„Bol taký spisovateľ, volal sa Hans Christian Andersen. Myslím si, že toto by nedokázal vymyslieť ani on,“ povedal v rozhovore pre Postoj spolupracujúci obvinený Ľudovít Makó.
Najznámejší kajúcnik spochybňuje verziu bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, že zatiahol Zoroslava Kollára do korupčnej kauzy, aby z neho vylákal peniaze na biznis s čerpacími stanicami Oliva.
Makó opisuje aj svoj vzťah s Robertom Ficom, s ktorým sa stretával v centrále Smeru. Približuje tiež schôdzku na Úrade vlády, kde údajne bývalý premiér nazeral do vyšetrovacieho spisu Kiskovej firmy KTAG.
Vysvetľuje aj spôsob fungovania Bödörovej zločineckej skupiny, ktorej súčasťou bol vraj okrem Fica aj Robert Kaliňák. Bývalý minister vnútra bol údajne zároveň jej mediátorom, keď to začalo vnútri škrípať.
Makó hovorí aj o sledovaní svojej osoby tajnou službou či vyhrážkach fyzickou likvidáciou. Podľa neho má určitá skupina ľudí k dispozícii zariadenie, ktorým sa vie nabúrať aj do mobilných zariadení.
Týmto spôsobom chcú vraj zdiskreditovať novinárov a ďalších ľudí, ktorí vypovedajú v rôznych kauzách. Makó vysvetlil aj svoju motiváciou spolupracovať s políciou a či je jeho cieľom úplná beztrestnosť.
Rozhovor vznikol v stredu 27. apríla 2022, keď ešte nebolo známe, že Zoroslav Kollár sa priznal ku korupcii v kauze Pčolinský.
Myslím, že aj vzhľadom na udalosti, ktoré sa dejú v posledných dňoch, to malo zmysel.
K tomuto by som sa v momentálnej situácii nemal vyjadrovať. Tri okruhy činnosti, ktoré ste spomenuli, som však zadefinoval v opačnom poradí. Či sú dôkazy také silné, že usvedčujú Fica alebo Kaliňáka, sa neviem vyjadriť. Som svedkom len v určitej časti, nepoznám obsah celého spisu. V žiadnom uznesení o začatí trestného stíhania alebo obvinení však nie je všetko, čo majú v skutočnosti k dispozícii orgány činné v trestnom konaní.
Presne tak. Sú tam veci, ktoré sú postavené ako skutkové vety, ale podstata môže byť inde v spise. A v rámci vyšetrovania sa môže vyvíjať rôznymi smermi.
V tom zmysle, aké požiadavky prichádzali smerom ku mne.
Priamo od Kaliňáka ani Fica nie. Príkazy som dostával od iných osôb, ktoré to však museli od niekoho mať. Aký by mal Tibor Gašpar dôvod na diskreditáciu prezidenta Andreja Kisku? On ho ani nemenoval, ani naňho nevedel tlačiť.
Mohli, čo sa aj dialo. Deje sa to aj pri súčasnom policajnom prezidentovi.
Mohol, ale všetci sme veľmi dobre vedeli, že ho nedokážu odvolať.
Áno.
Nechcem zasahovať do spisu. V rámci tých rozhovorov prebehlo všeličo. Vzhľadom na to, že ide o živú vec, sa k tomu nemôžem vyjadriť, ale netvrdím, že to tak nebolo.
Áno, ale musíte zmeniť pohľad na to uznesenie. Nikto z novinárskej obce sa nezaoberá tým, čo je jeho podstatou.
Že ani predseda vlády sa nemá právo oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, či už ide daňové tajomstvo, alebo niečo iné. Keď to zneužije, ide o trestný čin.
Rozumiem. Ale to, kto bol v prvej, druhej, tretej, štvrtej línii, stanovujú orgány činné v trestnom konaní – na základe dôkazov, ktoré majú k dispozícii. Okrem toho, zločinecká skupina nemusí mať nejakú extrémnu hierarchiu. K tomu už existujú judikáty nielen našich súdov, ale aj európskeho súdu pre ľudské práva.
Po vyšetrovaní poviem svoj názor. Ale z kontextu, o ktorom sa bavíme, vám to musí byť zrejmé.
Postavím to inak. Ak ste premiér tejto republiky, môže byť nejaká súkromná, fyzická osoba nad vami?
Neviem, čo z toho vyplýva.
Áno, čítal som Threemu. Keď som debatoval s Norom, volal ho tak aj predo mnou.
Ja to nechcem tvrdiť, musí sa to preukázať. Nechcem vstupovať do vyšetrovania. Mám tam svoj malý diel výpovede, ktorá je pravdivá.
Veľmi ma mrzí, že takáto vec je vonku. K spisu sa nemôžem vyjadriť, lebo by som ovplyvňoval trestné konanie, verejnú mienku a podobne. Musíme počkať do právoplatného rozhodnutia, potom sa k tomu vyjadrím.
Chcel si potvrdiť, že informácie, ktoré sú v spomínanom spise, stoja na reálnych základoch. A či je ten daňový delikt v rozpore so zákonom o dani z pridanej hodnoty, respektíve s trestným zákonom.
Ja som vysvetľoval odborný pohľad na to, akým spôsobom bolo to konanie vedené – a čo vidí daňový úrad ako problém v súvislosti so zákonom o DPH. A tiež to, akým spôsobom to môže dopadnúť, keďže sme už mali skúsenosti z iných konaní.
Nemal sa to dozvedieť.
Áno.
Odhliadnuc od tohto stretnutia, Ferov vzťah ku Kaliňákovi bol servilný.
S Ficom bolo každé stretnutie úplne normálne, akoby sme sa poznali roky.
Prvýkrát som ho stretol na prednáške, keď som študoval na Akadémii policajného zboru.
Myslím, že v lete 2020 sme sa stretli asi trikrát.
Možno obojstranná. Trikrát sme sa stretli na Súmračnej (centrála Smeru – pozn. red.).
Cez spoločných známych sme sa dostali k téme, že by som im mohol radiť v daňových a bezpečnostných otázkach. S tým, že by to potom mohli využiť v rámci politického boja, na tlačovkách, v správach a podobne.
Myslím, že niektoré veci áno.
Vtedy som bol civilnou osobou, nie štátny zamestnanec. Keď sa objavila nejaká kauza a novinári ju začali rozoberať, chceli poznať môj odborný pohľad, či je to v súlade so zákonom atď.
Nie.
Ani nie, neprahol som po žiadnej pozícii. Nebolo to prvýkrát, čo som sa zúčastňoval na podobných konzultáciách. Už v roku 2010 som bol na nejakých stretnutiach, kde sa tvorili nové politické subjekty. Aj tam sme debatovali o možnom využití môjho potenciálu.
V tom čase to bola strana NOVA. Bol som asi na troch alebo štyroch schôdzkach, ale nakoniec som do toho nešiel. Stretol som sa vtedy s rôznymi ľuďmi, ktorí sú dnes vo verejnom živote, ale nechcem ich menovať.
Nie. Lipšica ani Grendela nepoznám. Jedným z nich bol však Vladimír Pčolinský.
Nie, tam ma ťahali iní ľudia. Uskutočnilo sa viacero stretnutí na rôznych úrovniach, možno som niečím zaujal. Stretol som sa s tromi ľuďmi, ktorí boli na vrcholových pozíciách – jeden je dnes ministrom, druhý štátnym tajomníkom. A tretím je Vladimír Pčolinský.
Krajniak a Klimek.
Keď som sa s ním bavil o čomkoľvek, od kolobežky po rozhodnutie európskeho súdu, vždy to malo hlavu a pätu. Jedna vec je demagógia, ktorú šíri cez médiá, ale keď sa s ním bavíte na štyri oči, má prehľad a nerozpráva nezmysly.
Áno.
Nie. On nepoužíva šifrované aplikácie.
Pokiaľ v tom čase prebiehalo odpočúvanie môjho telefónu, tak určite áno.
Volal mi v súvislosti s jednou záležitosťou, pričom povedal niečo v tom zmysle, že niektorí sa tvária ako svätí, hoci nie sú.
Nemyslím.
To už musia posúdiť iní.

Musí to popierať, pretože som dôležitý svedok. Aj Dušan Kováčik vie veľa vecí.
Nič som mu neodkázal. Neviem, prečo to prestalo, musíte sa spýtať jeho. Ale útočil na súkromný charakter veci, nikdy nie na to, čo som povedal.
Áno, ale nedal tomu žiadny základ. Nechápal som, z čoho to vyplýva, keďže vyšetrovatelia ani prokuratúra nemali potuchy o existencii nejakej zločineckej skupiny. Keď som o tom začal vypovedať, boli hotoví. Ako ma mohli ovplyvniť v niečom, o čom vôbec nevedeli? Z Ficovej strany to beriem ako politickú nótu. Využíva všetky dostupné informácie, aby spochybnil mňa aj celý proces vyšetrovania.
Bol to sumár vývoja jeho daňovej kauzy.
Ja osobne nie.
Nielen, bola to práca viacerých súčastí Kriminálneho úradu finančnej správy.
Nemali, ale vedeli to získať aj prostredníctvom NAKA a cez kontrolné výkazy DPH, respektíve z odboru boja proti podvodom.
Na začiatku Bödör. Potom sa pridal aj Gašpar, s ktorým prebiehali konzultácie – dokonca aj oficiálne – na prezídiu Policajného zboru.
Nedohodla. Vyjadril som sa k tomu súhrnu a odišiel som preč.
Mal.
Boli to odborné veci, nič politické ani útočné.
Tam, kde som bola ja, sa do toho nikdy nevkladal týmto spôsobom. To sú skôr veci na televíznu obrazovku.
Mali sme jedno stretnutie v Jelenci, u mňa doma.
Kontaktoval ma 1. septembra 2017, čo bol štátny sviatok. V rámci skupiny som už totiž nechcel robiť niektoré veci. Napínal som strunu, keďže som hovoril aj veci, ktoré sa im nepáčili. Bol som označený za prevracača kabátov a osobu, ktorá nehrá s nimi.
Čo som s nimi hral?
Počkajte, ale tieto skutky nemajú nič spoločné so skupinou. Poslednýkrát sme sa stretli druhý alebo tretí mesiac roku 2018.
Myslím si, že pred vraždou.
Nie. S Gašparom som sa naposledy stretol v lete 2018. A s Bödörom 6. decembra 2018, to si pamätám presne.
Nemôžem o tom hovoriť.
Pretože si myslím, že je to tiež predmetom vyšetrovania.
Nehovorím, že niektoré veci neboli popretkávané.
Nie, to nie.
Áno. Bol veľmi slušný, hovoril, že by som nemal až tak napínať strunu. Vraj mám byť v pokoji, že všetko bude dobré. Povedal mi aj to, že z hľadiska odbornosti som veľmi perspektívny človek, ktorý môže v budúcnosti obsadiť akúkoľvek pozíciu.
Potykali sme si, bol som s ním častejšie.
Pretože som veľmi jednoznačne vystupoval voči takým úkonom, ako sú diskreditácie. Vyvrcholilo to, keď chceli lustrovať Borisa Kollára v súvislosti s chovankyňami Čistého dňa. Náhodou som mal vtedy na policajnom prezídiu stretnutie s Gašparom, kde sa to rozoberalo. Bol tam aj Hraško, na ktorého bol vyvíjaný obrovský tlak. Nevedel, kam z konopí, tak som sa do toho zaplietol a povedal im, že nie sú normálni. Vtedy vznikol rozkol.
A Kisku. Ja som sa na iných hrách nezúčastňoval. Neberte to tak, že existovala skupina, ktorá sa pravidelne stretávala v zostave ôsmich ľudí, pričom každý sa vyjadroval ku každej téme. Bolo to rozhodené.
Ja som nepristúpil na žiadnu diskreditáciu.
Bol.
To je možné, ale treba sa zaoberať tým, kto a akým spôsobom to robil. Ďalšia vec je, že keď odo mňa žiadal nejaké informácie prezident Policajného zboru, ktorého som uznával ako odborníka, tak to som nepovažoval za problém. Keď sa však začali realizovať ďalšie úkony, tak som z nich cúval, až som úplne vycúval.
Viem to preukázať.
Vypovedal som, čo chceli niektorí ľudia voči nemu vykonať. Niečo z toho aj vykonali.
My sme mali zadanie, aby sme spravili jeho denný režim. No sledovanie bolo okamžite zastavené.
Pán Špirko mal veľmi dobré zabezpečenie, keby ho chcel niekto monitorovať.
Áno.
Nemám potuchy. Ale jeho diskreditácia – a myslím si, že aj sledovanie a ďalšie veci – pokračovali ďalej.
Neviem, kto konkrétne to robil, ale robilo sa to.
Noro a Tibor tlačili na Dušana Kováčika, aby nejakým spôsobom eliminoval Špirka.
Snažili sa ho odstaviť všetkými dostupnými prostriedkami.
Neviem to konkretizovať, mám to len zo stretnutí niektorých členov skupiny.
Keď ste v cépezetke, rozmýšľate, načo vám to celé bolo dobré. To znamená, čo vlastne od vás tento štát chce. Chceme spravodlivosť alebo presne to isté, čo tu bežalo doteraz? Mal som zaujímavú debatu s určitými ľuďmi, ktorí mi povedali, že chcú, aby pokračoval starý systém, lebo v ňom vedeli fungovať a nič im nehrozilo. A nemyslím tým len zamestnancov verejnej správy, ale aj súkromných podnikateľov.
Neznamená. Ja sa však pýtam, aká by bola motivácia hovoriť v desiatich veciach pravdu a v jedenástej klamať.
Už si nemám ako pomôcť. Výpoveď v kauze Pčolinský sa uskutočnila dávno po tom, ako som bol prepustený z väzby.
To, čo tvrdím ja, sa naozaj stalo.
Nemám žiadny spor s pánom Pčolinským ani som ho nikdy nemal. Táto situácia sa stala a myslím si, že bude aj preukázaná. Ja nemám dôvod si nič vymyslieť. Ak by som chcel, poviem, že v obálke bolo 200-tisíc eur a táto suma bola aj rozdelená.
Nikdy som sa tam nepozrel a boli aj zalepené. Ja som to neotváral, nemal som dôvod. Zobral som od osoby A a dal osobe B.
Áno. Vo väčšine prípadov, 85 až 90 percent, som bol poštár.
Je to rizikové, obe strany vám musia dôverovať.
Dobre, ale bavme sa o tom, že toto nebolo hierarchicky delené. Neviem posúdiť, koľko takýchto úkonov robili ostatní.
Toto tam nie je špecifikované.
Nebol to milión ani milióny. Bavíme sa o stovkách tisíc eur, pričom väčšinu z tých peňazí som vrátil. Určitá časť pochádzala z toho, že som bol niečo ako kuriér.
Keď bol prepustený z väzby, tak sme sa náhodne stretli na Václavskom námestí. V tom čase už boli vykonané všetky výsluchy v tejto kauze, takže ani nebol dôvod ich meniť. Od začiatku svedčím konzistentne.
Nie.
Myslím si, že sú tam, naopak, veľmi silné dôkazy, že ten skutok sa vo vzťahu k Pčolinskému naozaj stal.
Nemôžem. Je to utajovaná časť, predseda senátu nás zaviazal povinnosťou mlčanlivosti. Podozrievajú nás, že sme svoje výpovede koordinovali, no zároveň sú medzi nimi konštatované rozpory. Ak sme sa dohodli, ako tam môžu byť rozpory?
Ale to bolo po mojom prepustení z väzby a pred zadržaním Borisa Beňu.
Pčolinský, Beňa ani ja sme nemali vedomosť, že bude ďalšia akcia a ďalšie zadržania. My sme boli s Borisom v priateľskom vzťahu, pričom naše stretnutia som vždy nahlásil orgánom činným v trestnom konaní. A zúčastnila sa na nich aj tretia osoba.
Nebudem to konkretizovať.
Áno. Nikdy sme na týchto stretnutiach nepreberali podobné veci. Ani nebol dôvod, lebo mohla nastať situácia, že polícia by zakročila voči Beňovi, mne a Pčolinskému – a následne by zakročili v inej trestnej veci voči Borisovi. Čo by sme hovorili potom?

Vo vzťahu k Vladimírovi Pčolinskému a jeho trestnému konaniu sme nemali žiadny kontakt.
Nech sa páči. Nie, nenašla.
Môžu, ale dá sa k nim dostať.
Bol taký spisovateľ, volal sa Hans Christian Andersen. Myslím si, že toto by nedokázal vymyslieť ani on.
To vážne?
Odkiaľ by som vedel, že Zora Kollára sledujú?
To znamená, že ja dnes viem, že niekoho monitorujú?
To však neznamená, že ich využijem. Pokiaľ ide o spoločnosť Oliva, nikdy som nemal peniaze, aby som ju kúpil.
A preto som zabezpečil, že bol rozpracovaný, že ho odpočúvali?
To však znamená, že niečo muselo byť najskôr spustené. Mimochodom, o tom, že na ňom robia, ma informoval Zoro Kollár. Ak som ho chcel vtiahnuť do nejakého biznisu a zároveň ho vydierať, prečo sa to neudialo?
Aj ja som bol vo väzbe, ešte pred ním. A dovtedy sme normálne fungovali. Prečo sa to neudialo?
Poďme si vysvetliť nasledujúcu skutočnosť. Zo spisu v kauze údajne krivého obvinenia voči Pčolinskému jednoznačne vyplýva, že je voči mne aj mojej rodine vykonávané tajné sledovanie. Je to termín na základe judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, kde tajné sledovanie nie je len o tom, že vás sleduje nejaká osoba, ale je vykonávané aj iným spôsobom. GSP, kamerami a ďalšími technickými zariadeniami.
Odkedy som bol prepustený z väzby.
Myslím si, že do dnešného dňa.
V spise som si prečítal nejaké veci, z ktorých vyplýva, že bez sledovania by tam neboli. Nebavme sa teraz o tom, že je to protizákonné, lebo veľmi dobre vieme, čo môže SIS, aké sú jej povinnosti a práva. Nemyslím si však, že vykonávam činnosť, na základe ktorej ma môžu monitorovať.
Nič také v spise nie je.
Presne tak.
Všimol, sú na to rôzne dôkazy.
Nemôžem o nich hovoriť.
Napríklad. Podal som aj rozsiahle trestné oznámenie na zoskupenie osôb, ktoré sofistikovaným spôsobom pôsobia na mňa, moju rodinu a moje okolie, aby vyvolali strach. Dostal som aj rôzne vyhrážky, toto bolo len vyústenie celého procesu.
Aj.
Mám informácie hraničiace s istotou, že určití ľudia alebo zoskupenie ľudí v súkromnej sfére obhospodaruje zariadenie, ktorým sa vie nabúrať do vašich mobilných zariadení. A sledovať vás úplne iným spôsobom – preto som hovoril o tajnom sledovaní.
Istá skupina ľudí, nemôžem o tom bližšie hovoriť. Ale chcel som to takto povedať, aby to bolo verejne známe. Tu nejde len o mňa, ale aj o iné osoby – hlavne novinárov a ďalších ľudí, ktorí vypovedajú v rôznych kauzách. Cieľom je zdiskreditovať ich a preukázať, že niektorí z nich možno zavádzajú, klamú.
Netvrdím, že dnes to robia takýmto spôsobom, nemám na to dôkaz. Ale majú zariadenia, že sa to dá robiť.
Áno, niektorých orgánov.
Nie.
Jasné.
Keď idete podať trestné oznámenie, idete na SIS? Aký policajný úkon vie vykonať SIS vo vzťahu k trestnému konaniu?
Samozrejme. Myslím si, že zločinecká skupina, o ktorej sme sa bavili na začiatku, môže v niektorých prípadoch len potichu miništrovať pri úkonoch, ktoré sa vykonávajú dnes.
Zaznamenal som už viacero vyhrážok – telefonických aj iných – vo vzťahu k zlikvidovaniu mojej osoby aj mojej partnerky. Jedna vyhrážka bola dokonca taká, že keď budú likvidovať moju partnerku, ja sa na to budem pozerať.
Áno. Je tam viacero svedkov, lebo ten telefonát bol mierený niekomu inému.
Nechcem to rozoberať.
Áno, cez veľmi blízku osobu.
Áno, ale pokiaľ sa budeme o tom baviť takto, zrušme všetky konania.
Sú tam štyri svedecké výpovede ľudí, ktoré počuli ten telefonát. Myslím, že sú tam aj ďalšie dôkazy, že taký telefonát prebehol.
Áno, modifikuje sa podľa vývoja situácie. Nemôžem ho špecifikovať, ale nejaký spôsob ochrany stále funguje.
Nie, ale bolo to v deň, keď bol po vynesený rozsudok voči Dušanovi Kováčikovi. Večer o 22:53.
Netuším a nechcem ani polemizovať. Ale volal človek, ktorý hovoril po česky. A z českého čísla.
Neviem, aká bola tá čiastka, ja som ju nevidel.
Mal.
Pýtal.
Vyslovil dve sumy, chcel to posielať na pravidelnej báze.
Vyslovil sumu päťdesiat- alebo stotisíc. Ja som to nekomentoval.
Dokopy. To bola jeho úvaha, nejako sa rozhodol a nejako to urobil. Toto ja neviem ovplyvniť ani som to neskúmal.
Náš trestný poriadok prináša rôzne benefity, ale to nezávisí odo mňa, ale od orgánov činných v trestnom konaní. Nakoniec, súdy musia rozhodnúť, či to, čo hovorím, preváži to, čo som urobil. A prečo som začal spolupracovať? Ide o kombináciu vecí, ktoré ste spomenuli. Samozrejme, každý človek má pud sebazáchovy – viem, že som sa dopustil nejakých vecí, nie sú to však násilné trestné činy.
Na začiatku áno, dnes je situácia úplne iná.
Je to v konečnej fáze. Len čo bude o tom rozhodnuté, určite o tom budete informovaný. Nikdy som sa nedopustil násilnej trestnej činnosti. Pykám za trestné činy korupcie – urobil som obrovskú chybu, ktorú sa snažím napraviť aspoň tým, že hovorím pravdu.
To neviem. Ale orgány činné v trestnom konaní už zastavili konania aj pri vraždách, takže by to nebolo nič výnimočné.
Myslím, že áno. Nikdy som nechcel natrvalo odísť. Keď sa začali rôzne sledovačky a vyhrážky, tak som uvažoval, že sa na určité obdobie stiahnem. Ale nebolo to možné, pretože som často vypovedal, takže by to nemalo zmysel. Bezpečnosť mojej rodiny sme zabezpečili inak, pričom nechcem odísť aj z pracovných dôvodov, pretože pôsobím v priestore strednej Európy. Nebudem sa ani skrývať.
Absolútne nie. Vždy som čelil priamo všetkým veciam, ktorých som sa dopustil.
Foto: Andrej Lojan
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.