Nová česká vláda z nového sveta Pravica a ľavica sú preč, nastupujú globalisti a lokalisti

„Stredopravicový program so sociálnou kontrolkou na konzervatívnom pôdoryse je hotový,“ vyhlásil pred niekoľkými dňami Karel Havlíček, druhý muž víťaznej strany ANO, o novovznikajúcej českej vládnej koalícii. Na mnohých miestach zožal výsmech.

„Mačkopes“, „vnútorne rozporný blábol“ a „politická poézia“, dalo sa na túto tému prečítať na sociálnych sieťach. Lenže v skutočnosti to bol práve Havlíček, ktorý svojou definíciou celkom presne vystihol zrýchľujúcu sa premenu politického spektra v celom západnom svete.

V čase, ktorý už je preč, sa rozdelenie na pravicu a ľavicu opieralo o vcelku predvídateľné sady priorít. Ľavica sa spájala so sociálnym štátom, štátnym intervencionizmom v ekonomike, s demokraciou a vyrovnávaním rozdielov vo sfére hodnôt, s „mierom“ a „internacionalizmom“ v medzinárodnej politike.

Pravica zase súznela s pojmami ako armáda, autorita, morálka, slobodný trh a voľný obchod a národná identita. Toto rozdelenie diktovalo aj české rozdelenie spektra, v ktorom po roku 1989 kraľoval dualizmus ČSSD a ODS a v ktorom boli z vyššie menovaných najviac zdôraznené ekonomické otázky.

Slovensko v jedinom grafeAko robiť pravicovú politiku v ľavicovej krajine?

Lukáš Krivošík

Ako nedávno poukázal Petr Kamberský, ODS je vlastne strana dinosaurus. Posledná v strednej Európe, ktorá realizovala ekonomickú transformáciu zo začiatku deväťdesiatych rokov a udržala sa na mocenských pozíciách bez nejakej zásadnejšej premeny naturelu.

Avšak v posledných dvoch voľbách začala pod vplyvom premeny politického spektra driftovať smerom k novej pozícii na novej mape. Aj v dôsledku toho sa dnes v Česku vyskytuje na európske pomery unikátna situácia, v ktorej „veľké mestá“ volia „doprava“.

Ide však o „pravicu“ chápanú podľa starých definícií, ktoré sa však v bežnom jazyku budú udržiavať ešte dlho. A, mimochodom – v prípade ODS ide o úctyhodnú vytrvalosť, po ich oponentovi zo starého sveta, ČSSD, nezostalo nič.

Globalizmus a lokalizmus

Politológ Michał Kuź už pred skoro desiatimi rokmi opísal posun týchto základných štiepení, ktorý charakterizuje dnešnú dobu. Kombinácia ekonomickej globalizácie, agresívneho progresivizmu v hodnotovom rozmere a oslabovanie vplyvu národného štátu na úkor medzinárodných štruktúr (EÚ) a „univerzalistického humanizmu“ (migrácia) zrodila nové rozdelenie politického spektra.

Nový súbor asociácií podľa Kuźa vynucuje štiepenie na „globalizmus a lokalizmus“, v ktorom tá prvá kategória asociuje pojmy ako internacionalizmus, obchodné dohody, investori a zahraničný kapitál, liberálna demokracia a právny štát, multikulturalizmus, flexibilita a mobilita životného štýlu.

Lokalisti, naopak, stoja na pozíciách, ktoré charakterizuje podpora malého a stredného (a hlavne domáceho) biznisu, obhajoba lokálnych/národných tradícií a národnej identity, dôraz na štátnu suverenitu, priamu demokraciu, sociálnu stabilitu a solidaritu a ekonomický protekcionizmus.

Výsmech pre Havlíčkovu definíciu vznikajúcej vlády tak pripomína frustráciu amerických „tradičných“ republikánov, ktorí nechápu premenu GOP na „stranu pre pracujúcu triedu“ a „obyčajných Američanov“ a hovoria o zrade základných ideálov republikánov.

V jednom i druhom prístupe ide o vernosť pôvodnému rozdeleniu spektra, avšak tento svet je už podľa všetkého preč.

Ak sa pozrieme naprieč západným svetom – od USA cez Francúzsko a Britániu až do strednej Európy – nové štiepenie medzi globalistami a lokalistami je na vzostupe a sila jeho príťažlivosti má na politické strany obrovský účinok.

Starého postkomunistického sociálneho demokrata Roberta Fica, ktorý na Slovensku zavádzal euro, to zatlačilo na pozície nielen hlasného „suverenistu“ bojujúceho proti Bruselu, ale aj obhajcu „tradičných hodnôt“ stavajúceho „hrádze proti progresivizmu“.

Mentalita Občianskeho fóra v ére polarizácieV čom sa česká predvolebná kampaň podobala slovenskej diskusii o novele ústavy

Maciej Ruczaj

Naopak, starého „pravičiara“ Petra Fialu to posunulo do náručia „globalistických“ koaličných partnerov, ich programu a do veľkej miery aj ich čisto veľkomestského elektorátu.

Vyzerá to teda skoro tak, ako keby si Karel Havlíček definíciu poľského politológa naštudoval skôr, ako pristúpil k definovaniu budúcej vlády.

Učebnicová definícia

„Stredopravicovosť“ je ústupok starému slovníku a starým deleniam. Má ich odlíšiť, rovnako ako v prípade všetkých lokalistov, od všelijakých ľavicových populistov typu Jean-Luca Mélenchona a ukázať pochopenie pre trh, avšak s dôrazom na domáci kapitál a ekonomický národný egoizmus.

Sociálna kontrolka signalizuje, opäť úplne „podľa príručky“, redistribúciu a aktívnu úlohu štátu vo vyrovnávaní rozdielov.

Konzervatívny pôdorys, teda odmietnutie progresivizmu, môže v českom nábožensky vlažnom kontexte vyznievať ako nebezpečný radikalizmus. Je však zaujímavé, že sila posunu politických tektonických dosiek je natoľko silná, že aj od ľudí ako Havlíček a Babiš zaznieva občas nesmelé prihlásenie sa ku „kresťanským hodnotám“.

Nie je to možno ani také nutné, bohato ho môže v nenáboženskom prostredí západnej Európy nahradiť vzývanie „zdravého“ alebo „sedliackeho“ rozumu.

Minulý týždeň na pražskej konferencii Spoločnosti svätého Vojtecha (ktorá sa ako jedna z mála v Česku usiluje o vytvorenie nejakého intelektuálneho zázemia pre lokalizmus) vystúpili jeden za druhým zástupcovia niekoľkých strán novej lokalistickej pravice – z Maďarska, Česka, zo Slovenska a z Rakúska. A „sedliacky rozum“ bol jednoznačne najpopulárnejším pojmom, na ktorý sa odvolávali...

Je, samozrejme, príznačné, že po celý ten čas sa v texte neobjavilo Rusko, Putin, Čína alebo bezpečnosť. Rekonfigurácia politického spektra, ktorá namiesto ľavice a pravice dosadila globalizmus a lokalizmus, nie je totiž jediná veľká zmena, ktorá pred našimi očami prebieha.

Druhou je nástup sveta, v ktorom bude v medzinárodných vzťahoch oveľa viac tolerancie k hrubej sile a hre bez pravidiel. Zatiaľ čo prvá zmena sa odohráva vo vnútri západného sveta, tá druhá je omnoho širšia a môže kedykoľvek naše vnútorné spory postaviť do úplne iného svetla.

Otázka je, či bude stredoeurópskym lokalistom všetkého druhu stačiť „sedliacky rozum“ aj na túto premenu...

Poznámka na záver: toto nie je komentár ani o morálnom kredite, ani o konečnej politickej efektivite politických subjektov, ale o mechanizmoch premien politického spektra. Nestrieľajte poslov, aj keď nesú nemilé správy.

Text vyšiel paralelne aj v českom denníku Echo24.