36 rokov po Novembri Dve tretiny Slovákov veria, že za socializmu sa žilo lepšie. Je ich čoraz viac

Dve tretiny Slovákov súhlasia s tvrdením, že za socializmu sa žilo lepšie než dnes. Takmer 35 percent ľudí si dokonca myslí, že život bol pred rokom 1989 oveľa lepší.

Opačný názor má len 28 percent obyvateľov našej krajiny, ukazuje výskum DEKK Inštitútu v rámci štúdie Polarizácia a antisystém 2025. Prieskum vykonal inštitút v spolupráci s agentúrou Focus. Respondenti odpovedali na otázku „Ako sa u nás žilo za socializmu v porovnaní so súčasnosťou?“ a mohli si vybrať odpoveď na šesťstupňovej škále od „určite lepšie“ po „určite horšie“.

Nostalgia za socializmom v posledných rokoch narastá. V roku 2018 na bývalý režim hľadelo pozitívne 42,6 percenta respondentov agentúry Focus, súčasnosť uprednostňovala tretina ľudí.

Na porovnanie, v roku 2001 si takmer 62 percent Slovákov myslelo, že za socializmu sa žilo lepšie. Spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky je podľa inštitútu, ktorý sa zaoberá sociálnou súdržnosťou, na Slovensku tento sentiment najrozšírenejší.

Pocit istoty za cenu straty slobody

DEKK Inštitút vidí za nárastom nostalgie za obdobím pred rokom 1989 psychologické, ekonomické aj sociálne dôvody.

„V celej Európe pribúda počet ľudí, ktorí v kapitalistickom svete finančne prosperujú, na strane druhej sa však cítia osamelo,“ hovorí šéf inštitútu Pavol Kosnáč. „V spoločnosti sa čoraz viac otvárajú hodnotové témy ako pocit istoty verzus pocit slobody. U mnohých rastie potreba istoty aj za cenu straty slobody.“

Výskumník Hugo Gloss v rozhovore pre Postoj upozornil, že svoju rolu hrá i to, že slovenskú spoločnosť nespája spoločný príbeh. „V istej miere sa zdá, že ako spoločnosť nevieme nájsť spoločnú reč, pokiaľ ide o naše významné historické udalosti, nevieme sa dohodnúť ani na základných veciach, na ktoré máme byť hrdí či ktoré už nechceme zopakovať a chceme sa z nich poučiť,“ povedal.

Nespokojnosť so stavom spoločnosti sa podľa neho do nostalgie za socializmom pretavuje najmä v prípade najchudobnejšej časti obyvateľov. „Na konci mesiaca zažíva väčšina ľudí zvýšený materiálny blahobyt. No najchudobnejšiu časť spoločnosti zaujímajú primárne základné potraviny a energie a z tých niektoré predbehli rast platov,“ hovorí.

Svoju rolu v náraste nostalgie za starými časmi hrá podľa DEKK Inštitútu aj to, že niektoré profesie stratili prestíž, ktorú požívali kedysi. To sa týka napríklad baníkov, robotníkov, roľníkov, ale aj policajtov či učiteľov.

Na socializmus častejšie s nostalgiou myslia najmä starší ľudia. Podľa Kosnáča je za tým aj fakt, že počas komunistického režimu sa Slovensko industrializovalo a ľuďom tak rástla životná úroveň.

Skúma súdržnosť spoločnostiŽijeme v kmeňoch, ktoré nič nespája. Z rozkladu profitujú záujmové skupiny, zo súdržnosti bohatneme všetci

Miro Pastorek

Zvyšuje sa záujem o radikálne riešenia

DEKK Inštitút varuje pred hanlivým nálepkovaním ľudí, ktorí tvrdia, že za socializmu sa žilo lepšie. „Práve takéto správanie je typické pre vysokú polarizáciu a vytvára živnú pôdu pre emóciu, ktorá je pre súdržnosť a dialóg často horšia ako nenávisť – a to pohŕdanie a morálna nadradenosť,“ opisuje Kosnáč.

Slovensko je podľa medzinárodného projektu V-Dem druhá najpolarizovanejšia krajina v Európe, hneď za Maďarskom. „Rôzne názorové skupiny sú v slobodnej spoločnosti prirodzené. Ale ak tieto názorové skupiny nespája nejaká spoločná, kolektívna identita, stáva sa táto situácia potenciálne nebezpečnou – názorový oponent sa mení zo súpera na nepriateľa,“ upozorňuje DEKK Inštitút.

Dáta z jeho výskumov ukazujú, že na Slovensku sa zvyšuje záujem o radikálne riešenia a klesá počet ľudí, ktorí veria, že spoločenskú zmenu možno dosiahnuť reformami a kompromismi. Presvedčenie, že zmena sa dá dosiahnuť len radikálnou cestou, narástlo za posledných 25 rokov deväťnásobne – z 2,8 percenta obyvateľov v roku 1998 na 25,7 percenta v roku 2023.

„Pokračovanie súčasného trendu môže viesť k radikalizácii a rozpadu demokratických noriem. Alternatívou je využiť krízu ako impulz na reformy – vytvoriť inkluzívnejší systém, ktorý rešpektuje legitímne obavy všetkých skupín obyvateľstva,“ dodáva DEKK Inštitút. 

Ficov mentálny únosPrečo treba 17. november špeciálne sláviť práve v roku 2025

Martin Hanus