Reformy a vzostup Meloniovej Taliansko už nie je „zlým žiakom“ eurozóny, jeho ekonomický aj geopolitický význam rastie

Taliansko je celosvetovo známe svojou bohatou históriou, slnečnými plážami a skvelou gastronómiou. Ešte pred pár rokmi však bolo známe aj svojou obrovskou nestabilitou, keď sa v priebehu posledných 20 rokov vymenilo desať premiérov, a zároveň nesmierne nezodpovednou rozpočtovou politikou a stagnujúcou ekonomikou. 

Taliani mali dlhodobo jedny z najvyšších deficitov v rámci EÚ, ich štátna správa bola známa svojou strnulosťou a slabou schopnosťou plniť si úlohy.

Toto všetko je však dnes už minulosťou. Po nástupe Giorgie Meloniovej do premiérskeho kresla krajina po desaťročiach získala stabilnú koalíciu, ktorá dokáže presadzovať reformy a zvyšuje tak aj dôveru investorov. A to prináša ovocie. 

Po dlhých rokoch Taliansko dostalo svoj deficit pod kontrolu a jeho dlh od roku 2021 začal klesať. Okrem toho zažíva aj atraktívny ekonomický rast (na pomery postcovidovej krajiny EÚ), a ako píše vedúci taliansky ekonomický denník Il Sole 24 Ore, talianske HDP na obyvateľa sa už približuje Francúzsku a výrazne znížilo svoje zaostávanie za Nemeckom.

A tento novonadobudnutý ekonomický rast a stabilná vláda na čele s pravicovou premiérkou prispievajú k tomu, že význam Talianska rastie aj na medzinárodnej scéne. Meloniová má otvorené dvere do Bieleho domu a politika EÚ v oblasti severnej Afriky už nie je riadená Francúzskom, ale Talianskom.

Keď sudcovia vládnuAko justícia narúša krehké pravidlá demokracie v Rumunsku a Taliansku

Maciej Ruczaj

Pragmatická stredopravá politika a plán obnovy 

Taliansko posledné roky zaznamenáva zaujímavý ekonomický rast. Ešte v roku 2021 zažilo silné oživenie ekonomiky s rastom HDP o 8,9 percenta, v roku 2022 jeho ekonomika rástla o 4,8 percenta a v roku 2023 a 2024 to bolo 0,7 percenta.

Na porovnanie, Nemecko zažilo v roku 2021 iba mierny rast 3,7 percenta, ktorý sa v roku 2022 znížil na 1,4 percenta, a v rokoch 2023 a 2024 zažila jeho ekonomika dokonca kontrakciu. Od roku 2020 vzrástlo HDP Talianska celkovo o 6,3 percenta, kým vo Francúzsku v rovnakom období prišlo k rastu iba o 4,2 percenta.

Za týmto úspechom je hneď niekoľko faktorov.

Prvým je zodpovedná fiškálna politika súčasnej vlády. Taliansko je dlhodobo druhou najzadlženejšou krajinou v rámci EÚ, a to hneď po Grécku. Po roku 2011 bol väčšinu času jeho dlh na úrovni presahujúcej 130 percent HDP s maximom v roku 2020, keď sa vyšplhal až na 154 percent HDP. Od tohto roku sa však postupne znižuje, rovnako ako rozpočtové deficity.

V roku 2021 už taliansky dlh klesol na 145,8 percenta HDP, postupne klesol pod 140 percent a v tomto roku by jeho výška mala dosiahnuť 136,7 percenta HDP. Čo sa týka deficitov, tie klesli z takmer deväť percent HDP v roku 2021 na 3,3 percenta v tomto roku. Taliansko sa tak už blíži k trojpercentnej hranici maastrichtských kritérií, ktorú by malo dosiahnuť v roku 2026.

Za týmto znížením stojí rýchle ukončenie energopomoci a rôznych foriem pandemickej podpory, špeciálne dane v prípade bánk či energetických firiem, lepší výber daní, ale aj škrty na ministerstvách. Rýchle znižovanie deficitu zároveň podporilo aj dôveru investorov, čo sa prejavilo na znížených nákladoch na financovanie dlhu. Dôvera podnikateľského prostredia a vyššie investície sa pretavili aj do nižšej nezamestnanosti, ktorá je momentálne na úrovni 5,9 percenta, teda na najnižšej úrovni za posledných 18 rokov.   

Druhým dôvodom je výrazný rast turizmu po konci pandémie, ktorý je pozorovateľný naprieč južnou Európou. Okrem Talianska ho zaznamenáva aj Španielsko, ktoré má momentálne tiež rýchlo rastúcu ekonomiku.

Ďalším dôvodom je efektívne využitie plánu obnovy. Taliansko je najväčším prijímateľom pomoci z tohto programu spomedzi všetkých krajín EÚ, a to až vo výške 191,5 miliardy eur. Tieto peniaze naštartovali veľké investície do infraštruktúry, a to predovšetkým na juhu Talianska, kam smeruje až 40 percent všetkých peňazí z programu. Vznikajú vysokorýchlostné železnice, nové linky električiek, mnohé štátne služby sa digitalizujú a podporujú sa inovácie. 

Aj keď čerpanie peňazí nie je bez chyby a mnohokrát čelí tvrdej kritike, iba samotný masívny objem investícií a s ním spojené reformy prispievajú k výraznému rastu ekonomickej aktivity.

Kľúčovým dôvodom ekonomického rastu sú rastúce exporty, v rôznych rebríčkoch sa umiestňuje na štvrtom až ôsmom mieste na svete. Skrýva sa za tým predovšetkým fakt, že takmer tri štvrtiny exportu generuje vyše deväťtisíc stredných a stredne veľkých spoločností, ktoré sú vo veľmi rozdielnych odvetviach od liekov cez módu až po jedlo. Export tak nie je závislý od zopár dominantných odvetví, ako je to v prípade Nemecka, ktoré, naopak, zažíva pokles exportu a s tým spojené problémy vo svojej ekonomike.

Napriek pozitívnym správam mnohé štrukturálne problémy Talianska pretrvávajú. K tým patrí predovšetkým štedrý dôchodkový systém, ktorý krajinu stojí 15 až 16 percent HDP, a starnúca populácia skombinovaná s jednou z najnižších pôrodností v Európe. Ďalšie reformy tak budú nevyhnutné.

Pozadie odvolávania von der LeyenovejPoliaci v ECR presadili voči eurokomisii tvrdší prístup, Meloniová napokon ustúpila

Jan Rokita

Miláno sa stáva novým ekonomickým a finančným centrom

Miláno nie je žiadnym nováčikom vo finančnom svete. Desaťročia tu majú svoje pobočky najväčšie svetové banky, ich prítomnosť však až donedávna zodpovedala iným veľkým mestám v Európe a Miláno bolo známe predovšetkým ako mesto módy. To sa však následkom brexitu a vďaka štedrým daňovým výhodám pre bohatých začína meniť a Miláno sa stáva skutočným finančným centrom.

Rôzne talianske vlády za posledné desaťročie prišli s veľkým množstvom daňových výhod, ktoré lákajú bohatých a vysokokvalifikovaných ľudí zo zahraničia. Na základe zákona z roku 2017 každý, kto si zvolí Taliansko ako svoju daňovú rezidenciu, má dane zo zahraničných príjmov obmedzené na paušálnych 200 000 eur ročne bez ohľadu na prevedenú sumu. 

Okrem toho tu existuje štedrý dedičský daňový režim so sadzbou maximálne štyri percentá v priamej línii a s úplným oslobodením majetku do výšky jedného milióna eur.

Pre výskumníkov a profesorov ponúka Taliansko oslobodenie od dane až do výšky 90 percent príjmu a pre zahraničných seniorov zase atraktívnu sadzbu sedem percent na príjem zo zahraničia, pokiaľ sa presťahujú do niektorého z vybraných regiónov.

Tieto poskytované daňové výhody sú natoľko efektívne v prilákaní bohatých a vysokokvalifikovaných ľudí, že pred pár týždňami vyvolali útok od dnes už bývalého francúzskeho premiéra Françoisa Bayroua. Ten počas tlačovej konferencie obvinil Taliansko zo sociálneho dumpingu a z podporovania „nomádizmu“ francúzskej bohatej triedy. 

Niet sa mu však čo čudovať, keďže podľa odhadov žije v súčasnosti v Taliansku 66-tisíc francúzskych dôchodcov a smerujú sem ďalšie tisíce bohatých Francúzov v produktívnom veku.

Svetoznáme mená a značky však nesmerujú do nijakého mesta viac ako do Milána. V posledných mesiacoch a rokoch si tu kúpili nehnuteľnosti alebo sa priamo presťahovali pretekár Formuly 1 Lewis Hamilton, miliardári Nassef Sawiris a Lakshmi Mittal či viceprezident banky Goldman Sachs Richard Gnodde. 

Mnohí z nich prichádzajú okrem Francúzska hlavne z Londýna. Od brexitu presunuli svetové banky JP Morgan, Citi a Goldman Sachs časť svojich kľúčových operácií z Londýna práve do Milána.

Prečo je však práve Miláno spomedzi talianskych miest takým veľkým lákadlom? Poskytuje skvelý priestor na život. Okrem svetovej módy a gastronómie je veľmi dobre prepojené s okolitými krajinami, a tak nie je problém byť za pár hodín na Francúzskej riviére, pri jazere Como či na lyžiach v Alpách. Okrem toho sa v Miláne nachádza Univerzita Bocconi, ktorá patrí k svetovej špičke vo finančníctve.

Zmeny v západnej AfrikePrevrat v Nigeri vytvára nestabilitu a posilňuje Rusko

Ján Cipár

Geopolitický význam Talianska narastá

Stabilná koalícia a ekonomický rast vytvárajú podmienky na silnejší hlas Talianska vo svete. Jeho význam však vzrastá aj vďaka blízkosti súčasnej premiérky Giorgie Meloniovej a jej strany Bratia Talianska s Republikánskou stranou v USA. 

Sama Meloniová má k republikánom a aj k samotnému Trumpovi ideologicky aj osobne blízko, a preto pravidelne pôsobí ako mediátor medzi lídrami EÚ a Trumpovou administratívou. Práve ona v apríli smerovala do Washingtonu, aby sa pokúsila vyrokovať dohodu o clách.

Meloniová však nezostáva iba pri budovaní vzťahov za Atlantikom, svoje diplomatické úsilie zvyšuje aj v severnej Afrike. V tomto regióne, ktorý bol dlhodobo takmer výhradnou zónou francúzskeho vplyvu, je dnes Taliansko na vzostupe.  

Francúzsko v severnej Afrike v posledných rokoch stratilo svoje pozície, mnohé ním podporované vlády boli dokonca zvrhnuté, či už išlo o Mali, Niger, alebo Burkinu Faso. Okrem toho je Francúzsko v ostrom spore s Alžírskom a ich diplomatické vzťahy sú pod bodom mrazu.

Taliansko, naopak, buduje nové silné vzťahy, a to predovšetkým práve s Alžírskom a Tuniskom, pričom ciele sú nielen politické v otázke kontroly migrácie, ale aj ekonomické. Meloniová podpísala s vládami severoafrických krajín hneď niekoľko dohôd na dodávky plynu a nové dohody podpísal aj taliansky ropný a plynový konglomerát ENI.

Taliansko v roku 2024 dokonca predstavilo aj svoj nový rozvojový tzv. plán Mattei pre zatiaľ deväť afrických krajín, ktorý má na rozsiahle projekty poskytnúť v prvej fáze 5,5 miliardy eur. 

Aj to svedčí o tom, že súčasná vláda bude mať do budúcich rokov vďaka stabilite aj čoraz väčšie medzinárodné ambície.