Dojmy z predvolebnej kampane Čo sa musí stať, aby malé rusofilné a zbedačené Moldavsko zostalo na proeurópskej ceste?

Niečo tu od prvej chvíle nesedí.

Moldavskú prezidentku Maiu Sanduovú poznáme z našich médií ako Johanku z Arku na čele obdivuhodne dôslednej cesty Moldavska do Európskej únie a možno aj do menej populárneho NATO.

Nedávno ju na deň nezávislosti prišli podporiť nemecký kancelár, francúzsky prezident a poľský premiér. Od prvej chvíle však v krajine vnímam, že väčšina Moldavčanov už o Sanduovej strane PAS nechce počuť.

V nedeľu 28. septembra budú ďalšie „osudové“ voľby, ktoré ako všetky voľby posledných približne dvoch desaťročí majú raz a navždy rozhodnúť, kam tento rumunsko- aj ruskojazyčný štát chce patriť, do EÚ alebo do ruskej sféry vplyvu.

Kampaň sledujem v najjužnejšej a v najsevernejšej obci Moldavska.

V proruských okrajoch Moldavska

Najjužnejšia dedina sa volá Giurgiulești, nachádza sa pri 400 metrov dlhom prístupe Moldavska k Dunaju. Keďže menej ako dve percentá obyvateľov tvoria príslušníci národnostných menšín, Giurgiulești by mala byť baštou prorumunskej a protiruskej PAS, ktorá v posledných štyroch rokoch vládla s absolútnou väčšinou mandátov.

A naozaj, pri mojej návšteve robí kampaň iba PAS. Konkrétne je to vyziabnutý miestny pánko v nadrozmernom tmavom saku so žltou kravatou a žltou straníckou šiltovkou PAS. Stojí so zhrbenými plecami na chodníku, osamelý a stratený, s nikým sa nerozpráva. Je jednoduchým členom PAS, nie je poslancom obecného zastupiteľstva. Odmieta hovoriť po rusky, na otázku, ako ide kampaň, mi však odpovedá v rumunčine.

Pýtam sa ho: „Prečo sa tvárite tak smutne, to už ľudia nechcú voliť PAS?“ „Nie som smutný, kampaň prebieha úspešne.“ „S koľkými ľuďmi ste sa rozprávali?“ „S desiatimi.“ „Za aký čas?“ „Za dve hodiny.“ „A presvedčili ste ich?“ „Áno, všetkých.“ Na svojom smartfóne mi chce ukázať niečo pôsobivé, ale nevie to nájsť. Rozlúči sa a so sklesnutými plecami odkráča domov.

Najsevernejšia dedina sa volá Naslavcea. Obec, ktorej počet obyvateľov sa scvrkol z vyše 900 na 350, sa nachádza na severnom konci impozantného ohybu hraničnej rieky Dnester. Do malebnej dedinky – vyslovovanej „Naslavča“ – sa dostanete len po miestami veľmi strmej štrkovej ceste. Tým sa dá asi vysvetliť, že jazyk najväčšej národnostnej menšiny Moldavska sa tu na rozdiel od mnohých iných miest zachoval – ukrajinčina.

Až 86 percent Naslavčanov sú Ukrajinci. Ako to u moldavských Ukrajincov už býva, aj po ruskej invázii na Ukrajinu, ktorá hraničí s Naslavčou na západe, severe a východe, sa tu hlasuje za proruské strany.

Podľa výsledku lokálnych volieb v roku 2023 majú jasne proruskí socialisti v zastupiteľstve jeden mandát, geostrategicky labilní komunisti dve kreslá, no a absolútnu väčšinu piatich mandátov získalo najodpornejšie monštrum v politickom spektre: Znovuzrodenie, jedna z mnohých značiek tienistej ríše rusko-izraelsko-moldavského Ilana Șora, oligarchu na úteku, ktorý „sprostredkoval“ krádež jednej miliardy eur z troch moldavských bánk a odvtedy prelieva pre Kremeľ obrovské sumy pašovaného kešu do moldavskej politiky, napríklad na nákup 140 000 hlasov v prezidentských voľbách počas minulej jesene.

Moldavsko odsúdilo gagauzskú političkuEvghenia Guțul dostala sedem rokov väzenia, o pomoc prosí Putina

Christian Heitmann

V Naslavči nie je po volebnej kampani ani stopy. Vedúca jednej z dvoch predajní potravín je ako bývalá hraničiarka síce výborne informovaná a nielen pozná všetkých dedinčanov, no vie dokonca všetko o cukrovke nevlastného syna jednej zákazníčky žijúceho na Ukrajine – ten bol s cukrovkou taký nepoužiteľný, že ho dokonca ukrajinská armáda poslala domov.

No ani táto potravinárka ešte nezachytila, že ústredná volebná komisia a súdy riadené železnou rukou Maie Sanduovej vylúčili z volieb všetky projekty spájané so Șorom žijúcim v Moskve. Jeho medzitým už zakázaná strana Victorie/Pobeda vykonala svoj zakladajúci snem priamo v Moskve a presadzovala najvýraznejšiu orientáciu na Rusko – vrátane pristúpenia k Eurázijskej hospodárskej únii a dokonca k Putinovej vojenskej aliancii ODKB.

Teraz sa potravinárka pýta cudzinca z Rakúska, koho to Naslavčania majú namiesto șorovcov voliť. Žeby Maiu Sanduovú?

Tá pri svojej prvej voľbe v roku 2020 presvedčila aj časť elektorátu, ktorý kultúrne a jazykovo inklinuje k „ruskému svetu“ – tak veľmi sklamal jej predchodca, „moldavský Fico“ Igor Dodon, socialista so „suverenistickou“, v skutočnosti skôr proruskou, pročínsku a protureckou agendou.

Vo štvrtom roku ukrajinskej vojny je predstava, že naslavčianski rusofili zvolia zarytú rusofóbku odchovanú v USA Sanduovú, nič viac ako zlý vtip. Nevedno, či nevydatá bezdetná prezidentka má v tejto odľahlej sedliackej dedine vôbec voličov.

Nízka hnedovlasá zákazníčka vysokej blond potravinárky má v tom jasnejšie. Je Gagauzka, príslušníčka pravoslávnej turkickej národnosti, ktorá má na ďalekom moldavskom juhu svoju autonómnu republiku a vyniká svojou láskou ku všetkému ruskému. Gagauzka žijúca 40 rokov v Naslavči zahlasuje za bývalú baškanku (hlavu autonómie) Irinu Vlahovú, bývalú socialistku, ktorá si založila proruskú straničku Srdce Moldavska. 

Ak bude Maia Sanduová pokračovať, hovorí Gagauzka, možno sa jej podarí to, čo sa jej zatiaľ nepodarilo: vojna aj v Moldavsku. Gagauzka prevzala ruský naratív, že Rusko 24. februára 2022 nezačalo vojnu, ale zasiahlo do osemročnej vojny v ukrajinskom Donbase. Vyjadruje pritom nemalú mieru súcitu s Ukrajincami, ktorí pre vojnu prídu o svoje byty. Robí to v írečitej ukrajinčine: Kladaješ na svoju chatu... „Predstav si, že roky šetríš na svoj dom – a potom ti jedného dňa berú všetko.“

Problémy proeurópskej PAS

Odpor voči PAS je vnútri krajiny hmatateľný. Ľuďom sa žije horšie, energia pre úplné odpojenie od ruského plynu zdražela. Besarábiu som v minulosti precestoval asi pätnásťkrát a osobne si všímam citeľné zdražovanie. Ekonomický rast je nulový, odliv aktívnej populácie sa nezastavil, zadlženie je obrovské.

Prekvapuje ma, že najmä ruskojazyčná tlač celkom bežne označuje vládu PAS za autokratický režim. Ešte viac ma prekvapuje, že na takýto tvrdý ortieľ sú, žiaľ, isté dôvody. Sanduová si podmanila štátny aparát a súdnictvo až gruzínskym spôsobom a politickú prevádzku sťažuje aj proeurópskej opozícii.

Nejakú polhodinu pozorujem dianie pri volebnom stánku v hlavnom meste Kišiňov pri centrálnej križovatke Štefana Veľkého s Puškinskou ulicou. PAS má povesť strany mimovládkarov, ktorí sa medzi ľuďmi najmä na vidieku cítia nesvoji.

Jeden z nich, minister práce a sociálnych vecí, ktorý sa pred politikou angažoval na globálnom juhu pre gender equality, perlil na vrchole kampane, keď v PAS-friendly severnej dedine Pelinia vyhlásil, že kto nevolí PAS, je bydlo. To je nadávka pre človeka v neuvedomelom stave, ktorému záleží len na svojom vegetatívnom prežití.

Volebný stánok strany PAS v Kišiňove. Foto: Postoj/Martin Leidenfrost

Nápadné je, že väčšina aktivistov PAS naprieč krajinou sú ženy. Staršie paskárske tetky zvyknú vo volebných stanoch sedieť a nahnevaných občanov radšej neoslovujú. Mladšie aktivistky to ešte skúsia, v Kišiňove rozdávajú dve mladé hipsterské dievčatá volebný materiál PAS. Väčšina okoloidúcich, starí aj mladi, leták s heslom „EÚ, mier, rozvoj“ rezolútne odmieta. 

To ešte neznamená, že PAS nemôže – s veľkými stratami – 28. septembra „vyhrať“. Sanduovú minulú jeseň zachránila početná moldavská diaspóra v EÚ, referendum o ukotvení európskej integrácie v moldavskej ústave prešlo iba vďaka hlasom emigrantov, ktorí sa báli izolácie, keby sa ich stará vlasť dostala do pazúrov Kremľa.

PAS nič nenecháva na náhodu, aby tento svojbytný úspech v parlamentných voľbách zopakovala. Pre veľké množstvo Moldavčanov pracujúcich v Rusku otvoria iba dve volebné miestnosti, v odštiepeneckom proruskom Podnestersku scvrkli počet miestností na tretinu, zato Moldavčania na Západe môžu voliť pri každej druhej vŕbe – celkovo sa v zahraničí otvorí 300 miestností. Iba pre Moldavčanov žijúcich v Taliansku ich plánujú otvoriť 75.

Samotný vstup do Európskej únie, ktorý Sanduová sľubuje už na rok 2028, má relatívne solídnu podporu. Podľa prieskumov je 52 až 57 percent obyvateľstva za EÚ. Pre NATO to neplatí, moldavská neutralita je stále pomerne obľúbená.

Rusko podľa moldavského komentátora Deutsche Welle už na vydieranie Moldavčanov nemá ekonomické páky: podiel (skromného) moldavského exportu, ktorý ide do Ruskej federácie, sa zmenšil z kedysi 80 na tri percentá. Keďže však minimálne polovica tohto skrz-naskrz pravoslávneho národa má pozitívny vzťah k ruskému jazyku, ruskej hudbe a kultúre a k postsovietskemu životnému štýlu, Rusko má stále kultúrne, politické a vojenské páky.

Prieskumy, ktoré – čo je dôležité – zachytávajú iba nálady v samotnom Moldavsku a nie v diaspóre, cez leto ukazovali klesajúci trend pre PAS a rastúci trend pre proruskú volebnú koalíciu Patriotický blok. V najaktuálnejšom prieskume, ktorý vykonala agentúra iData, predbehli „patrioti“ s 36 percentami PAS, ktorá by získala 34,7 percenta. PAS sa s pomocou hlasov z EÚ môže dostať na úroveň 40 percent, no získanie ďalšej absolútnej väčšiny vyzerá nepravdepodobne.

Preto sa treba pozerať na tri opozičné politické subjekty, ktoré sa podľa všetkých prieskumov dostanú do parlamentu a mohli by prípadne vytvoriť spoločnú vládu proti PAS.

Proruský Patriotický blok a proeurópska Alternatíva

Patriotický blok je koalícia štyroch strán. Tie vedú socialistický exprezident Igor Dodon, komunistický exprezident Vladimir Voronin, spomínaná gagauzská exbaškanka Irina Vlahová a expremiér bulharskej národnosti Vasile Tarlev.

Traja zo štyroch – Dodon, Vlahová a Tarlev – prejavili svoju geopolitickú orientáciu 10. júla, keď sa v Moskve stretli s podpredsedom ruskej vlády Alexandrom Novakom, ktorému sľúbili, že po nástupe k moci budú rokovať o obnovení priamych dodávok plynu z Ruska, a keď pozdravili moldavský národ priamo z Červeného námestia.

Chýbal tam 84-ročný veterán Voronin, ktorý si začiatkom nultých rokov pokazil vzťah s Putinom a následne v roku 2004 začal proces európskej integrácie. Starec sa momentálne nachádza v skôr proruskej fáze, nijakú konzistentnosť však od neho nemožno čakať. Tón u patriotov udáva korupčník Dodon.

Tretí v prieskume je populistický klaun so slovníkom z ruských mafiánskych filmov Renato Usatîi. Ten si kedysi v Moskve postavil moldavskú vínnu pivnicu, o svoj ruský biznis však podľa všetkého prišiel a odvtedy sa ku geopolitickej orientácii Moldavska radšej nevyjadruje. Jeho strana Partidul Nostru (Naša strana) už v programe požiadavky ako premenu americkej ambasády na karaoke klub tentoraz nemá, je stále nevypočítateľná a možno aj vydierateľná, ale v prípade potreby môže slúžiť ako koaličný partner.

Moldavské voľbyAž 45 percent pre proruského kandidáta, ktorý nevie debatovať v úradnom jazyku, nie je víťazstvom Európy

Martin Leidenfrost

Najzaujímavejšia je pre mňa volebná štvorkoalícia Alternatíva. Dáva ponuku stredovým voličom, ktorí sú za vstup Moldavska do EÚ, ale nechcú voliť PAS. Alternatíva je za zachovanie vojenskej neutrality Moldavska, vďaka čomu oslovuje aj ruskojazyčných alebo kultúrne rusofilných voličov.

Prieskumy dali tejto proeurópskej Alternatíve cez desať percent, no v aktuálnom prieskume iData dostala len 7,9 percenta. To môže byť náhodná odchýlka spôsobená aj tým, že PAS si v Rumunsku vymohla päťročný zákaz vstupu pre volebného lídra Alternatívy, primátora Kišiňova Iona Cebana, a Alternatívu očierňuje ako „trójskeho koňa Kremľa“.

Osobne si však viem predstaviť, že kľúčový problém takejto pomerne racionálnej politickej ponuky spočíva práve v jej racionálnosti.

Keďže Moldavsko je druhým najchudobnejším štátom Európy, v prestarnutom obyvateľstve sa to len tak hemží ožobráčenými, poverčivými či naivnými ľuďmi, ktorí naletia na všelijaké konšpirácie alebo svoj hlas predávajú kriminálnikom ako Șor.

Volebná koalícia strán, ktoré tvoria Alternatívu, je zložitá vec. Vedú ich exsocialista Ceban, ktorý sa stavaním cyklotrás, nemocníc a škôl v Kišiňove snaží o niečo ako „európsku sociálnu demokraciu“, archeológ a antropológ Mark Tkaciuk, ktorý bol vo Voroninovej dávnejšej proeurópskej fáze ideológom komunistickej strany, technokratický expremiér Ion Chicu a bývalý generálny prokurátor gagauzskej národnosti Alexandr Stoianoglo, ktorý v posledných prezidentských voľbách robil pre opozičný „proruský“ tábor vyzývateľa Sanduovej a ktorého to však už len kvôli dcéram ťahá do Európy (jedna má z praxe v Európskej centrálnej banke dokonca fotografiu s Christine Lagardeovou).

Alternatíva neponúka úderné hesla, jej volebný marketing je fádny a oslovuje oveľa viac rozum ako srdce.

S voličmi Alternatívy

V nedeľu som sedel v jednom modernom kišiňovskom byte pri moldavskom víne do tretej noci. Spoločnosť mi robili štyria Moldavčania po štyridsiatke. Etnicky tvorili celkom dobrý prierez obyvateľstva, traja mali rumunčinu ako rodný jazyk, jeden ruštinu, z rumunskojazyčných však jeden mal ruského otca a jeden chodil v Moskve do škôlky. Boli ako väčšina Moldavčanov perfektne dvojjazyční.

Mali spoločné, že asi všetci štyria volia Alternatívu – lebo sú intelektuáli.

Jeden je psychológ zastávajúci vysokú štátnu funkciu, druhý je bývalý spindoktor krátkodobo úspešnej a potom Sanduovou vykosťovanej proeurópskej protikorupčnej strany, ktorý teraz píše historickú knihu o vzniku moldavskej nezávislosti. Tretí je mimovládkar za rakúske peniaze a štvrtý mimovládkar za nemecké peniaze, ktorý sa s vášňou ponára do otázky moldavskej štátnosti.

Všetci štyria ostro odmietajú PAS, raz zaznie nie úplne ironický výraz „pasistská okupácia“. Všetci štyria veria v možnosť falšovania volieb a vo výskyt politických väzňov.

Fakt, že 37-ročná správkyňa oblasti Gagauzie zo Șorovej strany Evghenia Guțulová bola expresne odsúdená na sedem rokov odňatia slobody, lebo s ďalšími ženami a sekretárkami pre Șora pašovala hotovosť z Ruska do Moldavska (posledný prevoz cez Ukrajinu vykonala 24. februára 2022), považujú za neprimerane krutý: „Podľa bežných ľudskoprávnych štandardov nemožno matku dvoch malých detí hodiť do basy na tak dlho.“

Za neľudské označujú aj pokuty až do výšky 37 500 lei, ktoré dostalo 25-tisíc Moldavčanov za predaj svojho hlasu Șorovi. Tá suma zodpovedá 1925 eurám. Keďže prevažne ide o zbedačených dôchodcov, ktorí nedostanú penziu v takej výške často ani za celý rok, v niektorých prípadoch to mohlo vypáliť likvidačne.

Práve dvaja mimovládkari počas rundy krútia hlavami nad prezidentkou, ktorá raz priznala, že v prípade referenda o zjednotení s Rumunskom by hlasovala za zánik vlastného štátu. Dvaja s dnešnou prezidentkou v minulosti úzko spolupracovali. Jej povahu označujú za „sektársku“. S ľuďmi, ktorí jej raz protirečili, už nekomunikuje.

Uznávajú, že je veľmi šikovná v pestovaní vzťahov s európskymi lídrami aj novinármi. Iba tak sa dá vysvetliť, že správy o autokratických tendenciách sa k nám nedostali.

Bol to výdatný kišiňovský večer. Sedel som s milými a jemnocitnými sčítanými inteligentnými pánmi, ktorí milujú svoju krajinu a chcú pre ňu to najlepšie. Alternatíva môže byť hrdá na to, že má takých voličov.

Len koľko takýchto intelektuálov v Moldavsku žije?

Gagauzi na predvolebnej akcii Alternatívy. Foto: Postoj/Martin Leidenfrost

Podrží Alternatíva proeurópsky kurz?

Pozoroval som kampaň Alternatívy v Kišiňove, v severomoldavskom mestečku Edineț a v juhomoldavskom mestečku Komrat – v hlavnom meste Gagauzie som sa dokonca zúčastnil na veľkom predvolebnom mítingu. Predvolebná agitácia nikdy nevyvolala protireakcie alebo agresie ako v prípade Sanduovej alebo Dodona. Moldavčania všeobecne uznávajú „gramotnosť“ lídrov Alternatívy. To však ešte neznamená, že ju budú aj voliť.

Keď ide o európsku budúcnosť Moldavska, záleží na výsledku dvoch strán – PAS a Alternatívy. Aj keď po tom, čo PAS spálila takmer všetky mosty s inými stranami, je koalícia PAS – Alternatíva ťažko predstaviteľná, je dôležité vedieť, že Alternatíva deklaruje pristúpenie do Európskej únie ako podmienku na vstup do prípadnej koalície. Ak by mala vzniknúť koalícia všetkých proti PAS, asi sa na tom bude lámať chlieb.

Keďže proruskí patrioti, nehovoriac o komikovi Usatîim, zvyknú byť po voľbách menej proruskí ako pred voľbami, takáto koalícia by nemusela nutne znamenať koniec európskej integrácie.

To však platí iba s jedným predpokladom: že Alternatíva nie je – ako tvrdí PAS a jej mediálne okolie – trójskym koňom Kremľa na odčerpanie proeurópskych hlasov od protiruskej PAS.

S ohľadom na dobré vzťahy, ktoré v minulosti mnohí protagonisti tejto volebnej koalície pestovali s Ruskom, sa to úplne nedá vylúčiť.

Tu mi prišlo vhod, že sa náhodou poznám s jedným lídrom Alternatívy, s Markom Tkaciukom. Pred niekoľkými rokmi som v istú príjemnú letnú noc sedel v záhrade jeho úžasnej bibliotéky a žasol nad brilantnosťou tohto ľavicového intelektuála.

Vtedy bol mimo politiky, po 28. septembri bude možno kľúčom k moldavskej budúcnosti. Dohodol som si rozhovor s Tkaciukom.

Môj cieľ: zistiť, či rusky hovoriaci syn Arménky a Ukrajinca predsa len nie je skrytým proruským kolaborantom.

O tom však napíšem v nasledujúcom texte.