Pozmeňovacie návrhy, ktoré napokon k zákonu o hazarde z dielne Rudolfa Huliaka schválili poslanci, zlepšili celok významne k lepšiemu.
Na poslednú chvíľu sa do zákona dostali zmeny, ktoré predsa len nechávajú samosprávam isté slovo v tom, či hazard na svojom území povolia alebo nie.
Pôvodný Huliakov návrh hovoril o tom, že ak končiacu sa individuálnu licenciu na prevádzku hazardu prevezme štátna lotériová spoločnosť a Úrad pre reguláciu hazardných hier vydá súhlas s ďalšou prevádzkou, bude môcť takáto prevádzka fungovať ďalších šesť rokov.
A to bez ohľadu na to, či ide o prevádzku v obci alebo v meste, ktoré na svojom území zakázali prevádzku hazardu. Platnosť licencie by sa jednoducho predĺžila, respektíve obnovila a zároveň by sa na ňu hľadelo tak, že bola vydaná prv, než samospráva schválila zákaz prevádzky hazardu.
Navyše, regulačný úrad by pri posudzovaní prevádzky, ktorú by už prevzal Tipos, hodnotil len stavebnú dispozíciu hotela, v ktorom sa kasíno nachádza. A Tiposu by stačilo urobiť stavebnú úpravu alebo kasíno presťahovať do vyhovujúceho priestoru, aby súhlas dostal.

Schválenými pozmeňovákmi, ktoré priniesli vládni poslanci, sa napokon do zákona dostalo aj ustanovenie, že Tipos síce môže prevziať prevádzku kasína, ktorému sa končí licencia súkromného prevádzkovateľa, no k žiadosti, ktorú bude posudzovať regulátor, musí priložiť stanovisko samosprávy, ktoré nesmie byť staršie ako 60 dní.
Tipos ho teda musí získať počas prechodného obdobia medzi fyzickým prevzatím kasína a schválením predĺženia platnosti licencie.
Okrem toho sa dodatočne upravilo aj to, že Tipos musí v prípade nevyhovujúcich priestorov prevádzku upraviť alebo presťahovať do 12 mesiacov, aj to len v rámci územia dotknutej samosprávy.

Samotní predkladatelia pozmeňovacieho návrhu v zdôvodnení píšu, že reagujú na výhrady záujmových združení samospráv a chcú explicitne garantovať obciam a mestám právo rozhodovať o tom, či na ich území smie hazard pokračovať. Obzvlášť ak už v minulosti legislatívne zasiahli proti hazardu.
Obce a mestá majú mať podľa princípu subsidiarity vždy právo, aby na základe aktuálnej situácie posúdili, či si viac cenia prípadný výnos z prevádzky hazardu alebo zlepšenie bezpečnostnej a sociálnej situácie svojich občanov po zákaze prevádzky. Ich rozhodnutie napokon v pravidelných voľbách patrične ohodnotia samotní občania.
Predkladatelia dodávajú, že tento pozmeňovák sa nijakým spôsobom nedotýka právnej istoty prevádzkovateľov ani zámeru ministerstva športu, ktoré chce dať Tiposu právo prevziať prevádzky s končiacou licenciou. Chcú sa však vyhnúť tomu, aby sa prevádzka hazardu „automaticky“ predlžovala bez ohľadu na názor občanov dotknutej obce.
No a zdá sa, že vládni poslanci napokon vypočuli aj apel na to, aby sa prostriedky získané z hazardu primárne investovali do preventívnych a sociálnych opatrení, ktoré súvisia s negatívnymi následkami gamblerstva.
Uložili totiž Tiposu povinnosť, aby po prevzatí licencie prispel na tieto opatrenia sumou minimálne 500-tisíc eur ročne.
Do zákona sa napokon dostalo aj explicitné uznanie hazardu ako spoločensky negatívneho javu.
To je síce v porovnaní so stámiliónmi (ba až miliardami), ktoré sa v hazarde točia, len kvapkou v mori. Ide však zároveň o explicitné uznanie faktu, že hazard a riziko závislosti, ktoré prináša, sú negatívnymi javmi.
Toto znenie tam paradoxne presadil jeden z „huliakovcov“ – poslanec Pavel Ľupták. Pritom pôvodný návrh v doložke vplyvov uvádzal, že zákon nemá „žiadne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.“
V Postoji sme už viackrát písali, že hazard je jednou z ľudských nerestí, ktoré sa nepodarí úplne eliminovať žiadnymi zákonmi ani zákazmi. To však neznamená, že štát má túto neresť podporovať, aby „sypala“ čo najviac. Naopak, má stanoviť hazardu čo najprísnejšie pravidlá a reguláciu.
Podľa opozície mohla byť schválená podoba zákona ešte prísnejšia. To platí, nech sa na to pozrieme z oboch ideových hľadísk: z konzervatívneho, ktorý zdôrazňuje ochranu rodín, bezpečnosti a prevencie závislostí, aj z liberálnejšieho, teda rešpektu k názorom ľudí v konkrétnych obciach a mestách.
Pozmeňovacie návrhy na poslednú chvíľu vynechali vyššie zdanenie hazardu, čo je negatívnou správou.
Zároveň však treba vychádzať z reality a oceniť aj to málo, čo sa v rámci možností opravilo na Huliakovom návrhu.
Všetko nasvedčuje tomu, že po tom, ako na škodlivé znenie návrhu upozornilo Združenie miest a obcí Slovenska a Únia miest Slovenska, sa časť vládnych poslancov, ktorí sú zároveň primátormi alebo starostami, zmobilizovala a pochopila, že ich Huliak (ktorý bol paradoxne sám starostom v Očovej) oberá o právomoci.
Časť vládnych poslancov, ktorí sú zároveň primátormi alebo starostami, sa na poslednú chvíľu zrejme spamätala a pochopila, že ich Huliak oberá o právomoci.
Komunálne voľby budú už o rok a nikto z úradujúcich komunálnych politikov si nepotreboval naložiť do kampane takéto bremeno.
Celý problém vznikol z toho, že Rudolf Huliak priniesol návrh v expresnom konaní a najskôr mnohí ani netušili, čo je jeho podstatou.
O tom, že pozmeňovacie návrhy, ktoré pochovali Huliakov zámer umožniť kasína bez ohľadu na názor obcí, boli pripravené na poslednú chvíľu, svedčí aj nepriamy dôkaz.
Tým je autentický prejav nespokojnosti zo strany samotného ministra športu. Ten ešte predtým emocionálne nezvládol nesúhlas, keď vládneho poslanca Petra Kotlára, ktorý navrhol celý zákon stiahnuť, nazval „chudákom“.
Je zjavné, že Huliak ušil návrh na mieru tomu, aby zostala zachovaná prevádzka kasína v hlavnom meste.
Rudolf Huliak sa síce snažil schvaľovanie v skrátenom konaní zvaliť na to, že sa pri koaličnom naťahovaní o konsolidácii a štátnom rozpočte dostal jeho návrh na rokovanie až v ostatných dňoch. Lenže účinnosť zákona bola od počiatku navrhnutá tak, aby tesne predišla dátumu, keď má uplynúť licencia jedného z bratislavských kasín.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.