Sucho na Slovensku aj v Európe Máme sa obávať neúrody? Kľúčové bude májové počasie

V aktuálnych sychravých a premenlivých dňoch to u nás síce tak nevyzerá, no Slovensko a väčšinu európskeho kontinentu trápi dlhotrvajúce sucho.

Keďže nedostatok vlahy po jesenných a zimných mesiacoch pokračuje aj v prvých mesiacoch vegetačného obdobia, je vysoko pravdepodobné, že tento fakt bude mať svoje následky, aj pokiaľ ide o tohtoročnú úrodu. Obavy majú najmä pestovatelia obilnín.

Na ceny komodít má vplyv nielen to, aká je faktická úroda, ale už aj samotné predpoklady a očakávania. Tieto ceny v krátkom čase prejdú do nákladov potravinárov a následne na pulty obchodov. Pravdepodobne tak môžeme v tomto roku očakávať rast cien potravín. (Hoci v súčasnosti môžu tento rast tlmiť pomerne priaznivé ceny energií, najmä zemného plynu.)

O riziku sucha sme už v tomto roku na Postoji písali.

Slovensko trpí extrémnym suchomAk sa nerozprší, problémy budú mať poľnohospodári a ohrozené je aj zásobovanie vodou

Erik Potocký

Situácia sa výrazne nezmenila ani po tom, čo sa naplno rozbehlo vegetačné obdobie.

Na aktuálnej mape (k 4. máju) vidíme, že časť nášho územia je v pôdnom profile 0 – 100 centimetrov zasiahnutá extrémnym suchom. Ide najmä o stredné a horné Považie, Kysuce, Oravu, Zamagurie a Malé Karpaty. Miernym až výnimočným suchom je zasiahnutá aj celá Podunajská nížina.

Lepšia situácia je na juhu stredného Slovenska na východnom Slovensku. Aj tu však monitoring zaznamenáva začínajúce sa až mierne sucho.

Zdroj: intersucho.sk

Ak však vezmeme do úvahy len hlbšiu vrstvu od 40 do 100 centimetrov, extrémne sucho panuje aj na severovýchode Slovenska, kde je zatiaľ horná vrstva takmer bez známok sucha.

Na stránke intersucho.sk si možno zapnúť aj animáciu, ktorá zobrazí vývoj vo zvolenom časovom období. Ak si pozrieme ostatné štyri týždne, vidíme, že situácia takpovediac kolísala. Pred štyrmi týždňami bola situácia podobne kritická ako v zobrazení posledného týždňa. Dvojtýždňové obdobie medzitým na druhej strane znamenalo mierne zlepšenie.

To potvrdzuje aj nasledujúci graf, ktorý ukazuje, aké percento nášho územia je zasiahnuté suchom. Po dvojtýždňovom poklese sa hodnoty opäť priblížili k 80 percentám.

Zdroj: intersucho.sk

Na porovnanie – stále sme na tom lepšie ako napríklad v apríli 2020, keď úroveň výnimočného až extrémneho sucha zasiahla takmer celé územie Slovenska.

Zdroj: intersucho.sk

Podľa monitoringu Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) sa v predchádzajúcom týždni zrážky vyskytli len počas víkendu – na niektorých miestach v podobe prehánok, na iných v podobe búrok. Situácia na našom území sa preto regionálne značne líšila od 55 milimetrov zrážok v Medzilaborciach až po menej ako milimeter vo Švedlári, v Spišských Vlachoch a v Rimavskej Sobote. Líšil sa aj výpar. Najvyšší bol v Bratislave a v Košiciach (31,5 mm), najnižší v Bardejove a Medzilaborciach (22 – 23 mm).

Aktuálne podľa meteorológov prevažujú na Slovensku normálne vlahové podmienky. Aj tu však existujú regionálne rozdiely. Najväčší zrážkový deficit je na Orave a na Kysuciach (od −127 do −40 mm), naopak, nadbytok zrážok je v Košiciach, Dudinciach, Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici (+25 až +37 mm).

Mierny optimizmus možno čítať z predpovede – v celom týždni do 11. mája má byť podľa SHMÚ v priemere chladno a premenlivo. Zrážky sa vyskytnú takmer každý deň, najviac na začiatku týždňa. Indexy sucha by sa nemali výrazne meniť.

Hoci pokiaľ ide o aktuálnu úrodu, dôležité sú vlahové podmienky v hornej vrstve pôdy, z dlhodobého hľadiska je podstatné sledovať práve hlbšie vrstvy.

Pokiaľ ide o aktuálnu úrodu, dôležité sú vlahové podmienky v hornej vrstve pôdy, z dlhodobého hľadiska je však podstatné sledovať hlbšie vrstvy.

Pri momentálnom nedostatku totiž poľnohospodári môžu využiť závlahové systémy – ak ich majú vybudované a funkčné.

Odčerpávaním vody však klesá úroveň spodnej vody, ktorá sa bez dostatočného prevlhčenia hlbších vrstiev pôdy nestihne doplniť do pôvodných stavov.

Ako uvádza Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, slovenskí pestovatelia, najmä v špeciálnej rastlinnej výrobe (zelenina, zemiaky), museli pre nedostatok vlahy zapnúť zavlažovanie už pri zakladaní úrody. Navyše tým svoje zavlažovacie systémy – natlakované vodou – vystavovali riziku poškodenia mrazom. Toto riziko však museli podstúpiť, aby vôbec dokázali úrodu založiť.

Hladiny tokov viditeľne klesli

Nedostatok vlahy je viditeľný nielen pomocou špecializovaného monitoringu, ktorý vykonáva SHMÚ.

Viditeľné známky sucha môže zaznamenať aj laik. Napríklad naša najväčšia rieka Váh má takú nízku hladinu, že cez ňu nemôže aktuálne premávať kompa pri Strečne. Trpí aj cestovný ruch, keďže nízka hladina znemožňuje napríklad výletné plavby na tradičných pltiach.

V prípade európskeho veľtoku Dunaja je situácia takisto evidentne nepriaznivá. Hoci to priamo nesúvisí so zrážkami na Slovensku, napríklad v úseku sútoku Dunaja a Moravy výrazný pokles hladiny evokujú odhalené brehy na slovenskej i rakúskej strane a doslova stovky metrov riečnych „pláží“.

Veľavravná je aj mapa prietokov slovenských riek a potokov, v tomto prípade mesačného priemeru denných údajov. Výrazne na nej prevládajú body signalizujúce deficitný stav vody.

Zdroj: Slovenský hydrometeorologický ústav

Problém má takmer celá Európa

Na začiatku tohto týždňa vydalo varovanie pred extrémnym suchom aj Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JCR).

Problém sucha trápi väčšinu európskeho kontinentu. S výnimkou južného Francúzska, Pyrenejského polostrova a Talianska je väčšina západnej, strednej a severnej Európy postihnutá výrazným nedostatkom vlahy. Situácia sa zhoršuje aj na Balkáne a v Grécku.

Zdroj: https://joint-research-centre.ec.europa.eu

Podľa správy JCR prognózy do júna ukazujú suchšie ako priemerné podmienky v severnej a západnej Európe, rastú preto obavy z vplyvu na poľnohospodárstvo, riečnu dopravu a ekosystémy.

Európske vedecké centrum ďalej uvádza, že „od januára do marca 2025 zažila väčšina Európy teplejšie ako priemerné podmienky. V Alpách, vo východnej Európe a v severnej Škandinávii boli priemerné teploty o viac ako 3 °C vyššie, ako je normál. Nedostatočné zrážky a intenzívne teplo vysušili pôdu, takže pôdy vo východnom Stredomorí a v severnej Afrike boli výrazne ochudobnené o vlhkosť“.

Podobný stav sucha v Európe ukazuje aj mapa z portálu intersucho.sk:

Zdroj: intersucho.sk

Výrazný vplyv má nedostatok zrážok aj na hladiny riek.

„Stojí za to zdôrazniť, ako sa za pár týždňov výrazne zmenili podmienky pozdĺž rieky Rýn, pričom hladina vody začiatkom apríla prudko klesla, najmä v hornom povodí. Po suchej zime a jari už znížený prietok ovplyvňuje riečnu plavbu na strednom Rýne,“ uvádza správa JCR.

Zdroj: https://joint-research-centre.ec.europa.eu

Práve v Nemecku, ktoré produkuje približne 15 percent obilnín vypestovaných v Európskej únii, sa hovorí o historickom suchu. Aktuálny stav a výhľad na najbližšie obdobie ukazujú, že krajina môže zažiť najhoršie sucho od roku 1931. Varovanie v tomto znení vydala v polovici apríla Nemecká meteorologická služba DWD.

Úrovne pôdnej vlhkosti sú nižšie ako v roku 2018, keď Nemecko trpelo katastrofálnym suchom, a predpovede naďalej nie sú príliš optimistické.

Podľa najnovších údajov monitoru sucha, ktoré zhromažďuje Helmholzovo centrum pre environmentálny výskum, sa síce v ostatných dňoch zvýšilo množstvo vody priamo dostupnej pre rastliny, no v najvrchnejšej vrstve do 25 centimetrov, ale aj v celom pôdnom stĺpci (1,8 metra) prevládajú tmavé odtiene, ktoré signalizujú akútny nedostatok vlahy.

Zdroj: ufz.de

Ak príde daždivejšie obdobie a zrážky sa vyskytujú niekoľko dní po sebe, rastie množstvo vody, ktorá je v pôde dostupná pre rastliny.

Ak je však pôda celkovo vysušená, táto zrážková vlhkosť sa dostane len do najvrchnejších vrstiev a rýchlo sa vyčerpá. Hlbšie vrstvy tak nemajú zdroje na doplnenie deficitu.

Ak sa v mesiacoch mimo vegetačného obdobia počas jesene a zimy objaví výraznejší zrážkový deficit, je viac ako pravdepodobné, že bude nasledovať sucho aj počas vegetačného obdobia.

V zásade preto platí, že ak sa v mesiacoch mimo vegetačného obdobia počas jesene a zimy objaví výraznejší zrážkový deficit, je viac ako pravdepodobné, že bude nasledovať sucho aj počas vegetačného obdobia.

Vlhkosť z pôdy totiž nečerpá len vegetácia. S rastúcimi teplotami sa zvyšuje aj výpar. Ďalším faktorom, ktorý prispieva k vysušovaniu pôdy, je to, ak najmä poľnohospodárska pôda zostane v zime bez snehovej pokrývky. Ak sa k tomu pridá veterné počasie s mrazmi, vrchné vrstvy strácajú vlhkosť ešte intenzívnejšie.

Poľsko – ďalší významný európsky producent obilia (13 percent produkcie EÚ) – má podobné problémy. Indikátory sucha sa zhoršujú a vyhliadky zatiaľ takisto nie sú pozitívne.

Globálne sucho

Sucho je problémom aj na Ukrajine, ktorá je v produkcii obilia významným regiónom už z globálneho hľadiska.

Ak sa pozrieme ďalej do sveta a najmä na kľúčových producentov obilia, aktuálna situácia je rôzna. V agrárnych štátoch USA sú nateraz známky sucha minimálne. Sucho zatiaľ nebadať ani vo východnej polovici Číny, ani v poľnohospodárskych častiach Brazílie (hoci mimoriadne sucho je tam v oblasti toku Amazonky), v pásme normálu sú aj veľké oblasti Argentíny.

Naopak, južné Rusko, veľké časti Kanady, India, celá stredná Ázia a Austrália sú v pásme výrazného až extrémneho sucha.

Južné Rusko, veľké časti Kanady, India, celá stredná Ázia a Austrália sú v pásme výrazného až extrémneho sucha.

Na predpovedanie tohtoročnej úrody v Európe je ešte priskoro. Z hľadiska počasia bude kľúčový práve máj. Ak bude prevládať chladnejšie a daždivejšie počasie, ktoré neskôr pri dozrievaní vystrieda teplejšie a suchšie, sýpky napokon môžu byť dostatočne naplnené.

Ceny na trhoch a následne aj v obchodoch sa budú odvíjať nielen od produkcie na starom kontinente, ale na celom svete. Úlohu bude hrať nielen počasie, ale aj geopolitika. A naopak, sucho a následná neúroda môže mať potom aj svoje geopolitické dôsledky.

Miera pšenice za denár

Erik Potocký

Globálne unifikované riešenie problémov sucha pritom neexistuje. Hoci sa problém často zjednodušuje a dáva do súvislosti len s objemom skleníkových plynov v atmosfére, každý región má špecifické klimatické podmienky, rôznu geografiu a topografiu.

Lokálnym podmienkam by sa mali prispôsobiť aj konkrétne opatrenia, ktoré prinesú zadržanie väčšieho množstva vody v krajine, v pôde a vo vegetácii.

Zázračný vodný cyklusSlovenský nápad podporuje zdravšiu a bohatšiu krajinu. A tiež viaže uhlík

Erik Potocký