Slovensko trpí extrémnym suchom Ak sa nerozprší, problémy budú mať poľnohospodári a ohrozené je aj zásobovanie vodou

Sucho je najhoršou prírodnou katastrofou. Nie je to náhla udalosť, ktorá znenazdajky zasiahne prírodu a človeka, spôsobí škody a odznie. Naopak, je tiché, plazivé, šíri sa nenápadne a dlho sa zdá, že je všetko v poriadku. Škody, ktoré pôsobí, pritom zasahujú celú krajinu, nielen ohraničenú oblasť, a aj odstraňovanie jeho následkov trvá omnoho dlhšie.

Extrémne nízke prietoky riek a potokov, hladiny vodných nádrží, pôda vysušená na väčšine územia Slovenska. Taká je aktuálna situácia so zásobami vody.

Akademicky sformulovaný, no podobne hrozivý je aj opis aktuálnej situácie od Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

Začnime však lepšími správami.

V oblasti meteorologického sucha, teda, laicky povedané, toho, čo na zem spadne z oblohy, sú vyhliadky podľa SHMÚ na najbližšie dni dobré, keď predpokladá, že „v priebehu týždňa očakávame aj potrebné zrážky, najmä počas víkendu. Na strednom Slovensku bude sychravo už od stredy. Celkovo očakávame zlepšenie situácie a stúpanie indexov sucha. V mnohých lokalitách predpokladáme koniec suchej epizódy“.

Hoci sa teda očakávajú daždivejšie dni, celkový deficit zrážok je extrémny: „Deficit zrážok za posledných 90 dní je najvyšší v Oravskej Lesnej −150 mm, Banskej Bystrici −122 mm a Banskej Štiavnici −104 mm. Deficit zrážok naďalej pretrváva na všetkých monitorovaných staniciach. Najdlhšia epizóda sucha trvá 128 dní v Hurbanove, Piešťanoch a Kamanovej.“

Množstvo zrážok sa štandardne meria na štvorcový meter. To v prepočte znamená, že napríklad v Oravskej Lesnej chýba oproti dlhodobému priemeru na štvorcový meter 150 litrov vody. Na štvorcový kilometer je to už 150 miliónov litrov.

Ako sucho gniavi krajinuTrpia ľudia, polia aj lesy

Erik Potocký

Na mape SHMÚ vidíme aktuálny deficit zrážok v rôznych bodoch Slovenska. V priemere nám tieto údaje dávajú deficit približne 66 milimetrov (hoci veľká časť napríklad stredného Slovenska je bez meracích staníc). Neexistuje bod, ktorý by bol zrážkovo na úrovni priemeru či nad ním.

Priemerných 66 mm na štvorcový meter znamená deficit 66 litrov. Na štvorcový kilometer je to 66 miliónov litrov a pri rozlohe Slovenska 49 035 štvorcových kilometrov to znamená neuveriteľných viac ako 3236 miliárd litrov vody, ktoré za ostatné tri mesiace na Slovensku oproti dlhodobému priemeru nespadli.

Zdroj: shmu.sk

Zlú situáciu ukazujú aj namerané prietoky vodných tokov. S výnimkou severovýchodu Vysokých Tatier sú všetky vodné toky pod dlhodobým priemerom. Niektoré dokonca na úrovni pätiny priemeru.

Zdroj: shmu.sk

Ešte horšie to vyzerá, ak sa pozrieme na deficit vlahy v krajine, teda toho, aká suchá je pôda vo vegetačnom pásme.

Štandardne sa rozdeľuje na úroveň 0 až 40 centimetrov a 40 až 100 centimetrov, teda priestor, kde sa sústreďuje väčšina pôdneho života a kde je aj najhustejšia sieť koreňových systémov rastlín. V hlbších úrovniach sa už začínajú tvoriť zásoby podzemnej vody.

Na ostatnej aktuálnej mape k 9. marcu vidíme, že na našom území prakticky nie je oblasť, ktorá by nebola ohrozená suchom. Aj najlepší stav je územie so zníženou úrovňou pôdnej vlahy, a čím je farba na mape tmavšia, tým je situácia s pôdnou vlhkosťou horšia.

Zdroj: intersucho.sk

Najhoršia situácia je na strednom Považí, v zlom stave sú aj horské oblasti Oravy, Spiša a severovýchodu Slovenska.

Na stránke intersucho.sk si možno zvoliť aj animáciu, ktorá nám ukáže vývoj po jednotlivých týždňoch. Ak si zvolíme trojmesačný interval, vidíme, že ešte na začiatku zimy, v polovici decembra, bola väčšina územia Slovenska bez rizika sucha, resp. so zníženou úrovňou pôdnej vlahy. Zlom nastal vo februári, keď sa z týždňa na týždeň začala situácia prudko zhoršovať:

Zdroj: intersucho.sk

Zdroj: intersucho.sk

A nasledujúci graf nám ukazuje, že rôznymi intenzitami sucha je zasiahnutých až 80 percent územia Slovenska.

Zdroj: intersucho.sk

Vyhliadky sú o to horšie, že sa aktuálne nachádzame vo fáze roka, keď sa začína vegetačné obdobie. Teda vegetácia začína čerpať vodu z pôdy. Jeseň a zima sú pritom obdobia, v ktorých sa voda v pôde zväčša hromadí a vytvárajú sa zásoby práve na vegetačné obdobie jari a leta.

Deficit zrážok v zime je tak v týchto chladných „zhromažďovacích“ obdobiach síce menej viditeľný na krajine, ale o to závažnejší v nasledujúcich obdobiach. Nielen nedostatok dažďa, ale najmä snehu môže mať v nasledujúcich mesiacoch fatálne následky pre krajinu.

Kým dážď je takpovediac priamou závlahou, snehová pokrývka sa rozpúšťa postupne. Pôda tak má čas absorbovať väčšiu časť objemu vlahy. (Sneh zároveň chráni pôdu pred mrazom, keďže mráz bez snehovej pokrývky patrí k jedným z výrazných eróznych faktorov).

Zdroj: intersucho.sk

Hoci ako vidíme na mapke sucha, ktorá zachytáva situáciu v Európe, sucho nie je výlučným problémom Slovenska. A ani riešenie, resp. prevencia sucha nemôže byť otázkou národných politík. V tomto prípade musí nastúpiť medzinárodná spolupráca. A to už len z prostého dôvodu, že počasie a klíma nepoznajú hranice, naprieč krajinami tečú rieky, ťahajú sa horské pásma, štáty majú spoločné úrodné poľnohospodárske pásma.

Obnova krajiny

Samotné riešenie je na jednej strane triviálne a na druhej komplikované.

Obnova krajiny vodozádržnými opatreniami, napríklad výsadbou lesov, budovaním zelených pásov na obrábanej pôde, podporou prirodzených aj umelých mokradí, predlžovaním tokov riek a potokov, revitalizáciou ich brehov – to všetko podporuje vsakovanie vody do krajiny, spomaľuje jej odtok.

Následne podporuje tzv. malý vodný cyklus. Teda kolobeh vody, keď sa vyparená vlhkosť kondenzuje v oblasti, kde sa vyparila a opäť padá späť na zem, čím sa trvalo udržiava v krajine vlhkosť. Typicky je to možné stále na niektorých miestach sledovať najmä v letných mesiacoch.

Začarovaný kruh negatívnych vplyvov môžeme prerušiť len vytvorením pozitívneho cyklu, keď veľká časť zrážok zostáva v mieste, kde spadnú.

Naopak, odvodňovaním území, či už na účely poľnohospodárstva, alebo urbanizácie, zrýchľovaním odtoku vyrovnávaním korýt vodných tokov, v horšom prípade ich vybetónovaním sa miera výparu v krajine znižuje. Ak sa táto miera zníži na úroveň, že kondenzácia v mieste výparu nie je schopná vytvoriť produktívnu dažďovú oblačnosť, krajina sa ďalej vysúša.

Pôda a zastavané plochy sa prehrievajú a pri daždi nie sú schopné absorbovať dostatočnú zásobu vody na udržanie dostatočnej pôdnej vlhkosti.

Dostávame sa teda do začarovaného kruhu negatívnych vplyvov. A tento je možné prerušiť len vytvorením pozitívneho kruhu, keď veľká časť zrážok zostáva dlhodobo v mieste, kde spadnú.

Zmienené opatrenia sa navyše dajú robiť s pomerne malými nákladmi a na lokálnej úrovni.

Komplexný prístup k starostlivosti o vodu dokonca na pôde OSN predstavila slovenská delegácia pod vedením vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva Martina Kováča, ktorý sa dlhoročne venuje vodnému hospodárstvu.

Zázračný vodný cyklusSlovenský nápad podporuje zdravšiu a bohatšiu krajinu. A tiež viaže uhlík

Erik Potocký