Zmeny v západnej Afrike Prevrat v Nigeri vytvára nestabilitu a posilňuje Rusko

V africkom štáte Niger sa minulý týždeň v stredu uskutočnil vojenský puč, počas ktorého bol zosadený prezident Mohamed Bazoum. Bol demokraticky zvolený iba v roku 2021, momentálne je väznený v prezidentskom paláci a na čelo krajiny sa postavil šéf prezidentskej gardy, generál Abdourahmane Tchiani.

Mohlo by sa zdať, že ide o lokálnu záležitosť, avšak tento vojenský puč znamená obrovské oslabenie západného vplyvu v Afrike, posilnenie teroristických skupín a ďalší nárast vplyvu Ruska.

Samotný prevrat pravdepodobne nebol vyvolaný vplyvom žiadnej vonkajšej mocnosti a išlo o obyčajnú osobnú ambíciu vrcholných predstaviteľov armády. Generál Tchiani mal byť totiž údajne v najbližšom čase odvolaný spolu s ďalšími vrcholnými vojenskými predstaviteľmi. Medzi generálmi však v prvých hodinách nepanovala zhoda na tom, kto by mal novú vládu viesť, a viacerí armádni predstavitelia sa k pučistom pridávali len postupne.

Tchiani zdôvodnil prevzatie vlády zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v krajine a rozhodnutím prezidenta Bazouma prepustiť niekoľkých džihádistických lídrov. Tento dôvod však veľmi neobstojí, keďže úmrtia kvôli vojenským konfliktom sú momentálne v Nigeri najnižšie od roku 2018 a bezpečnostná situácia je tu oveľa lepšia ako v susediacej Burkine Faso či Mali. Prepustenie niektorých džihádistov malo zase za cieľ deeskalovať napätie a začať s rebelmi jednať – je však pravda, že táto snaha zatiaľ priniesla iba obmedzené výsledky.

Je veľmi otázne, či vojenská junta bude schopná čokoľvek zlepšiť v bezpečnostnej situácii. Slabé argumenty v prospech puču, za ktorým sú zreteľné osobné ambície, len ďalej oslabujú vedenie junty. Pozícia generála Tchianiho je veľmi krehká a bude ešte otázne, akú veľkú podporu získa medzi bežným obyvateľstvom.

Francúzi ako zombíci v ruskej propagande

Prevrat v Nigeri však nie je ojedinelým prevratom v regióne západnej Afriky a Sahelu a zapadá do širšieho trendu regionálnej destabilizácie. Ide už o šiesty úspešný prevrat v tejto oblasti za posledné tri roky. V susediacom Mali prevzala vládu armáda v roku 2020 a v Burkine Faso v roku 2022. Vo všetkých troch štátoch a aj v ďalších krajinách Sahelu rýchlo silnie vplyv Ruska a Západ, zastúpený predovšetkým Francúzskom, potupne odchádza.

Pre Francúzsko predstavuje región Sahelu dlhodobú zahraničnopolitickú prioritu, ktorá vyplýva z koloniálnej minulosti. Francúzsko malo donedávna v regióne vojenskú misiu s názvom Barkhane, zameranú na boj proti teroristickým skupinám, a približne 10-tisíc francúzskych vojakov cvičilo lokálne armády.

Za posledný rok však museli Francúzi urýchlene odísť z Mali, Burkiny Faso a Stredoafrickej republiky a na ich miesto okamžite nastúpila Vagnerova skupina, teda žoldnierske jednotky neslávne známeho Jevgenija Prigožina. Tieto jednotky poskytujú ochranu novým vládcom výmenou za lukratívne zmluvy na ťažbu nerastných surovín.

Francúzsko však nestráca len vojenské pozície, prehráva aj v dezinformačnej vojne. Rusko za posledné roky sprístupnilo svoje propagandistické stanice RT a Sputnik v celej Afrike a, naopak, francúzska stanica France24 bola na mnohých miestach zakázaná. Rusko vykresľuje Francúzsko ako imperialistickú veľmoc, ktorá v minulosti drancovala a zotročovala tieto regióny (a chce v tom teraz pokračovať) a tento naratív sa ukázal ako veľmi účinný.

Putin začína čoraz viac obnovovať staré spojenectvá z čias studenej vojny, kedy bolo Rusko v mnohých krajinách Sahelu vnímané ako osloboditeľ spod koloniálnej nadvlády. Koniec koncov, tento naratív obviňujúci Západ z neokolonizácie spomenul Putin aj na nedávnom rusko-africkom samite, iba pár dní pred pučom v Nigeri.

Skupiny blízke Jevgenijovi Prigožinovi vo veľkom produkujú filmy, seriály a ďalšie materiály, ktoré posilňujú protifrancúzske sentimenty. Na začiatku roku 2023 napr. vydali kreslené filmy, ktoré zobrazujú vojakov v Mali bojujúcich proti francúzskym zombíkom po boku svojich priateľov Vagnerovcov. Rusi pravidelne vykresľujú Francúzov ako hady, zombíkov či potkany.

Podobné propagandistické filmy sú čoraz častejšie a ich naratívy sú zosilňované sieťou mladých afrických pro-ruských influencerov. Francúzsko v regióne zanedbalo prípravu na tieto hybridné hrozby a teraz je príliš pozadu, aby im dokázalo efektívne čeliť. Keď sa aj pokúsilo tejto propagande postaviť, prevedenie absolútne nezvládlo. Vytvorilo vlastné falošné účty, tie však boli veľmi amatérske a onedlho na to Facebook zverejnil ich naviazanosť na francúzsku armádu.

Členské štáty Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS). Foto: ecoslate.github.io

Otázny postoj junty k Západu

Niger predstavoval posledného spoľahlivého partnera pre Západ v tomto regióne a bol poslednou krajinou, ktorá neprehĺbila spoluprácu s Ruskom. To sa môže teraz stať minulosťou. Aj keď zatiaľ nie je jasné, ako sa k spolupráci so Západom postaví nová junta, mnohé udalosti posledných dní naznačujú silnejúci protifrancúzsky sentiment v spoločnosti.

V nedeľu 30. júla sa pred francúzskou ambasádou v hlavnom meste Niamey zhromaždilo niekoľko tisíc ľudí, ktorí skandovali protifrancúzske heslá, mávali ruskými vlajkami a žiadali odchod francúzskeho veľvyslanca z krajiny. Denník Le Figaro priniesol rozhovory s viacerými protestujúcimi a ich komentáre presne odrážali hlavné ruské naratívy: „Francúzsko už 60 rokov diktuje svoju vôľu Afričanom. Toto musí prestať. Niger musí získať späť svoju suverenitu. (...) Chceme Rusko. Chceme, aby nás v našej nezávislosti sprevádzali noví partneri. Chceme nasledovať príklad Mali a Burkiny.“

Navyše sa vzťahy medzi Francúzskom a novou juntou v Nigeri v posledných dňoch vyostrujú. Počas nedeľného protestu niektorí demonštranti zaútočili na francúzsku ambasádu a zapaľovali požiare, čo okamžite vyvolalo reakciu Paríža. Macron vyhlásil, že akýkoľvek útok na francúzske záujmy a občanov si vyžiada okamžitú reakciu. Následne junta obvinila Francúzsko, že chce v krajine vojensky zasiahnuť a nastoliť predchádzajúcu vládu.

Neistota v dodávkach uránu

Francúzsko má v Nigeri stále 1500 vojakov, ktorí sú súčasťou protiteroristických operácií. Ich ďalšie nasadenie je však neisté. Paradoxom je, že Niger ako najspoľahlivejší partner dostával od Západu obrovskú podporu na rozvoj armády, EÚ sa zaviazala na tieto účely poskytnúť 40 miliónov eur. A práve armádni lídri, z ktorých mnohí boli trénovaní z francúzskych a európskych peňazí, sú dnes súčasťou puču, ktorý môže ešte viac posilniť vplyv Ruska.

Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) momentálne zvažuje vojenský zásah v Nigeri s cieľom obnovy demokratického zriadenia a návratu prezidenta Bazouma. Vojenská junta však už vyhlásila, že sa bude proti potenciálnej vojenskej akcii brániť a na svojej strane má aj spriatelené režimy v Mali a Burkine Faso.

Pokiaľ by sa rozhorel podobný konflikt, nielenže by to znamenalo humanitárnu katastrofu, ale aj obrovský problém z pohľadu boja s terorizmom. Skupiny ako Islamský štát, al-Káida či Boko Haram už dnes ovládajú obrovské časti území Sahelu a úmrtia spôsobené terorizmom sú na strmom vzostupe. Podobný konflikt by mohol priniesť nestabilitu aj do Ghany, Pobrežia Slonoviny a Nigérie, ktoré majú spolu vyše 250 miliónov obyvateľov a ktoré sú kľúčové pri potláčaní terorizmu aj na globálnej úrovni.

V neposlednom rade prevrat v Nigeri spôsobuje neistotu v dodávkach uránu. Niger je jedným z jeho najväčších svetových producentov, uspokojuje až 15 % francúzskych potrieb uránu a tvorí až 25 % importov tejto komodity do EÚ.

Únia sa v dôsledku vojny na Ukrajine snaží zbavovať aj svojej závislosti na ruskom jadrovom palive, avšak neistota v Nigeri pravdepodobne spôsobí ďalšie oddialenie európskych sankcií v tomto sektore.