Monitoring vzduchu za 16 miliónov SHMÚ chce rozšíriť a zmodernizovať sieť meracích staníc

Slovenský hydrometeorologický ústav sa chystá rozšíriť svoju sieť monitorovacích staníc na sledovanie kvality ovzdušia a koncentrácie znečisťujúcich látok.

Sľubuje si od toho presnejšie údaje, ktoré detailnejšie pokryjú územie Slovenska.

Pribudnú štyri nové automatické monitorovacie stanice – v Rožňave, v Brezne a dve na Orave – v Oravskom Podzámku a Liesku.

Ak sa pozrieme na mapu, ktorá zobrazuje aktuálne koncentrácie znečisťujúcich látok, vidíme, že tieto lokality dnes monitorovacím systémom pokryté nie sú. Ide o miesta buď s hustou tranzitnou dopravou, priemyselnou aktivitou, alebo kotlinového charakteru územia, ktorý „praje“ vyššej koncentrácii znečisťujúcich látok.

Zdroj: shmu.sk

Táto mapa z dnešného dopoludnia uvádza koncentráciu PM10. SHMÚ ich definuje ako „drobné častice alebo kvapôčky s aerodynamickým priemerom menším ako 10 µm. Označenie PM pochádza z anglického particulate matter, zahŕňa však tuhú aj kvapalnú fázu. PM rozptýlené v ovzduší tvoria atmosférický aerosól“.

Tento aerosól môžeme laicky označiť ako smog alebo priemyselnú hmlu. Pri vhodných atmosférických podmienkach sa dokáže udržať na mieste niekoľko dní a napríklad mesto v kotline doslova obaliť a uzavrieť. Zároveň vytvára vhodné podmienky na to, aby rástla koncentrácia ďalších znečisťujúcich látok – oxidov dusíka, benzénu, benzoapyrénu, ťažkých kovov a ďalších, keďže komplikujú rozptylové podmienky.

S atmosférickými podmienkami toho veľa neurobíme. Ak vznikne prirodzená hmla, inverzia v oblasti s vysokou intenzitou dopravy, priemyslu alebo vykurovania tuhými palivami, koncentrácia PM častíc sa zvyšuje.

Monitoring samotný ich neodstráni. Môže však byť podkladom pre to, aby sa ľudia v prípade nepriaznivej situácie pred znečistením chránili, najmä na základe vydaných výstrah. Aby napríklad – ak nemusia – neopúšťali svoje domovy, obmedzili vetranie a v prípade pobytu vonku si chránili dýchacie cesty napríklad rúškami.

Namerané údaje by neskôr mali byť podkladom na to, aby kompetentní urobili príslušné opatrenia – napríklad reguláciou dopravy či dopravnými riešeniami, ktoré zvýšia priepustnosť a plynulosť premávky, podporou vykurovania, ktoré nestojí na pevných palivách (drevo, uhlie) či podporou príslušných priemyselných podnikov – a aby znečistenie ovzdušia minimalizovali na aktuálne technologické možnosti.

Za 16 miliónov

Dve stanice na zatiaľ bližšie nešpecifikovaných lokalitách by sa mali vybudovať v Košickom kraji, SHMÚ tu chce ísť cestou dohody so župou.

Okrem toho, ako píše vo svojej tlačovej správe, „SHMÚ rozšíri aj špecializované merania: pripravuje monitorovanie vertikálneho profilu prachových častíc (PM) v Jaslovských Bohuniciach a zriadi tzv. super-site lokality, teda dve pracoviská; jedno v mestskom prostredí a jedno v regionálnom prostredí; s rozšíreným rozsahom meraní a detailnejšími údajmi, a to na Mamateyovej ulici v Bratislave a v Starej Lesnej“.

Súčasťou projektu má byť nielen fyzicky viac monitorovacích staníc, ale aj technologický posun – existujúce majú byť inovované na to, aby dokázali robiť tzv. cielený zber. Napríklad sa vo vybranom období zamerať na konkrétnu znečisťujúcu látku alebo súbor látok.

Problémy pre ľudské zdravie neprinášajú len látky, ktoré na prvý pohľad môžeme označiť za znečisťujúce (vyššie spomenuté PM, oxidy dusíka, ťažké kovy, prízemný ozón atď.).

Ale aj látky prirodzene vznikajúce v prírodnom prostredí a majúce primárne pozitívny vplyv – peľ. Pre alergikov a astmatikov je koncentrácia peľu v ovzduší zásadnou zdravotnou informáciou. Nový systém monitorovania kvality ovzdušia by mal byť podľa tvrdenia SHMÚ preto rozšírený aj o informácie, ktoré budú podkladom pre predpovede peľovej situácie.

Projekt je rozfázovaný do roku 2029 a peniaze pôjdu z európskych fondov vo forme nenávratného finančného príspevku. Výzva bola vypísaná v roku 2024 a Slovenský hydrometeorologický ústav v nej ako jediný so svojím projektom uspel.

Celková výška príspevku je 16 miliónov eur.

Desaťtisíce obetí

Podľa správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) z roku 2025 ročne v krajinách EÚ zomrú na následky znečistenia desaťtisíce ľudí.

Správa uvádza, že ak by sa miera znečistenia ovzdušia dostala na úroveň odporúčanú WHO, zabránilo by to v roku 2023 182-tisíc úmrtiam, ktoré súvisia s vystavením jemným časticiam, 63-tisíc úmrtiam spojeným s vystavením prízemnému ozónu a 34-tisíc úmrtiam súvisiacich s expozíciou oxidu dusičnému.

Úrovniam nad odporúčanie WHO je vystavených 95 percent ľudí žijúcich v európskych mestách, pričom situácia je horšia v krajinách východnej a juhovýchodnej Európy.

Napriek desaťtisícom úmrtí sa podľa EEA podarilo v ostatných desaťročiach situáciu výrazne zlepšiť, keď medzi rokmi 2005 a 2023 klesla úmrtnosť v Európe spojená so znečistením ovzdušia o 57 percent.   

V krátkom zhrnutí pre Slovensko EEA uvádza, že „miera prirodzených úmrtí zo všetkých príčin, ktoré možno pripísať dlhodobému vystaveniu jemným časticiam (počet predčasných úmrtí na 100-tisíc obyvateľov vo veku 30 rokov a viac) nad 5 µg/m³, sa medzi rokmi 2005 a 2023 znížila o 65,3 percenta (z 212,2 na 73,7), čo viedlo k 2 732 úmrtiam v roku 2023“.

Jelšava, Veľká Ida, Plášťovce

Ostatnú súhrnnú správu o kvalite ovzdušia z dielne SHMÚ máme k dispozícii za rok 2024 (publikovaná v júni 2025).

V nej sa okrem iného konštatuje, že síce na žiadnej monitorovacej stanici neprišlo v roku 2024 k prekročeniu limitnej hodnoty pre priemernú ročnú koncentráciu PM10, no na troch staniciach boli prekročené limity 24-hodinovej koncentrácie, a to niekoľkokrát. Prekročenie bolo zaznamenané 35-krát.

Ide o stanice Jelšava v okrese Revúca, Veľká Ida v Košiciach a Plášťovce v okrese Levice.

Zdroj: Správa o kvalite ovzdušia v Slovenskej republike za rok 2024

Z uvedeného vidíme, že dlhodobo sú prekračované limity PM najmä v Jelšave a Veľkej Ide (Jelšava limity prekročila dokonca aj v roku 2020, keď bola pre pandémiu covid-19 výrazne obmedzená priemyselná činnosť aj doprava).

V Plášťovciach boli prekročené limity aj pre PM2,5.

Benzo(a)pyrén a ďalšie polycyklické aromatické uhľovodíky boli v roku 2024 monitorované na 21 AMS. Cieľová hodnota pre ročnú priemernú koncentráciu BaP bola prekročená na deviatich z nich. Konkrétne Veľká Ida, Jelšava, Krompachy, Ružomberok, Oščadnica, Púchov, Žarnovica, Žilina, Plášťovce.

„Na väčšine týchto lokalít je hlavným zdrojom znečistenia vykurovanie domácností tuhými palivami. Výnimkou je Veľká Ida, kde má významný podiel na znečistení priemyselný areál s výrobou koksu,“ uvádza SHMÚ.

„Na väčšine lokalít je hlavným zdrojom znečistenia vykurovanie domácností tuhými palivami,“ uvádza SHMÚ.

Limity oxidov dusíka, síry, ťažkých kovov, benzénu a oxidu uhoľnatého v roku 2024 prekročené neboli. Nadlimitne namerali prízemný ozón na stanici Jeséniova v Bratislave a na Chopku.

V záveroch SHMÚ konštatuje, že najväčším problémom zostáva na Slovensku koncentrácia drobných častí (PM) a benzo(a)pyrénu. Väčšina jeho zdrojov je z domáceho vykurovania pevnými palivami.

Slovensko je na znečistenie ovzdušia nútené reagovať nielen zo zdravotných či environmentálnych dôvodov, ale aj z právneho titulu.

V roku 2023 Súdny dvor EÚ vyhovel žalobe Európskej komisie z roku 2021 za prekračovanie maximálnych hodnôt pachových častíc PM10 nameraných v ovzduší v Jelšave a aglomerácii Košice v rokoch 2005 až 2019.

Vtedajší minister životného prostredia Ján Budaj sľuboval riešenie dotáciami na výmenu kotlov, súčasný minister Tomáš Taraba najprv v septembri 2024 stopol pripravovaný projekt výroby kvalitnejšieho tuhého paliva v Jelšave a modernizácie vykurovania, o mesiac neskôr ohlásil nový projekt na výrobu paliva z biomasy pre centrálne vykurovanie. 

No ako ukazujú aj dnešné údaje na mape na začiatku textu, hodnoty v Jelšave stále patria k tým najvyšším aj na začiatku roku 2026.