Biznis s kardiocentrami Ako štátna poisťovňa svojim prístupom predlžuje čakanie pacientov na operácie

 Autorka bola štátnou tajomníčkou na ministerstve zdravotníctva.

Pri téme zaradenia kardiocentra Agel (KC Agel) do siete nemocníc je veľmi ľahké prejsť do úrovne emócie a argumentov typu, že veď nové zariadenia sú tu pre pacienta, sú pekné a nech pacient rozhodne, veď aj tam pracujú odborníci.

Áno, všetko je to pravda, ale tento text bude o tom, čo je podstatou pri využívaní obmedzených verejných zdrojov a čo má byť úlohou štátu pri zabezpečovaní funkčného systému poskytovania zdravotnej starostlivosti.

To, čo sa posledné roky deje okolo troch štátnych slovenských kardiocentier a v nich má málo spoločné s transparentnosťou, so strategickým rozhodovaním a so zodpovednosťou štátu za vytvorenie a prevádzkovanie funkčného systému.

Tento trend pokračuje ďalšou netransparentnosťou pri procese zaraďovania kardiocentra Agelu do siete nemocníc. Argumentovať obchodným tajomstvom pri využívaní verejných zdrojov je absurdné. Je najvyšší čas povinne zverejňovať nielen zmluvy, ale aj skutočné úhrady zariadeniam.

Ak má štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) záujem o viac starostlivosti pre svojich pacientov, je to len dobré. Potiaľto. Potom už len vznikajú otázky, koľko komu dať, prečo jednému limity otvoriť a ten druhý ich má roky zavreté, prečo niekomu limit navýšiť a niekomu nie.

Prečo sú v štátnych kardiocentrách ochotní a schopní robiť viac, majú odborníkov, kapacity a domáhajú sa navýšenia úhrad od poisťovní a prečo sa poisťovňa rozhodne objednať si to isté inde?

Prečo zariadenia jednodňovej starostlivosti a rehabilitácií môžu robiť, koľko chcú, pričom ide o odkladnú starostlivosť, a prečo v troch štátnych kardioústavoch musia pacienti mesiace a niekedy aj viac čakať na zákroky, ktorých sa niekedy nedožijú?

Prečo práve v časoch, keď je štátna VšZP v prehlbujúcej sa strate, sa poisťovňa rozhodne nelimitovať jednodňovky a rehabky, ale kardiopacienti čakajú doma v diskomforte?

Všetky tri kardiocentrá sú top pracoviská, ktoré ešte stále vyzerajú lepšie ako iné štátne nemocnice. Majú pekné priestory, moderné vybavenie a sú plné odborníkov. To, či si žijú v bavlnke, aká je často predstava, hneď vyvrátim.

Odvolanie po upozornení na nedostatky

V apríli tohto roka ma minister zdravotníctva Michal Palkovič oslovil a vymenoval do dozorných rád (DR) všetkých troch štátnych kardiocentier, ktoré roky fungujú ako akciové spoločnosti – Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., (predsedníčka DR), Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., (predsedníčka DR) a Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., (členka DR).

O kardiocentrá sa zaujímam už 20 rokov a naozaj môžem povedať, že sa orientujem v ich činnosti a problémoch. Byť súčasne v dozorných orgánoch všetkých ústavov mi dalo komplexný pohľad na súčasný stav a smerovanie top kardiostarostlivosti v našej krajine.

Od predsedu dozornej rady štátneho zariadenia/inštitúcie, ale aj od každého jej člena sa očakáva plnenie povinností, ale aj to, že ako zástupca štátu budete dohliadať na situáciu a hospodárenie inštitúcie, informovať nielen o hroziacich hospodárskych škodách, ale aj o ďalších skutočnostiach, ktoré ohrozujú systém ako taký alebo vytvárajú zvláštne nastavenia. Lebo tam nie ste za seba a svoje alebo iných záujmy, ale za štát.

Na začiatku novembra som novej ministerke zdravotníctva napísala email a SMS správu.

V rozsahu troch strán som ju informovala o stave vo všetkých troch štátnych kardiocentrách a paradoxoch, ktoré sa v kardiostarostlivosti dejú. Obratom ma odvolala. Bez vysvetlenia alebo záujmu prediskutovať stav v kardiostarostlivosti.

Uviedla som, že ani jedno štátne kardiocentrum nefunguje bez svojich problémov, žiadne nefunguje naplno, nevyužíva svoje materiálne a personálne kapacity, a to z dôvodu nedostatočných, limitovaných objednávok zo zdravotných poisťovní.

Paradoxy slovenských kardiocentier

Nerovnaký prístup štátnej VšZP k štátnym a súkromným poskytovateľom srdcovo-cievnej starostlivosti je nepopierateľný. Paradoxov, ktoré sa za posledné obdobie vytvorili v kardiostarostlivosti, je hneď niekoľko.

Vo všetkých troch kardiocentrách sú významné čakacie lehoty na zákroky. Čaká sa pritom na diagnostické výkony aj na operačné zákroky, čaká sa na intervenčné zákroky s použitím drahého materiálu.

Napríklad vo Východoslovenskom ústave srdcovocievnych chorôb (VÚSCH) sa nečaká na kardiochirurgické výkony, robia sa priebežne, napriek tomu sa o 14 kilometrov ďalej zazmluvnila ďalšia kardiochirurgia u súkromného poskytovateľa.

V Národnom ústave srdcovocievnych chorôb (NÚSCH) a Stredoslovenskom ústave srdcovocievnych chorôb (SÚSCH) sa čaká na kardiochirurgické výkony, ale pacienti musia čakať, lebo ich poisťovňa si tam pre nich neobjednala viac starostlivosti. Podobných príkladov podložených dátami je dosť.

Často sa čaká na peniaze od poisťovní, záujem kardiocentier robiť viac tu je. I keď ony žiadajú a prosia, zvýšený limit dostane súkromné pracovisko (pozri VšZP). V niektorých kardiocentrách sa niektorí pacienti zákroku nedožijú.

Najdlhšie čakajú poistenci Dôvery a VšZP a ich prístup nebudí presvedčenie, že im na tom záleží. Pri jedných poskytovateľoch platí argument, že nemajú peniaze na navyšovanie, pri iných poskytovateľoch sa argument na navýšenie limitov (objednávok) a úhrad vždy nájde.

Napriek žiadostiam týchto zariadení na obe zdravotné poisťovne nie je im vyhovené. Majú limity a majú sa ich držať. A musia sa ich držať, hospodária totiž ako akciové spoločnosti. Pritom často ide o život, významnú kvalitu života.

Prípad Národného kardiocentra v Bratislave

NÚSCH pred tromi rokmi postavil dve nové budovy – detské kardiocentrum a diagnostické centrum, kúpil novú magnetickú rezonanciu. Postavil a kúpil to z vlastných takmer 15-ročných úspor a vzal si k tomu 20-miliónový úver z banky, ktorý spláca. Všetko pod dozorom štátu.

Zaradením takéhoto majetku do užívania vznikajú odpisy, účtovná položka navyšujúca náklady. Ak máte náklady, potrebujete výnosy. To znamená buď viac robiť, alebo zvýšiť jednotkové ceny. Oni chcú robiť. Sprevádzkovali ďalšiu sálu na arytmologické výkony, prijali lekárov, sestry. Funkčný a komplexný ústav.

Ale, paradoxne, Všeobecná zdravotná poisťovňa im od roku 2022 znížila limit o 500-tisíc eur mesačne, chce menej liečby pre svojich pacientov v tomto ústave. O 350-tisíc eur mesačne však navýšila limit súkromnému pracovisku vedľa.

Keď sme na toto ako dozorná rada upozornili ministerstvo v apríli 2022, bez vysvetlenia ma z funkcie predsedníčky dozornej rady ústavu odvolal vtedajší minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Odvtedy sa predstavenstvo ústavu márne snaží o zlepšenie situácie. 

A to všetko sa deje len preto, že štát zosobnený inštitúciami VšZP a ministerstvo zdravotníctva nepristupuje k ústavu tak, aby im vytvoril podmienky na rozvoj, ale paradoxne presne opačne. Predstavenstvo ústavu robí, čo môže, a nebyť ich zanietenia a účasti, ústav je ohrozený oveľa viac.

Prípad kardiocentra v Košiciach

VÚSCH sa podobne financuje sám, obnovu, stroje, takisto spláca bankový úver, rovnako ako SÚSCH. Zatiaľ je ústav v zisku, má aj našetrené, plánuje (doplánoval?) prístavby. Začínam však vidieť scenár podobný Bratislave.

I keď sa VÚSCH snaží o navýšenie limitov, nie je úspešný. Poisťovňa Dôvera mu znížila objednávku a zvyšuje objednávku pre svojich pacientov vo vedľajšom kardiocentre Agel.

Ústav sa so štátnou VšZP takisto snaží o navýšenie limitu, aby mohli robiť viac a skrátiť čakacie lehoty. Ústav VšZP dokonca, v rámci tzv. konkurenčného boja s KC Agel, ponúkal, že budú pre nich pracovať len za cenu špeciálneho zdravotného materiálu a ostatné náklady na hospitalizáciu pokryjú z vlastného. Neúspešne.

VšZP uprednostnila zazmluvnenie nového pracoviska, a to s výhodnejšími podmienkami, ako má VÚSCH. Kardiocentrum Agel od apríla 2023 dostalo zmluvu s otvoreným limitom na časť výkonov kardiostarostlivosti, ktorá je spojená s použitím drahého špecializovaného materiálu.

Prečo však nemajú takýto otvorený limit štátne kardiocentrá, ktoré by ho naozaj vedeli využiť? Štátna poisťovňa nepristupuje rovnako ani v tom, že KC Agel začiatkom októbra o takmer 90 % navýšila limit na hospitalizácie.

VÚSCH je moderný ústav s kapacitami, ktorý ma opätovne ako NÚSCH záujem robiť viac, avšak poisťovne limitujú zdravotnú starostlivosť.

Vo všetkých troch prípadoch sú zmluvné limity poisťovní nedostatočné, všade je však záujem pracovať viac, v závislosti od ústavu a oddelenia, všade sú dlhé čakacie lehoty, často neprimerané, ohrozujúce život pacientov. Každý ústav vie kvantifikovať, o koľko ktorých výkonov vie robiť viac. Všetky ústavy píšu listy na poisťovne.

Napriek tomu štátna VšZP tieto štátne zariadenia limituje, ale iné poskytujúce tú istú zdravotnú starostlivosť nelimituje, resp. nelimitovala.

Text bol pôvodne uverejnený na sociálnej sieti Facebook.