho zločinu – genocídu. Tento postoj bol jednoznačne vyjadrený parlamentnými orgánmi Rady Európy, EÚ, USA, Veľkej Británie a Austrálie a ďalších inštitúcií alebo organizácií.

Napriek tomu ani britská, ani americká diplomacia nepreniesli tento dôležitý postoj na pôdu OSN ani na úrovni Bezpečnostnej rady, ani Valného zhromaždenia, aby tak iniciovali kľúčové rozhodnutia z pohľadu medzinárodného práva.

Výrazná zmena, ktorú pre USA a svet znamená nástup Donalda Trumpa za prezidenta, môže byť v tomto prípade nádejou na principiálnejší postoj tejto veľmoci v OSN. Súčasný slovenský parlament ani vláda sa k prebiehajúcej genocíde na Blízkom východe nevyjadrili, aj keď vládnuca garnitúra takmer denne zdôrazňuje svoju výnimočnú predsednícku úlohu v rámci EÚ. Slovenská politika sa dnes zaoberá viac sama sebou.

Presadzovanie účinnej spravodlivosti pre ľudí na Slovensku a vo svete zostáva v tieni pragmatizmu, politikárčenia a korupcie.

V tejto situácii je aktuálnou a alarmujúcou otázka: Bude storočie genocíd pokračovať alebo sa skončí? Po likvidovaných kresťanoch, jezídoch, šíitskych moslimoch a iných komunitách v Iraku a Sýrii ktoré skupiny a územia prídu na rad?

Odpoveď na otázku kontinuity alebo zmeny vývoja je pre budúcnosť kľúčovo dôležitá, ba rozhodujúca. Lepšie, ľudskejšie storočie je našou morálnou povinnosťou! Ak chceme zdieľať pokojnejšie a lepšie časy, musíme zabrániť opakujúcej sa tendencii návratu neľudskosti.

Znamená to odhodlanie zastaviť prenasledovanie nevinných ľudí, pomôcť umlčaným a bezbranným obetiam a postaviť páchateľov zločinov pred spravodlivosť.

Ľahostajnosť, nevedomosť a strach pomáhajú ideologickým fanatikom a páchateľom zločinov; naše mlčanie zraňuje obete.

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun stojí s ďalšími štátnikmi počas minúty ticha za obete genocídy na konferencii o prevencii genocídy v Bruseli v apríli 2014. Bude OSN aktívnejšia v ére nového prezidenta USA? (Foto: TASR/AP)

Okrem genocídneho prenasledovania menšín pre ich vieru existuje veľa ďalších foriem útlaku – zákony proti rúhaniu, proti náboženskej konverzii, sektárske násilie alebo totalitná moc. Táto politika potláča náboženské prejavy a slobodu svedomia a presvedčenia v záujme presadzovania vlastnej ideológie a spoločenskej uniformity.

Marx a Lenin odsudzovali náboženstvo ako „ópium ľudstva“; a pritom vytvorili vlastné „náboženstvo“ – novú bojovnú ideológiu. Neľútostní diktátori 20. storočia – Hitler, Stalin, Mao Ce-tung, Pol Pot – systematicky likvidovali slobodu náboženstva a presvedčenia.

Bez pochopenia náboženstva vrátane jeho zneužívania (ako to dnes robia napríklad islamskí teroristi) nemôžeme ani správne rozumieť tomu, čo sa deje v súčasnom svete. A tak nemôžeme ani nájsť účinnú ozdravnú liečbu.

Obrana slobody náboženstva alebo viery, podpora etiky zodpovednosti, vzdelávanie a výchova pre život v rozmanitosti – to je základná cesta v zápase s prejavmi a trendmi náboženského, násilného extrémizmu a terorizmu. Prosperita a dôstojný život sa nedajú vytvárať bez náboženskej slobody. Nosné štruktúry terorizmu však musia byť zničené.

Každý z nás je iný, jedinečný, originálny. Rozmanitosť nie je problém, ale definičný, konštitutívny základ ľudskej rodiny. Tvorca nekopíruje, ale tvorí nové a nové originály. A zároveň každý z nás je rovný a rovnaký v dôstojnosti svojej osoby s ostatnými. To je univerzálny a základný princíp stvorenstva a súčasného medzinárodného práva.

Kultúra ľudskej dôstojnosti pre každého a všade bude môcť rásť a prinášať dobré ovocie, ak budeme pretínať korene ľahostajnosti, nevedomosti a strachu. Lebo ľahostajnosť, nevedomosť a strach sú spojencami zla.