Aktualizované vo štvrtok 17. júla
Konkurzný právnik Zoroslav Kollár, ktorý zatúžil po politike a začiatkom roka ohlásil, že hľadá „spasiteľa Slovenska“ pre svoj projekt, začal zbierať podpisy pod svoju stranu Právo na pravdu (PNP).
V posledných týždňoch fungovalo aj rovnomenné občianske združenie, ktoré sa od začiatku profilovalo politicky. Zoroslav Kollár už vtedy opisoval, ako štát nefunguje, v čom vidí problémy, a čiastočne naznačil svoju víziu.
Politická strana musí vyzbierať aspoň 10-tisíc podpisov, potom ich odovzdať ministerstvu vnútra a požiadať o registráciu, aby mohla byť oficiálne zapísaná medzi politické subjekty.
Bohatý podnikateľ, s ktorým nikto nechcel prísť do sporu, bol v uplynulých rokoch zapletený vo viacerých trestných kauzách. Pred parlamentnými voľbami v roku 2023 začal natáčať videá na svojom youtubovom účte, v ktorých sa venoval najmä politikom súčasných opozičných strán.
Pár „pozdravov“ však už poslal aj premiérovi Robertovi Ficovi či ministrovi životného prostredia za SNS Tomášovi Tarabovi.
Svojimi 133 videami nazbieral dokopy už vyše 13 miliónov pozretí, čo podľa neho „naznačuje, že o moje informácie a názory má záujem viac občanov Slovenska ako o názory väčšiny slovenských politikov“.
V prípravnom výbore Kollárovej politickej strany je Martin Halás, bývalý šéf občianskeho združenia Inštitút sociálnej demokracie, čo je think-tank napojený na stranu Hlas.
Jeho zakladajúcim členom bol aj Peter Pellegrini, ktorého Kollár nepriamo podporil pred prezidentskými voľbami.
Inštitút, ktorý sa označoval za nezávislý, kritizoval opatrenia úradníckej vlády prezidentky Zuzany Čaputovej a vyzdvihoval politikov Hlasu. Strana Matúša Šutaja Eštoka využívala inštitút na komunikáciu svojej agendy, čím sa snažila dostávať svoje posolstvá do médií.
Halás, ktorý bol tiež členom Rady vlády pre mimovládne organizácie a poradcom ministra financií Ladislava Kamenického, sa predtým kriticky vyjadroval o strane Smer. Neskôr si na svoje ostré postoje už nespomínal. Bol tiež v predsedníctve Jednoty dôchodcov Slovenska.
Teraz na sociálnej sieti s hlavičkou novej strany posiela odkazy aj Robertovi Ficovi. „Pán premiér, vaša ‚nemožnosť‘ je len výhovorka, ktorú používajú politici, aby zakryli svoju neschopnosť,“ napísal v jednom z príspevkov na Facebooku.

Ekonóm Martin Halás. Foto: Facebook/institutsocdem
Okrem prepojenia Halása so stranou Hlas pomohol ekonómovi štát pri pochybnom čerpaní eurofondov, vďaka ktorým cez firmu, ktorej je spoluvlastníkom, prenajíma luxusnú chatu na Donovaloch.
Angažuje sa aj v ďalšej agentúre, médiám posiela svoje tlačové správy za Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík.
To, že Zoroslav Kollár je nejakým spôsobom prepojený so stranou Hlas, naznačujú aj slová odídenca zo strany a súčasného ministra investícií Samuela Migaľa, ktorý v rozhovore pre Denník N povedal, že „tento človek bol v minulosti niekde v pozadí“ jeho ministerstva. Kollár to však popiera.
Údajne to bolo v čase, keď rezortu šéfoval súčasný predseda parlamentu a podpredseda Hlasu Richard Raši. Podľa Migaľa sú na mieste otázky, či Kollárov vplyv súvisel s IT zákazkami. Avizoval, že prípadné konkrétne dôkazy odovzdá orgánom činným v trestnom konaní.
K novej Kollárovej strane sa prihlásil aj predseda neúspešnej strany Starostovia a nezávislí kandidáti František Gőgh, ktorý je dlhoročným starostom v obci Veľké Úľany. Ešte v apríli tohto roku podával rezortu vnútra výročnú správu svojej strany.
„Buď sa vzdám funkcie, alebo bude fúzia strán,“ hovorí Gőgh pre denník Postoj. V rámci novovznikajúcej Kollárovej strany bude mať na starosti regionálne štruktúry. „Riadim ich, dávame dokopy ľudí, sieťujeme, vytvárame okresné centrá, no po žiadnej funkcii netúžim,“ vraví s tým, že ešte nevie, či bude aj na kandidátke.
František Gőgh v súčasnosti spolupracuje so Zoroslavom Kollárom napriek tomu, že vo voľbách v roku 2023 bol jeho spojencom práve Boris Kollár. Gőghova strana Starostovia a nezávislí kandidáti pred voľbami oznámila, že bude na kandidátke Sme rodina. Nakoniec sa tak nestalo.
„Sľúbili, že nám dajú na kandidátke posledných päť miest. Boli sme dohodnutí, no zrazu to neplatilo. Chceli nás v rámci kandidátky rozhádzať,“ vysvetlil Gőgh pre Postoj. „Povedal som: Boris, ale taká dohoda nebola,“ hovoril vtedajšiemu šéfovi parlamentu a ponuku napokon odmietol.

František Gőgh. Foto: TASR/Michal Svítok
Bol to práve Zoroslav Kollár, ktorý sa pred voľbami snažil zdiskreditovať Borisa Kollára. Jeho videá boli zrejme jedným z faktorov, pre ktoré sa bývalý predseda parlamentu už do Národnej rady znova nedostal.
Videá vtedy nahrával v tričku s nápisom Team Putin a obviňoval Borisa Kollára, že zneužíval tajnú službu na lustrovanie auta, v ktorom jazdila Barbora Richterová, jedna z matiek detí šéfa Sme rodina.
František Gőgh tvrdí, že sa vtedy ešte so Zoroslavom Kollárom nepoznali. „Pred pol rokom sa Zoroslav Kollár začal zaujímať o našu stranu. Vtedy sme sa zblížili,“ povedal starosta Veľkých Úľan. Tvrdí tiež, že opletačky Zoroslava Kollára so zákonom sú vykresľované v inom svetle. „Zistil som, že nie je takým človekom, ako ho opisujú,“ dodal Gőgh.
Podpisy pre novú stranu Zoroslava Kollára začal zbierať aj influencer Filip Sulík, syn bývalého predsedu SaS Richarda Sulíka.
Sulík mladší vo štvrtok na sociálnej sieti zverejnil adresu, kde sa bude celý deň s hárkami nachádzať. „Kto chce prispieť k zmene k lepšiemu, môže sem prísť a podpísať petíciu za vznik Zorovej politickej strany,“ napísal na Instagrame.
Filip Sulík sa počas posledných mesiacov spriatelil s Danielom Bombicom, ktorý je väzobne stíhaný pre extrémistickú trestnú činnosť. Pred časom sa Sulík prirovnával k Bombicovi a tvrdil, že bude sledovať jeho prípad, lebo podobne by mohol skončiť aj on.
„To, čo sa stane Dannymu, je precedens pre mňa. Pre mňa je dôležité, aby Danny zostal slobodným človekom, lebo ak ho zavrú, tak je to precedens k tomu, že aj mňa môžu zavrieť iba za to, že píšem, čo mi napadne,“ citoval Sulíka mladšieho Denník N.
Prepojenie týchto osôb ukázalo aj stredajšie stretnutie v bratislavskom Justičnom paláci. Za extrémistom Danielom Bombicom prišiel Filip Sulík spolu so Zoroslavom Kollárom. „Išiel som ho podporiť,“ povedal zakladateľ novej strany v rozhovore pre Miriam Šramovú.
Bombic na Telegrame, ktorý mu spravuje jeho dvorný administrátor Richard Krištofovič, napísal, že dali „výborný debatčák o skutočnom politickom dianí a musím vám povedať, že to aktuálne sa rúti strmhlav do priepasti“.
„V priebehu nasledujúcich týždňov sa naďalej budem kriticky vyjadrovať na adresu súčasnej vládnej koalície, vládnucej strany Smer – SSD a ich katastrofálnej nečinnosti. Bez akejkoľvek milosti či tolerancie, pretože oni slúžia nám, nie my im,“ dodal Bombic, ktorého väzbu bude v nasledujúcom období riešiť už Najvyšší súd.
Zoroslav Kollár tvrdí, že potreboval dať Bombicovi najavo, že „niekto vonku na neho myslí a drží mu palce“. Uviedol, že ak by obvinený extrémista potreboval nejakú pomoc, bude tu preňho.

Za extrémizmus stíhaný Daniel Bombic, tenista Martin Kližan a influencer Filip Sulík počas debaty v Bratislave. Foto: Instagram/klizan_martin
„Podľa môjho názoru mu hrozí maximálne podmienka a on je vo väzbe, ako keby bol nebezpečný pre spoločnosť. (...) Keby sa priznal alebo ho odsúdili, tak ho pustia a už nebezpečný nebude? To je úplne absurdné,“ myslí si Zoroslav Kollár.
Daniel Bombic je obvinený hneď z niekoľkých trestných činov. Šíril extrémistický materiál – knihu M. Magáta Židokracia –, zverejňoval osobné údaje ľudí, napríklad zdravotníkov počas pandémie, podnecoval na národnostnú, rasovú a etnickú nenávisť v súvislosti s útokom na škole vo Vrútkach či nabádal na „vypálenie parlamentu“.
Extrémistovi a internetovému agresorovi začiatkom júna pribudlo ďalšie obvinenie pre podozrenie zo sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.
Nová politická strana Právo na pravdu bude zrejme cieliť na antisystémového voliča. Zoroslav Kollár, ktorý kritizuje politikov naprieč politickým spektrom, bude bližší voličom súčasných koaličných strán. Má potenciál oslovovať najmä nespokojných voličov Smeru, SNS či Republiky.
Slovensko sa podľa neho stalo „ekonomickou a ideologickou kolóniou“, o ktorej rozhoduje Brusel, nie Bratislava. Ak sa s tým nič nezačne robiť, slovenský národ podľa Zoroslava Kollára zanikne. „Za toto sú zodpovední všetci politici, ktorí nás priviedli do tohto bodu,“ povedal.
„O ľavicových stranách je všeobecne známe, že skôr míňajú, ako niečo produkujú. (…) Sociálna demokracia sľubuje a rozdáva, robí politický marketing namiesto toho, aby sa títo politici starali o ľudí (…). Pravica sa zase hrá na odborníkov, zoberie ľuďom všetko, čo si poctivo vybudovali, zadlžuje Slovensko a tvári sa, že to je ‚moderné riadenie štátu‘,“ tvrdí.

Konkurzný právnik Zoroslav Kollár. Foto: TASR/Martin Baumann
V nekritickom rozhovore pre Extraplus hovoril aj o Robertovi Ficovi. Tvrdil, že je jedným z tých, ktorí by „mali byť stíhaní za vlastizradu“, no namiesto toho „vystupujú v médiách a mudrujú“. Hovoril to v súvislosti s predajom strategických podnikov štátu cudzím mocnostiam.
Napriek kritike Fica bol Zoroslav Kollár spolu s politikmi Smeru oslavovať zvrchovanosť v Starej Bystrici. Pozval ho starosta a poslanec Ján Podmanický. „Poďakoval som mu za pozvanie, chvíľku som s ním posedel, bol veľmi zaneprázdnený,“ opisoval Kollár v rozhovore pre Miriam Šramovú.
Podobne ako politici hnutia Republika, aj Zoroslav Kollár si všimol slabinu vládnej koalície v nepopulárnej konsolidácii a transakčnej dani. „Zvýšili občanom DPH o tri percentuálne body, zrušili daňový bonus, zrušili rodičovské dôchodky, do toho nezmyselná transakčná daň,“ hovoril v jednom zo svojich videí. „Musíme toto všetko zastaviť a začať úplne inak.“

Alternatívne médiá nazýva „slobodnými médiami“ a podobne ako členovia vládnej koalície kritizuje liberálne denníky. Kollár tvrdí, že chce hovoriť „iba pravdu“.
Kritizuje aj KDH, že nie je dostatočne kresťanské. „Predstaviteľov KDH by si mali predvolať predstavitelia kresťanských cirkví a požiadať ich, aby z názvu strany odstránili slovo ‚kresťanské‘. Dnešné KDH je skôr progresívnoliberálna strana,“ vraví. Kollár sa vo svojich videách zameral napríklad aj na bývalého špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Riešil jeho autonehodu aj súkromný život.
Hoci kritika Zoroslava Kollára mieri aj na najsilnejšiu vládnu stranu Smer, jej politici sa mu v jeho trestných prípadoch snažia vyhovieť.
V roku 2022 sa Kollár priznal, že podplácal, aby ho tajná služba nesledovala. Úplatok 40-tisíc eur dal v obálke bývalému šéfovi Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítovi Makóovi. Peniaze potom podľa výpovedí putovali cez Borisa Beňu až k Vladimírovi Pčolinskému.
Súd schválil dohodu o vine a treste pre Zoroslava Kollára, pričom konkurzný právnik musel zaplatiť peňažný trest 70-tisíc eur. Teraz však hovorí, že bol k dohode o vine a treste donútený.
Okrem nepriamej korupcie a podplácania bol súčasťou dohody aj skutok o krytí nelegálnej výroby cigariet. Práve v tejto veci podal v prospech Zoroslava Kollára dovolanie minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru. Podľa neho bola dohoda o vine a treste nespravodlivá. Susko by si predstavoval nižší trest.

Zoroslav Kollár s právnym zástupcom Adriánom Kucekom. Foto: TASR/Martin Baumann
V kauze údajnej korupcie na bratislavských súdoch zas Zoroslava Kollára oslobodili spod obžaloby. Podľa súdu nebolo preukázané, že sa žalované skutky stali. Verdikt však nie je právoplatný.
Väzbu, v ktorej bol takmer päťsto dní, označil za psychické mučenie.
„Očakávalo sa, že nevydržím zlé podmienky, samotu a neistotu a začnem rozprávať o ľuďoch, ktorí vyšetrovateľov zaujímali, o skutkoch, ktoré sa nikdy nestali,“ povedal v rozhovore pre Extraplus. Po tejto skúsenosti vraj nastal zlom a rozhodol sa pre verejný život.
Zoroslav Kollár mal blízko aj k obžalovanému oligarchovi Norbertovi Bödörovi, ktorý sa so šéfom Smeru Robertom Ficom stretáva na úrade vlády. Aktuality.sk upozornili, že Kollár s Bödörom spoluvlastnil kúpele v Trenčianskych Tepliciach. Bödörovi sa zároveň podľa portálu podarilo zbohatnúť aj na bývalom štátnom cukrovare v Nitre, ktorého konkurz riadili práve ľudia okolo Kollára.
Zoroslav Kollár vo videách na Youtube už naznačil aj svoju politiku. Chce priniesť „revolučné riešenia“, nielen „kozmetické úpravy politikov v posledných tridsiatich piatich rokoch“.
Chce tiež presadiť zmenu volebného systému a zmenu štruktúry orgánov moci, teda vlády, parlamentu a súdov.
Národná rada by podľa Kollára mala mať iba sto poslancov volených v dvadsiatich piatich volebných obvodoch. Bratislava by nemala mať výnimku a podľa rozdelenia by mala dva volebné obvody, čiže osem poslancov. „Reálna moc a sila voličov sa musí presunúť do regiónov,“ tvrdí Kollár.

Vplyvný konkurzný právnik si myslí, že Slovensku by mohlo pomôcť aj zavedenie volebnej povinnosti. Podľa neho by to mohlo prinútiť politikov, aby „prestali klamať a začali slúžiť ľuďom“.
Žiada tiež zoštíhlenie štátu. „Stačí nám osem ministerstiev, teda o päťdesiat percent menej ako teraz,“ povedal s tým, že to ušetrí miliardy eur. Zrušiť by chcel aj vyššie územné celky.
Vláda Roberta Fica začala o tom diskutovať, no podľa Kollára si to od neho len prisvojila, lebo jej „tečie do topánok“. Vládna koalícia podľa neho neriadi štát efektívne.
Hoci bol Zoroslav Kollár podľa svojich slov v roku 2023 rád, aká vláda vznikla, teraz tvrdí, že sa nič nezmenilo. „Nová vláda do dnešného dňa nesplnila takmer nič z toho, čo nasľubovali,“ povedal v rozhovore pre Miriam Šramovú.
„Tak ako som bol nespokojný počas vlád Matoviča, Hegera a Ódora, tak som rovnako nespokojný teraz,“ hovorí Kollár s tým, že odmietol domnienky, že jeho strana je „projektom Smeru“.
Napriek tomu si stranu Roberta Fica váži za to, že je to „najorganizovanejšia a najstabilnejšia strana na Slovensku“. Tvrdí, že ako politická strana funguje Smer „výborne, ale výsledky vývoja Slovenska sú katastrofálne“.
Zakladateľ nového politického subjektu si nevie predstaviť spoluprácu so žiadnou stranou, ktorá sa „zúčastnila na likvidácii Slovenska“, čo podľa neho platí takmer pre všetkých politikov. „Na konci dňa uvidíme, kto bude v parlamente,“ dodal.
Čo hovorí na hnutie Republika? „Nie sú nepopísaným listom papiera, sú to pohrobkovia Mariana Kotlebu,“ myslí si Zoroslav Kollár.
„Stále sa nezbavili nálepky hákového kríža, ktorý im dávajú na chrbát. Musím však povedať, že robia dobrú politickú prácu.“ Doplnil, že by s nimi principiálne nespolupracoval, no ak by nebola iná možnosť, vedel by si predstaviť spoluprácu, ak by ukázali schopný ekonomický plán.
Huliakovcov, ktorí si zmenili názov z Národnej koalície na Stranu vidieka, nevníma ako relevantnú politickú stranu. Predpokladá, že získajú percento hlasov vo voľbách. Zároveň doplnil, že viacero členov bývalej Národnej koalície sa hlási k nemu do strany.
Zoroslav Kollár tiež tvrdí, že v parlamentných laviciach nechce byť. „Nikdy nepôjdem do exekutívnej funkcie,“ povedal s tým, že premiérom byť nechce. „Zostal by som maximálne na pozícii predsedu strany,“ dodal.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.