Chýbajúce financie pre SHMÚ Aké bude počasie? Ak nebudú peniaze, tak to nezistíme

Fungovanie Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v druhej polovici tohto roka je ohrozené. Chýbajú mu peniaze na prevádzku, ktoré očakával od ministerstva životného prostredia, svojho zriaďovateľa. Z aktuálnych zdrojov dokáže fungovať len do konca leta.

V prípade, že by ústav obmedzil svoju činnosť, pocítil by to každý z nás.

Okrem modelov predpovedí počasia by chýbali výstrahy pred silným vetrom, búrkami či nečakaným krupobitím.

Zastavilo by sa monitorovanie kvality ovzdušia, poľnohospodári by nevedeli, kedy je najlepší čas siať či ochraňovať úrodu pred prízemnými mrazmi, nemali by sme informácie o stave vodných tokov alebo by sme sa nedozvedeli o tom, ak by sa nad našu krajinu presunul rádioaktívny mrak.

Toto je len zlomok z množstva aktivít, ktorým sa ústav v bežnej prevádzke venuje. Teraz musí čakať, či sa ministerstvu životného prostredia podarí vyrokovať od rezortu financií ďalšie peniaze, aby ich mohol vykonávať aj po lete.

Kontrakt bol, ale na málo peňazí

Správy zo začiatku apríla hovorili o tom, že SHMÚ bude musieť obmedziť svoju činnosť, pretože nemá na rok 2022 podpísaný kontrakt s envirorezortom.

Na stránke ministerstva však kontrakt zverejnený je a hovorca ústavu Ivan Garčár pre Postoj pripustil, že generálny riaditeľ SHMÚ Martin Benko ho v decembri minulého roka podpísal.

Problémom teda nie je chýbajúci kontrakt, ale nedostatok peňazí, ktorý pre SHMÚ garantuje. Ministerstvo životného prostredia sa v ňom zaviazalo poskytnúť ústavu finančné prostriedky vo výške niečo vyše 7,9 milióna eur.

Ako vyplýva už zo znenia dokumentu, táto suma nestačí na celkové pokrytie reálnych potrieb ústavu.

Je to len akýsi základný balík, ktorý by sa mal počas roka „prehodnotiť tak, aby sa jeho výška priblížila reálnej potrebe na plnenie všetkých obligatórnych úloh riešiteľa“, píše sa v dokumente.

V ústave tak počítali s tým, že ministerstvo im počas roka dokáže potrebné peniaze dofinancovať, zatiaľ sa však nič také neudialo, pretože samotné ministerstvo ich vo svojom rozpočte nemá.

Budaj rokuje s Matovičom

Minister životného prostredia Ján Budaj preto začal rokovania s ministerstvom financií, ktoré stále pokračujú.

„V súčasnosti má ministerstvo financií na stole množstvo požiadaviek, avšak je ochotné s ministerstvom životného prostredia o tejto téme naďalej diskutovať,“ komentuje situáciu rezort financií a zároveň pripomína, že už minulý rok dofinancoval SHMÚ vo výške 1 milión eur nad rámec schváleného rozpočtu.

V ústave by tentoraz potrebovali ešte aspoň 3,5 milióna eur, aby mohli pokračovať v prevádzke a vykonávať činnosť v rozsahu, aký im stanovuje zákon. Ak by sa však pokazil nejaký prístroj, okamžité náklady by sa mohli ešte zvýšiť.

„Prostredníctvom projektov z EÚ sa nám podarilo obnoviť veľkú časť pozorovacích systémov a výpočtovej techniky, avšak táto postupne zastaráva – napr. radary z roku 2015 fungujú nepretržite,“ priblížil hovorca SHMÚ Garčár.

Envirorezort tento týždeň pre Postoj uviedol, že dohodu s ústavom o ďalšom financovaní chce uzavrieť do 14 dní.

Prečo nešetria?

„Ministerstvo životného prostredia zabezpečilo do roku 2022 pre SHMÚ rovnaký príspevok zo štátneho rozpočtu, aký SHMÚ malo v roku 2021. Požiadavky SHMÚ idú nad tento rámec,“ komentuje situáciu envirorezort.

Ústavu tak v pripravovanom rozpočte koncom minulého roka nič nepridal, hoci videl, že minuloročný balík mu nestačil. Naopak, zriaďovateľ s vedením ústavu uvažoval, ktoré úlohy by sa mohli vynechať, čo by umožnilo šetrenie.

Nenašli však žiadne, ktoré by neboli potrebné, a teda ktoré by sa mohli zrušiť. Okrem národných záväzkov musí SHMÚ plniť aj úlohy vyplývajúce z nariadení Európskej únie, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo.

„SHMÚ v tomto období nedokáže finančné prostriedky ušetriť. Už niekoľkokrát sme pristúpili k redukcii počtu zamestnancov, zároveň však narastá počet úloh, ktoré sme v zmysle zákona povinní plniť,“ dodal Garčár. 

K ďalšiemu prepúšťaniu už pristúpiť nemôžu, naopak, ich stav by potrebovali zvýšiť a do budúcnosti musia počítať aj s nákladmi na výmenu komponentov, opravy a údržbu. Pod ich správu spadajú stovky meteorologických a hydrologických staníc aj staníc monitorujúcich kvalitu ovzdušia a všetky z nich potrebujú priebežnú údržbu.

Rezervy sa míňajú

Minulý rok síce dostali kompenzácie za výpadky spôsobené covidom, keďže časť príjmov ústavu tvorí aj predaj služieb odberateľom z oblasti leteckej služby. Disponovali tiež rezervou ešte z roku 2020, tá však je už podľa slov hovorcu na hrane.

Vedenie SHMÚ sa už skôr pre médiá vyjadrilo, že pôvodne hrozilo, že nebude môcť naplno pracovať už koncom februára. Na koniec leta sa im to podarilo presunúť vďaka úsporným opatreniam aj fungovaniu zo spomínanej rezervy.

Teraz im neostáva iné ako veriť, že ministrovi Budajovi sa podarí ich problém vyriešiť a presvedčiť ministerstvo financií, aby pre nich uvoľnilo potrebné financie. Inak to bude s predpoveďou počasie ešte komplikovanejšie.