Gröhlingovi konzervatívci SaS dávajú zmysel, ale pre konzervatívnych voličov je to slepá ulička

Predseda SaS Branislav Gröhling začal už pred nejakým časom prezentovať svoju stranu ako projekt, ktorý má spájať „umiernených liberálov a konzervatívcov“. 

Pričom za konzervatívcov sú v SaS považovaní Alojz Hlina, Martina Bajo Holečková a čoskoro k nim má pribudnúť aj ďalšia konzervatívna posila, vraj výrazná osoba z východu, ktorá kedysi spolupracovala s KDH.

Keď budeme prísni, ako Hlina, tak Bajo Holečková v politike konzervativizmus (v zmysle tém a agendy) nestelesňujú a sú s ním spájaní len vďaka svojej epizóde s KDH. 

Hlina je svojím naturelom primárne občiansky aktivista a Holečkovej sa zatiaľ darilo byť zaujímavou najmä vďaka jej sporom s KDH, v ktorého farbách sa dostala do parlamentu.

To však neznamená, že SaS zdôrazňovanie konzervatívneho prvku nedáva zmysel. Dáva. Stranu to posúva viac do stredu, umožňuje jej to odlíšiť sa od Progresívneho Slovenska a osloviť aj voličov, ktorí majú liberálne názory, ale pre ktorých sú progresívci v kultúrnych či zelených témach až príliš radikálni.

SaS takto môže tiež skúšať osloviť tých voličov KDH, pre ktorých je agenda „Antifico“ výrazne dôležitejšia ako hodnotové kultúrne témy a ktorí sú preto sklamaní z toho, ako sa kresťanskí demokrati zachovali pri novele ústavy.

Táto „konzervatívna“ ponuka SaS však nedáva žiaden zmysel hodnotovým konzervatívcom. 

Na zdôvodnenie tejto tézy si pomôžme malou polemikou s politologickými úvahami Alojza Hlinu.

Ten v rozhovore pre denník Sme na margo ideového smerovania SaS povedal: „Preto treba hovoriť jasne – pravica, pravica, pravica. Braňo (Gröhling, pozn. red.) to robí výborne. A v rámci pravice môže byť aj konzervatívec, aj liberál. Ja som tvrdý pravičiar, ale môžeš byť aj liberálny pravičiar – to sa nevylučuje.“

Dlhoročná hlavná deliaca politická línia pravica vs. ľavica už dnes ustupuje do úzadia.

Alojz Hlina sa mýli. Uviazol v politike spred dvadsiatich rokov s jej modelmi liberálno-konzervatívnej pravice.

Dlhoročná hlavná deliaca politická línia pravica vs. ľavica už dnes ustupuje do úzadia a politický život sa točí okolo nových štiepení, či už sú to konzervativizmus vs. progresivizmus, alebo globalizmus vs. suverenizmus.

Dôvodom je nárast významu kultúrnych a civilizačných tém na úkor ekonomických otázok, a to aj v dôsledku toho, že v ekonomike sa nová ľavica a nová pravica posunuli natoľko do stredu, že boli od seba na nerozoznanie. 

O tomto preformátovaní politiky existujú dnes už desiatky štúdií a je široko akceptované aj medzi liberálnymi politickými mysliteľmi, ako sú Fareed Zakaria či Francis Fukuyama. 

Konzervatívno-liberálna pravica v minulosti stála na širokej akceptácii voľného trhu, obrane súkromného vlastníctva či slobody slova. Teda hodnotách, kde sa konzervatívci s klasickými liberálmi dokázali zhodnúť.

Tieto hodnoty sú aj dnes pre konzervatívcov dôležité, ale ak nechcú prísť o voličov, musia oproti minulosti zvádzať oveľa intenzívnejšie zápasy v kultúrnej sfére a brániť spoločnosť a tradičné inštitúcie pred rôznymi typmi radikalizmu. 

Okrem toho sa od konzervatívnych politikov dneška očakáva, že odmietnu progresivistický model štátu, ktorý mnohé svoje funkcie prenáša na nadnárodnú úroveň, a budú brániť demokratickú politiku v tom zmysle, že národný štát má byť tým hlavným politickým ihriskom a nie iba prevodovou pákou rozhodnutí urobených niekde inde. 

Aj preto sú dnes pre konzervatívnych voličov hodnoty ako patriotizmus, rodina, ochrana života, migrácia, morálka či život miestnych komunít dôležitejšie ako dilema, či majú byť nemocnice a železnice súkromné alebo verejné.

Presne v tomto type tém však nedokážu politici Alojz Hlina a Martina Bajo Holečková konzervatívnych voličov zastupovať. Vždy budú len marketingovým ornamentom na tele strany, ktorej DNA je niekde úplne inde. 

Ako taktika je takáto konzervatívna kamufláž SaS zrozumiteľná. Ale pre konzervatívnych voličov je to slepá ulička.