Ako Zoroslav Kollár získava voličov koalície Vtipkuje o pripitom Ficovi a kredit dostáva aj za to, že sedel

„Táto vláda ma absolútne sklamala,“ povie Zoroslav Kollár v Nitre na stretnutí s potenciálnymi voličmi svojej strany Právo na pravdu. Ešte pred rokom-dvomi by možno viacerí neboli súhlasili, možno by sa aj boli zdvihli na odchod. Teraz prikyvujú.

„Aj ja som sklamaný!“ vykríkne starší pán. „To sme my všetci,“ doplní ho niekto od vedľajšieho stola. Priestory nitrianskeho hotela Oko sa zaplnili, prišlo asi 60 ľudí. Podobná účasť je aj na stretnutí v Nových Zámkoch.

Volebné preferencie strán vládnej koalície dlhodobo klesajú a je zaujímavé sledovať, kto a ako zabojuje o sklamaného voliča.

Preferencie stúpajú nielen hnutiu Republika, ale aj čerstvo zaregistrovanej strane Zoroslava Kollára, ktorú už merajú aj prieskumy. V agentúre Focus získala v októbri jedno percento hlasov a v najnovšom novembrovom prieskume už percentá dve.

Zdá sa, že bohatý podnikateľ, bývalý konkurzný právnik a človek právoplatne odsúdený za korupciu zacítil príležitosť a ide za ňou. 

Denník Postoj bol preto na dvoch mítingoch Zoroslava Kollára a okrem jeho posolstiev si všímal aj ľudí, ktorí s ním sympatizujú.

Sklamaní voliči koalície aj nevoliči

„Grázli sú na slobode a tých dobrých stíhajú,“ vraví žena spolusediacim pri stole, keď Zoroslav Kollár na úvod vtipkuje, že počas mítingu v Nových Zámkoch bude stáť, lebo vraj sedel už dlho. Naráža na to, že väzobne ho stíhali v rámci akcie Víchrica takmer päťsto dní.

U prítomných tak vzbudzuje súcit za to, že bol viac než rok za mrežami. No mnohým sa páči, že je to „iný politik“ ako tí doteraz. Oceňujú jeho videá na sociálnych sieťach, kde vraj hovorí pravdu.

„Vyskočil mi na Facebooku, a keď takto rozpráva, asi mu dám svoj hlas,“ prezradí s maďarským prízvukom šesťdesiatnička, ktorá odchádza zo stretnutia o čosi skôr. Nie že by sa jej míting nepáčil, ale musí stihnúť vlak do Tvrdošoviec.

V rýchlosti o sebe vraví, že má nízky dôchodok, za ktorý môže Igor Matovič. Je Maďarka, preto chcela voliť maďarské strany, ale vedela, že do parlamentu sa nedostanú. Preto napokon v posledných parlamentných voľbách podporila Roberta Fica.

Smer ju však po dvoch rokoch vládnutia sklamal. „Nezatvorili Matoviča a ostatných, ktorí urobili veľa zlého,“ povie sklamane a vysloví nádej, že všetky krivdy napraví Zoroslav Kollár, keď sa dostane k moci. „Potom bude určite lepšie,“ dodá rýchlo a uteká na vlak.

Zoroslav Kollár s ľuďmi, ktorí mu pomáhali založiť stranu – Martin Halás a František Gőgh. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Jeden z účastníkov mítingu v Nitre si doniesol aj členský preukaz strany Právo na pravdu. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Na nesplnené sľuby súčasnej vlády poukazuje aj bývalý volič Hlasu, ktorý počúva Zoroslava Kollára na mítingu v Nitre. „Je iný ako doterajší politici. Ako jediný rozpráva o veciach tak, ako by mali byť. Má to hlavu aj pätu,“ uznanlivo pokýva hlavou asi štyridsaťročný muž.

Z Hlasu, ktorý volil, je sklamaný, lebo veď mal možnosť presadiť to, čo sľuboval. „Mali všetky možnosti, majú ministra vnútra, ktorý mohol vyriešiť momky aj covidovú mašinériu, ale nerieši nič,“ sťažuje sa a už dva roky pred voľbami je definitívne rozhodnutý. Nabudúce podporí stranu Právo na pravdu.

Majú prienik s korupčníkom

Hoci sa v publiku na jednom aj druhom mítingu nachádzajú najmä ľudia v strednom veku a čerství dôchodcovia, do nitrianskeho hotela prišiel aj mladý pár. Ona volila Smer, on zas Hlas.

„Preto sme sem došli, aby sme videli, čo nám povie a ponúkne. Na základe toho sa rozhodneme. Jedna diskusia netvorí môj politický názor,“ vraví mladá volička Smeru. „Videli sme tam so Zorom prienik, keďže sme skôr konzervatívne ladení,“ doplní ju partner.

Zo štvrtej vlády Roberta Fica títo mladí nie sú takí frustrovaní ako starší volič SNS, ktorý tiež prišiel na míting. „Mám tri deti a v hlave otázky, ako budeme ďalej fungovať. Ja sa tu nemienim podieľať na chode štátu, kde vymožiteľnosť práva a daňové zaťaženie je absurdné. Treba vyskúšať podnikanie a uvidíte, čo to znamená. Od budúceho roka, obávam sa, prídu občianske nepokoje,“ predpovedá.

V roku 2023 volil podľa svojich slov „alternatívu“ na kandidátke SNS, čiže Tomáša Tarabu a Martinu Šimkovičovú. Stranu Andreja Danka obhajuje aj naďalej, len ona vraj nemá dostatočný výtlak. Ostatní v koalícii všetko len kazia.

Zoroslav Kollár vstupuje do politikyPodpisy pre stranu mu zháňa Filip Sulík, s ktorým navštívil Bombica vo väzbe. Fica má za vlastizradcu

Juraj Brezáni

„Fico si musí uvedomiť jedno, že on sa v roku 1998 podieľal na zhodení Mečiara…“ povie veľavýznamne a dodá, že si vie predstaviť, že bude opätovne voliť SNS. Ale bude uvažovať aj o „pánovi doktorovi“ – tak volajú Zoroslava Kollára na mítingu viacerí.

A oceňuje na ňom aj toto: „Bol aj vnútri, mal nejaké potýčky so zákonom. Vie, ako funguje prokuratúra, sudcovia a právnici, a pozná celý systém, preto s tým vie niečo spraviť.“ Teda väzba a priznanie, že podplácal, aby ho tajná služba nesledovala, akoby boli Kollárov bonus.

Úplatok 40-tisíc eur dal Zoroslav Kollár v obálke bývalému šéfovi Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítovi Makóovi. Peniaze potom podľa výpovedí putovali cez Borisa Beňu až k Vladimírovi Pčolinskému. Zapletený bol aj v prípade krytia ilegálnej výroby cigariet. 

Za oba tieto skutky mu súd schválil dohodu o vine a treste, preto Kollár nemusel ísť do väzenia, ale zaplatil 70-tisíc eur.

Republika v Bruseli, Zoro v parlamente

Ľuďom prítomným na mítingu táto korupčnícka minulosť Zoroslava Kollára neprekáža. „Zmenu treba,“ poznamenajú dvaja starší páni, ktorí neuverili ani Smeru, ani Hlasu.

Vravia, že ich prekukli už skôr, preto obaja volili v posledných voľbách Republiku. Vtedy to nevyšlo, ale svojimi hlasmi neskôr pomohli aspoň k tomu, že Milan Uhrík a Milan Mazurek sa dostali do europarlamentu. 

„Sú aktívni, bojujú za Slovensko, čo sa nedá povedať o smeráckych poslancoch ani progresívcoch,“ zhodnotia. Niečo podobné im chýba na Slovensku, ale nádej im v posledných týždňoch dáva nová strana Právo na pravdu, ktorú by chceli vidieť v parlamente.

„Budem zvažovať medzi Zorom a Republikou. Hovoria, že sú to fašisti, ale to je len nálepkovanie. Ja tiež môžem na Fica povedať, že je fašista,“ vysvetľuje jeden z nich.

Zoroslav Kollár sa prihovára potenciálnym voličom v Nových Zámkoch. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Celý míting si na telefón natáčal youtuber Miroslav Kamenský. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Druhý muž zas predpokladá, že práve Zoroslav Kollár bude s politikmi Republiky po parlamentných voľbách spolupracovať. A aj so Smerom? „Závisí,“ odpovie záhadne a dodá: „Bude to o počtoch.“

Na mítingu však nie sú len sklamaní voliči koalície alebo sympatizanti Republiky, objavil sa tu aj nevolič. Pritiahli ho názory Zoroslava Kollára a prizná, že „nepolitizoval“ od augusta 1989. „Naštvali ma komunisti, odišiel som a od tej doby podnikám.“

Pred všetkými si počas mítingu vyleje ťažké srdce na Roberta Fica. „Spomenuli ste toho pána, nechcem ho menovať, ktorý pätnásť rokov drví Slovensko. Ja budem jedným z mnohých,“ pootočí sa k publiku, „čo odovzdávam po 36 rokoch živnosť, a to kvôli nemu.“

Povie tiež, že poctivo platil celý čas dane. Vládu kritizuje za jej politiku voči podnikateľom a povie, že keby Fico povedal v krčme to, čo hovorí na tlačovkách, „tak dostane po papuli“. Ľudia sa okamžite roztlieskajú.

„Vy ste prvý budúci politik, s ktorým sympatizujem,“ povie na záver Zoroslavovi Kollárovi.

Chcú byť národní konzervatívci

Ja som jediný nepopísaný papier – tak sa snaží Zoroslav Kollár vykresľovať sám seba na stretnutiach s občanmi, na ktorých kritizuje Ficovu vládu aj progresívcov.

Na mítingoch neopakuje svoje posolstvá z videí, predpokladá, že prídu sympatizanti, ktorí ho už majú „napočúvaného“.

Necítiť z neho triumfalizmus, práve naopak, pripúšťa chyby, hovorí, že on nie je „vševedko“ a jeho strana môže dopadnúť aj zle. Nazýva ju preto iba „projektom“, ktorý sa môže skončiť aj ako „veľmi drahý sociálny prieskum Slovenska“.

Zoroslav Kollár a ďalšie žetóny v talóneTri veci, ktoré môžu Fica udržať pri moci

Jozef Majchrák

Vymedzovanie voči súčasnému establišmentu stavia na tom, že počas celého obdobia od roku 1989 politici iba kradnú. „Idú sa iba nabaliť a rozkrádajú krajinu takým drastickým spôsobom, že dneska sme jedna chudobná krajina,“ vraví Kollár. Vraj nerozumie tomu, že ľudia si toľkokrát za sebou zvolili Smer.

„Koľkokrát dovolím niekomu, aby ma oklamal alebo podviedol? Raz? Dvakrát? Už toho bolo za tých 32 rokov existencie Slovenska tak veľa, že som si povedal: ‚Máš dve možnosti, buď sa odsťahovať, alebo tu zostať a skúsiť s tým niečo urobiť‘,“ deklaruje Kollár.

Jeho mítingy s voličmi moderuje Martin Halás, bývalý šéf občianskeho združenia Inštitút sociálnej demokracie, čo bol think-tank napojený na stranu Hlas.

Dnes je Halás Kollárovou pravou rukou. Na mítingoch dopĺňa vyjadrenia zakladateľa strany a vyvoláva ľudí, ktorí chcú položiť otázku.

Halás chce, aby strana Právo na pravdu bola „národná a konzervatívna“ s tým, že dá na prvé miesto „normálnu rodinu“. Vysvetľuje to na príklade prorodinnej politiky Poľska či Maďarska, kde vraj mamičky s dvomi a viac deťmi sú oslobodené od daní.

Martin Halás, pravá ruka Zoroslava Kollára. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Spoza baru v nitrianskom hoteli Oko. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Matka, keď má deti, je posvätná,“ dopĺňa Halás s tým, že takéto ženy by mali mať viac peňazí na svojom účte, ako má bežný občan. „Máme jasný plán, jasnú víziu – rodina, matky, deti, to bude absolútny základ.“

Zoroslav Kollár využíva aj spomienkový optimizmus, keď hovorí, že za socializmu nebolo všetko zlé. 

„Ekonomika vtedy šliapala,“ zhodnotí s tým, že Československo bolo šiestou najpriemyselnejšou krajinou na svete a piatym najväčším exportérom zbraní. Podobné tvrdenia na starších občanov zaberajú, keďže podľa výskumu DEKK Inštitútu dve tretiny Slovákov súhlasia s tvrdením, že za socializmu sa žilo lepšie než dnes. Takmer 35 percent ľudí dokonca tvrdí, že oveľa lepšie.

36 rokov po NovembriDve tretiny Slovákov veria, že za socializmu sa žilo lepšie. Je ich čoraz viac

Miro Pastorek

Kollár na mítingu nekritizuje progresívcov z konzervatívnych pozícií, ale pozerá sa na nich z úplne iného uhla. Problém vidí najmä v médiách a justícii. „Progresívci ovládajú 80 percent mediálneho priestoru, využívajú to a zneužívajú. Toto Smer absolútne podcenil, hoci mali počas jednofarebnej vlády dostatočný priestor na to, aby zmenili čokoľvek,“ vraví Kollár.

Rovnako reaguje aj na súdnictvo, kde podľa neho Smer svojou personálnou politikou zlyhal. „Je to jednoduché, dnes sú vyšetrovatelia a sudcovia 90 percent slniečkari – sú to progresívci, liberáli, ktorí rozhodujú ideologicky a nie tak, ako majú podľa zákona,“ vraví a tvrdí, že aj on sám bol „obeť nechutného systému“.

Ďalším typickým príkladom je podľa neho prípad, ktorý sa stal ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi. „To, že je – prepáčte za výraz – blbec, ktorý si neotvorí elektronickú schránku, je jedna vec, ale pravda je taká, že to bolo normálne pripravené. Naschvál to urobili, aby teraz tvrdili: my sme vyhrali a on sa bude musieť čurillovcom ospravedlniť.“

Viem, kedy má Fico natankované

Zoroslav Kollár sa vo videách na sociálnych sieťach často hrá s balíkmi bankoviek. Zrejme je to taktika, lebo aj ľuďom na stretnutiach sa snaží komunikovať, že nie je závislý od peňazí od sponzorov a oligarchov, keďže ich má on sám veľmi veľa.

Je to podľa neho „základná vec“, ktorá ho odlišuje od ostatných. Tvrdí, že nezaložil akciovú spoločnosť ani eseročku ako Robert Fico a nepotrebuje preto od nikoho žiadne peniaze. „Hoci mi ich už nejakí ľudia ponúkajú,“ dodá.

Premiér a šéf Smeru podľa Kollára do dnešného dňa spláca to, čo si požičal „od troch svojich sponzorov“, pričom im už vrátil „tisíckrát“ viac, ako mu pri štarte politickej strany prispeli.

„Robert Fico je typický príklad človeka, ktorý v živote – ako sa hovorí u nás – nepreložil krížom slamy, nezarobil si vlastnou prácou ani euro,“ hovorí pohrdlivo Kollár. Fica vraj od skončenia vysokej školy platí štát, kým on dlhoročne podniká a prispieva do štátneho rozpočtu.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Zoroslav Kollár so sympatizantmi. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Povie tiež, že sa poznajú osobne z fakulty, a preto vie posúdiť, na ktorých brífingoch Fico vystupuje s alkoholom v krvi. Spomína si na tlačovku, keď mal „tak dve-tri promile“, čo sa podľa neho odzrkadlilo na mimike. „Vidím podľa toho, ako rozpráva a gestikuluje, či má natankované alebo nie,“ rozosmeje publikum.

Spojí to s tým, že premiér na tej tlačovke hovoril „hlúpo“. Vraj 200-tisíc živnostníkov dáva daňové priznania s nulovou daňovou povinnosťou. „Ja som na to zareagoval, že ty buď rád, že tí ľudia dokážu uživiť aspoň sami seba,“ vraví Kollár a dodá, že ak by títo živnostníci išli na úrad práce, tak štát by prišiel o ich 700 miliónov eur z odvodov a stálo by ho to 1,5 miliardy eur.

Podobne ako to robí hnutie Republika, aj Zoroslav Kollár kritizuje vládu za neefektívnu konsolidáciu. 

Ako jediného z Ficovho kabinetu chváli Tomáša Tarabu. „Začal hovoriť celkom pravdu, sa mi to páči, sem-tam vám povie aj veci, ktoré nie sú príjemné ani jeho kolegom na vláde.“

Osem rezortov zrušiť a vytvoriť ministerstvo plánovania

Aké sú vízie strany Právo na pravdu? Kollár vraví, že ako prvý krok by „okamžite všetkým zobral bavoráky a mercedesy a nech chodia na oktáviách, pretože to ich takisto odvezie. Je to symbolické, ale stojí to iks peňazí“, hovorí s dodatkom, že štát nepotrebuje ani vládne špeciály a stačí „lietať s Austrian Airlines“.

Chce štíhlejší štát, plánuje zrušiť osem ministerstiev, znížiť počet poslancov parlamentu zo 150 na 100, zredukovať počet samosprávnych jednotiek, a teda aj poslancov a úradníkov, či odstrániť byrokraciu.

„Ministerstvo hospodárstva je inštitúcia, ktorá keby zajtra zmizla, tak si to ani nikto nevšimne, vôbec ju nepotrebujeme,“ vraví s tým, že by ostatné rezorty zlúčil podľa „logiky“ – teda napríklad jedno ministerstvo pre školstvo, šport a kultúru.

No jedno nové ministerstvo by vytvoril. Mal by to byť nejaký ústredný orgán štátnej správy, ktorý bude robiť strategické plánovanie a rozvoj Slovenska. No a závery tohto úradu budú záväzné pre každú jednu vládu na najbližších desať-dvadsať rokov. „Niečo ako štátna plánovacia komisia za socializmu.“

Merch strany. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Zároveň vraví, že už majú nachystanú novelu ústavy, ktorou vyriešia prax, že ak niekto vyhrá voľby, môže ovládnuť všetky inštitúcie. Problém je podľa neho v princípe rozdelenia štátnej moci. „Trojdelenie na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc a systém vzájomných bŕzd a protiváh je úplná hlúposť,“ tvrdí právnik Kollár.

Chce prestať zdaňovať prácu a zaviesť systém zdaňovania spotreby a majetku. „Forbes robí zoznam najbohatších Slovákov a sú tam iba dvaja podnikatelia, o ktorých sa dá povedať, že naozaj niečo vymysleli, vybudovali a zbohatli. Všetci ostatní zbohatli z večera do rána buď privatizáciou, alebo formou pijavice pricucnutej na štátny rozpočet.“ Neskôr dodá, že ešte väčšia lúpež ako privatizácia bol covid a jeho manažovanie.

Dostáva otázku aj o vystúpení z Európskej únie. Podľa neho na to treba platné referendum, ktoré by vraj sprevádzala kampaň za zotrvanie v Únii.

„Ak občania Slovenskej republiky budú chcieť vystúpenie z Európskej únie, tak ja som za to, aby sme vystúpili. Ale malo by byť urobené funkčné referendum, aby aj do budúcnosti sa politici museli opýtať občanov na dôležité veci a museli ich rozhodnutia rešpektovať,“ vyhlási Kollár a vyslúži si potlesk.

Od Kollára ku Kollárovi

Spolu so Zoroslavom Kollárom sa na mítingu objavili aj ľudia, s ktorými rozbiehal občianske združenie. Okrem Martina Halása prišiel aj František Gőgh, predseda neúspešnej strany Starostovia a nezávislí kandidáti a dlhoročný starosta v obci Veľké Úľany.

Gőgh sa angažuje v strane Právo na pravdu napriek tomu, že vo voľbách v roku 2023 bol jeho spojencom Boris Kollár, ktorého sa Zoroslav Kollár snažil zdiskreditovať. 

Gőghova strana Starostovia a nezávislí kandidáti pred voľbami oznámila, že bude na kandidátke Sme rodina. Ale nakoniec sa tak nestalo.

„Sľúbili, že nám dajú na kandidátke posledných päť miest. Boli sme dohodnutí, no zrazu to neplatilo. Chceli nás v rámci kandidátky rozhádzať,“ vysvetľuje Gőgh pre Postoj. „Povedal som: Boris, ale taká dohoda nebola!“ A tak sa na spoločnej kandidátke nedohodli.

Bilbord Zoroslava Kollára. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Zoroslav Kollár spolu s členmi strany počas tlačovky, ktoré mávajú na petržalskom nábreží Dunaja. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Na stretnutiach v Nitre a Nových Zámkoch je aj Timea Ethey Katz, krajská koordinátorka strany Právo na pravdu pre Nitriansky kraj. Známa je tým, že sa angažovala proti výstavbe baterkárne v Šuranoch. Zoroslav Kollár k tejto veci vraví, že v Šuranoch sa nechce ukazovať len ako konkurencia politikov Republiky.

„Pripadal by som si rovnako ako Suja, ktorý si tam robí videjká, ale nemá ambíciu vám reálne pomôcť, chce si na tom robiť politické body,“ hovorí potenciálnym voličom Kollár.

„Ak potrebujete odborne pomôcť, zostaňme v kontakte a veľmi radi pomôžeme. Ak vieme urobiť niečo, napríklad pozastaviť proces, tak to spravíme,“ dodá s tým, že Ficov cieľ s baterkárňou je jasný. Chce prestrihnúť v roku 2027 pásku, ale nezaujíma ho zničená pôda ani rozvrátené životné prostredie.

S kým Zoroslav Kollár spolupracuje

Martin Halás je pravou rukou Zoroslava Kollára. Donedávna pôsobil ako predseda správnej rady Inštitútu sociálnej demokracie, čo bol think-tank napojený na stranu Hlas. Bol aj členom Rady vlády pre mimovládne organizácie. Ešte pred pár mesiacmi robil poradcu ministrovi financií Ladislavovi Kamenickému zo Smeru. Dnes politikov Hlasu a strany Roberta Fica kritizuje. V strane má na starosti sociálnu oblasť a financie.

František Gőgh je predsedom neúspešnej strany Starostovia a nezávislí kandidáti, ktorú zrejme zlúči so stranou Právo na pravdu. Ako dlhoročný starosta v obci Veľké Úľany bude mať u Zoroslava Kollára na starosti regionálne štruktúry.

Zuzana Krajčovičová je súčasťou užšieho tímu strany a expertkou na životné prostredie. Je absolventkou environmentalistiky na UKF v Nitre. Stranícky web o nej píše, že „v hnutí založila Spolok mamičiek, ktorý podporuje vzdelávanie a zdravý životný štýl“. Venuje sa školstvu a rodinnej politike.

Alexandra Pabišová ako odborníčka strany na medzinárodný obchod a geopolitiku označuje Ukrajinu za „banderistan“ a vojnu s Ruskom odmieta volať vojnou, ale trvá na tom, že je to iba konflikt. Tvrdí o sebe, že je kryptoanarchistka, ktorá chce bezpodmienečne rovnú daň.

Igor Ryban je odborníkom strany na zdravotníctvo, ktorý v rokoch 2010 až 2011 pôsobil ako finančný manažér Fakultnej nemocnice v Žiline. V minulosti neúspešne kandidoval za žilinského župana, keď skončil tretí za Jurajom Blanárom a Miroslavom Mikolášikom so ziskom takmer 16-tisíc hlasov.

Zoznam budeme aktualizovať

Oprava vykonaná 28. novembra 2025: V texte sme pôvodne uviedli nepresnú a chybnú informáciu o Igorovi Rybanovi, za čo sa mu ospravedlňujeme.