Hazard podľa Huliaka Proti vôli ľudí a samospráv, aj počas najväčších sviatkov a s minimálnym zvýšením odvodov

Návrh ministra športu a cestovného ruchu Rudolfa Huliaka na zmenu pravidiel prevádzky hazardu nijako nesprísňuje jeho reguláciu, len ho viac poštátňuje. A to sú dve zlé správy zároveň.

Na jednej strane sa síce snaží znížiť penetráciu hazardu súkromnými prevádzkovateľmi, na druhej však pri prevádzke štátnym Tiposom príliš uvoľňuje podmienky jeho fungovania.

Ak o etatizácii hazardu hovoríme ako o zlej správe, neznamená to v tomto prípade želanie rozsiahlej deregulácie a vpustenia do hry rôznych súkromných subjektov vrátane tých s pochybným pozadím.

Etatizácia hazardu podľa Huliaka totiž znamená práve jeho dereguláciu. Dnes si o existencii prevádzok hazardu (a nenazývajme to „hrami“) môžu rozhodovať samosprávy, resp. obyvatelia miest a obcí, ktorí pri nazbieraní dostatočného počtu podporovateľov môžu petíciou či referendom pomknúť svojich zástupcov v zastupiteľstvách, aby na území konkrétnej obce alebo mesta prevádzku hazardu zakázali.

Hoci samosprávy zákazom hazardu prichádzajú aj o zaujímavé príjmy, práve takéto rozhodnutia ukazujú, že nie vždy má byť cieľom prvoplánovo viac peňazí vo verejnej kase. Naopak, negatíva, ktoré hazard prináša, zvyšujú verejné výdavky, spravidla nad úroveň príjmov z neho.

Čo mení Huliakova novela

Pripravili sme prehľad základných a zároveň najzásadnejších zmien, ktoré do hazardu prináša Huliakova novela.

1. Hazard aj na Veľkú noc a Vianoce

Ide o obdobu toho, čo sa Rudolf Huliak snažil presadiť poslaneckým návrhom, ktorý v parlamente podali jeho kolegovia organizovaní v Strane vidieka, známi aj ako huliakovci (Ľupták, Ševčík, Malatinec). 

Tento poslanecký návrh, o ktorom sme písali na konci augusta, bol napokon stiahnutý s tým, že Huliak, resp. ministerstvo športu a cestovného ruchu pripraví komplexnejšiu úpravu, ktorá bude viac mieriť na vyššie zdanenie hazardu.

Liberalizácia hazardu podľa HuliakaNamiesto väčšej regulácie a vyšších daní tu máme návrh na herne otvorené aj na Vianoce

Erik Potocký

Aj tento návrh však hovorí o tom, že sa „navrhuje zrušiť zákaz prevádzkovania číselných a okamžitých lotérií v zákone uvedených prípadoch“, a to konkrétne (§ 14 ods. 10) na Veľký piatok, 24. a 25. decembra (teda Vianoce), v čase trvania štátneho smútku a mimo prevádzkového času kasína, herne a prevádzky.

Podľa doteraz platného znenia zákona takúto výnimku mali len internetové hry, ktorých prevádzku nie je možné efektívne obmedziť bez príslušných technických zariadení. Nové znenie však dáva výnimku aj niektorým fyzicky prevádzkovaným lotériám.

2. Obídenie konca licencií

Množstvo samospráv si v posledných rokoch upravilo fungovanie hazardu na svojom území tak, že prevádzku kamenných herní jednoducho zakázali. Niekde sa na tom priamo zhodli poslanci obecných či mestských zastupiteľstiev, inde tak urobili pod tlakom verejných petícií či miestnych referend.

Po prijatí takéhoto zákazu na miestnej úrovni však, samozrejme, nasleduje prechodné obdobie. Keďže prevádzka hazardu je viazaná na licenciu, ktorá má určitú časovú platnosť, hazard môže byť prevádzkovaný aj v obciach a mestách, ktoré ho všeobecne záväznými nariadeniami zakázali, a to až do uplynutia platnosti licencie.

Inak by išlo o porušenie princípu právnej istoty či retroaktivitu a v takom prípade by „zakázaný“ prevádzkovateľ s najväčšou pravdepodobnosť v súdnom spore so samosprávou poľahky uspel.

Kým predchádzajúci návrh išiel na samosprávy tvrdo a rovno uvádzal, že ak hazard prevádzkuje Tipos, nepotrebuje súhlas samosprávy, v tomto prípade na to ide okľukou.

Huliakova novela totiž prináša možnosť, aby takmer uplynuvšiu licenciu prevzal štátny Tipos a pokračoval v prevádzke hazardu aj napriek miestnemu zákazu.

Zvláštnou náhodou je v tejto súvislosti navrhovaná účinnosť zákona – 27. októbra 2025 (aj preto parlament o novele rokuje v skrátenom konaní).

Zvláštnou náhodou je účinnosť zákona navrhovaná na 27. októbra. Len štyri dni predtým, ako vyprší licencia jednému zo súkromných bratislavských kasín.

Ako upozornila iniciatíva Zastavme hazard, jednému z bratislavských kasín sa totiž končí licencia 31. októbra tohto roka. A podľa súčasného znenia by sa týmto dňom mali skončiť aj jeho aktivity. Ibaže by niekto túto licenciu prebral skôr, ako zanikne.

Návrh totiž berie samospráve možnosť rozhodovať o prevádzke hazardu v prípade, že sa prevádzkovateľom stane Tipos ako národná lotériová spoločnosť.

„Vláde zrejme prekáža, že už 209 miest a obcí zakázalo herne a kasína na svojom území, keďže pochopili, že hazard prináša problémy, ktoré výrazne prevyšujú príjmy z hazardu. Rodiny, ktoré prišli o všetky peniaze a ledva živoria, rodiny hráčov rozbité rozvodmi a samovraždami, ľudia bez domova, ktorí skúšali šťastie v hre, títo všetci potrebujú pomoc od svojej obce, ktorá však na to nemá peniaze, lebo štát si hrabe skoro všetky odvody z hazardu pre seba,“ uviedol Peter Beňa z iniciatívy Zastavme hazard.

Jeho kolega Anton Chromík upozorňuje na ďalšie úskalie Huliakovej novely. „Ak sa štátna lotériová spoločnosť dohodne na zámere prevziať končiacu licenciu, táto licencia sa predĺži o 6 mesiacov a následne má prevzatá licencia platiť 6 rokov od momentu, čo jej prevod schváli Úrad pre reguláciu hazardných hier,“ uviedol. Namiesto očakávaného konca herní a kasín napríklad v Bratislave tak prichádza možné predĺženie ich fungovania.

Po prechode licencie zo súkromného prevádzkovateľa na štátny Tipos sa na licenciu po uplynutí prechodného obdobia bude hľadieť ako na novú licenciu, ktorej štandardná platnosť je 6 rokov, bez ohľadu na to, koľko času zostávalo do vypršania pôvodnej licencie.

Toto riziko plynie práve z toho, že po prechode licencie zo súkromného prevádzkovateľa na štátny Tipos sa na licenciu po uplynutí prechodného obdobia bude hľadieť ako na novú licenciu, ktorej štandardná platnosť je 6 rokov, bez ohľadu na to, koľko času zostávalo do vypršania pôvodnej licencie.

Podľa už platného znenia zákona sa totiž zákaz prevádzky nevzťahuje na licencie udelené pred prijatím všeobecne záväzného nariadenia o zákaze hazardu na území obce až do uplynutia platnosti licencie.

Takýmito právnymi kľučkami tak bude môcť štát obchádzať vôľu občanov a samospráv, ktorým síce zostane platné uznesenie o zákaze hazardu, ale bude im na nič, ak bude štát stále nanovo licencie predlžovať.

Úrad pre reguláciu hazardných hier bude v celom procese hrať len štatistickú úlohu. Bude skúmať iba to, či sa kasíno nachádza v dispozične vyhovujúcom hoteli. Ak prevádzkovateľ – v tomto prípade Tipos – splní podmienku, teda urobí stavebnú úpravu alebo kasíno presťahuje do vyhovujúceho hotela, úrad mu bude musieť licenciu potvrdiť.

K navrhovanej podobe existuje pripomienka, ktorú podporuje Únia miest Slovenska. Jej obsah by mal zabezpečiť, aby v mestách, kde bol hazard zakázaný, nebolo možné prevziať licenciu na jeho prevádzkovanie prostredníctvom iného subjektu. 

3. Kozmetická úprava odvodov

Návrh mierne dvíha odvod prevádzkovateľom hazardu, a ak by obsahom novely bola iba táto časť, dala by sa jej síce vyčítať miernosť z hľadiska priameho zásahu prevádzkovateľov a z toho plynúceho príjmu pre rozpočet, ale nie ideové smerovanie.

V kontexte iných zmien toto mierne zvýšenie pôsobí, naopak, ako alibi, ktoré síce prevádzkovateľom nijako zvlášť neublíži, no zároveň sa môže používať ako argument, že zmeny vedú k vyššiemu zdaneniu.

Odvody z hazardu, ktoré smerujú do štátneho rozpočtu a do rozpočtu samospráv, upravuje paragraf 71. Napriek tomu, že ide o jeden z najobsiahlejších paragrafov, ktorý ustanovuje výšku odvodov vo všetkých druhoch hazardu od obyčajných žrebov, ktoré sa predávajú v každej trafike, až po veľkokapacitné kasína (dohromady 36 rôznych druhov a typov odvodov), aktuálny návrh robí v tomto paragrafe len štyri zmeny.

Konkrétne zvyšuje odvod za prevádzku herne alebo kasína podľa druhu „výherného“ zariadenia zo 4000 na 4700, resp. 4400 eur a zo 4700 na 6000 eur na jedno zariadenie za rok. Zaujímavosťou je, že zvyšuje len odvod do štátneho rozpočtu, v prípade rozpočtu obce zostáva odvod rovnaký.

Rudolf Huliak avizoval, že podľa „konzervatívneho“ odhadu by takáto úprava mala priniesť do štátneho rozpočtu 105 miliónov eur.

Zdanenie hazarduHuliak konečne hovorí o daniach, zatiaľ je to však len ústna dohoda s premiérom

Erik Potocký

Štátny hazard? Výnosy sú nižšie ako spoločenské škody

Huliak to, že jeho návrh nejde do prísnejšej regulácie (gamblera nezaujíma, či hádže peniaze do súkromného alebo štátneho automatu) a ani nepredstiera snahu takouto reguláciou napĺňať hlbší verejný záujem, obhajoval aj tým, že ide o peniaze, ktoré ležia na ulici a treba ich len pozbierať, a „bodaj by každý minister prinášal do rozpočtu také zisky ako on“.

Opozičné KDH upozorňuje, že ide o zvrátenú logiku. „Je to, akoby štát založil vlastnú fabriku na cigarety alebo na alkohol – s argumentom, že keď už sa pije a fajčí, poďme na tom zarábať. Štát sa tak mení z regulátora na predajcu závislostí. Je to chorý prístup,“ hovorí poslanec Marián Čaučík.

Hoci môže platiť, že ak už nejaká neresť medzi ľuďmi existuje a nedá sa úplne vykoreniť ani zákazmi a obmedzeniami, je lepšie, ak z tejto neresti spoločnosť či štát vyberie aspoň nejaké peniaze, ktoré môže využiť na dobrý účel.

Podľa kresťanských demokratov však štát namiesto toho, aby túto neresť trpel a snažil sa ju čo najviac obmedziť, začína ju pod Huliakovou kuratelou aktívne podporovať.

Už hojne citovaný výskum, ktorý bol realizovaný v susednom Česku, však ukázal, že zisky z hazardu, ktoré štát dosiahne odvodmi alebo daňami, sú v konečnom výsledku nižšie ako negatívne náklady, ktoré musí spoločnosť vynaložiť na odstraňovanie alebo zmierňovanie jeho následkov.

Ku gamblingu sa neraz pridávajú aj látkové závislosti od alkoholu alebo nelegálnych drog. Rodiny gamblerov sa spolu s nimi prepadajú do chudoby, prichádzajú o stále bývanie, sú trvalo vystavené exekučným hrozbám, ale aj menej inštitucionalizovaným vymáhačom dlhov.

Tých je celá škála – gambleri väčšinu svojich príjmov utopia v hazarde bez ohľadu na druh a typ „hry“. Následne im vznikajú nedoplatky na sociálnych či zdravotných odvodoch, nájmoch, platbách za energie, čím sa dostávajú do rizika straty bývania. Potreba finančných prostriedkov na ďalšie investovanie do hazardu následne vedie k menšej či väčšej kriminalite, zväčša ku krádežiam alebo k lúpežiam.

Ku gamblingu sa neraz pridávajú aj látkové závislosti od alkoholu alebo nelegálnych drog. Rodiny gamblerov sa spolu s nimi prepadajú do chudoby, prichádzajú o stále bývanie, sú trvalo vystavené exekučným hrozbám, ale aj menej inštitucionalizovaným vymáhačom dlhov.

Život v takomto existenčnom strese vedie k závažným zdravotným problémom, v prípade detí sa k tomu pripája aj odtrhnutie od stabilného vzdelávania, čo má multiplikačné následky v ich ďalšom živote, napríklad pri uplatnení na trhu práce.

A tak zlatým klincom celého návrhu je kolónka v doložke vplyvov – nepredpokladá žiadne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Iniciatíva Zastavme hazard upozorňuje, že dávnejším uvoľnením monopolu štátu na online hazard sa výrazne zvýšila miera stávok a aj množstvo prehratých peňazí. Ak chce štát plniť v tomto svoju úlohu, mal by hazard prísne regulovať, prestať s vydávaním licencií súkromným prevádzkovateľom a všetky výnosy z hazardu investovať do pomoci ľuďom. Primárne by sa opatrenia mali sústreďovať na online hazard, keďže do tohto priestoru sa už presunula väčšina legálnych aj nelegálnych prevádzok.

Podľa rozsiahleho prieskumu zverejneného v júni tohto roka, ktorý zrealizoval Inštitút pre reguláciu hazardných hier (teda v podstate lobistické združenie súkromných prevádzkovateľov hazardu) v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV, sa s online hazardom stretlo za posledných 12 mesiacov viac ako 28 percent populácie Slovenska, teda jeden a štvrť milióna ľudí.

Takmer 300-tisíc z nich priznalo, že stávkuje na nelicencovaných platformách, takmer rovnaký počet ľudí nedokázal posúdiť, či nimi využívaná platforma má alebo mala platnú slovenskú licenciu. Pri priemernej mesačnej stávke vo výške 85 eur to predstavuje potenciál 600 miliónov eur vložených do nelegálneho hazardu.