Moldavské voľby Až 45 percent pre proruského kandidáta, ktorý nevie debatovať v úradnom jazyku, nie je víťazstvom Európy

Francúzsky prezident Emmanuel Macron včera v noci dokonca jasal, že v Moldavsku „zvíťazila demokracia nad akýmikoľvek zásahmi a manévrami“.

Prozápadná moldavská prezidentka Maia Sanduová bola v druhom kole prezidentských volieb so ziskom 55,4 percenta znovuzvolená.

Jej vyzývateľ Alexandr Stoianoglu získal iba 44,6 percenta, hoci mohol čerpať z rezervoáru rôznych proruských kandidátov, ktorých v prvom kole volilo 53,5 percenta voličov.

Sanduovú opäť zachránila „diaspóra“, teda obrovská komunita Moldavcov pracujúcich v západoeurópskych krajinách ako Taliansko a Španielsko: v prvom kole ich prišlo hlasovať 230-tisíc, včera to už bol rekordných 320-tisíc voličov a 82 percent z nich bolo za Sanduovú.

V samotnom trojmiliónovom Moldavsku to vyzeralo menej slávne: Sanduová získala iba hlavné mesto Kišinjev a stred krajiny. Celý sever, celý juh a odštiepenecký podnesterský východ uveril málo známemu právnikovi Stoianogluovi.

Neboli to štandardné voľby. Po prekvapivo dobrom výsledku protibruselských síl v prvom kole prečítala Sanduová – bezdetná odchovankyňa Harvardu a Svetovej banky – ostré vyhlásenie.

Vyhlásila, že „zločinecké skupiny pracujúce so zahraničnými silami nepriateľskými voči našim národným záujmom zaútočili na našu krajinu desiatkami miliónov eur, klamstvami a propagandou, pričom použili tie najhanebnejšie prostriedky, aby udržali náš národ v pasci neistoty a nestability“.

Tvrdila, že disponuje „jasným dôkazom, že cieľom týchto zločineckých skupín bolo kúpiť si 300-tisíc hlasov“.

Približne polovica Moldavcov žijúcich v Moldavsku inklinuje k ruskému štýlu života, podnikania aj politiky.

V priebehu druhého kola oznámila moldavská polícia, že vyšetruje podozrenie „organizovaných transportov“ Moldavcov žijúcich v Rusku do Bieloruska, Azerbajdžanu a Turecka s cieľom umožniť im účasť na druhom kole volieb na tamojších konzulátoch alebo veľvyslanectvách.

Polícia varovala ľudí s hláseniami v supermarketoch a prostredníctvom SMS správ, aby nepredali svoj hlas. V hre boli sumy, o ktorých slovenskí osadníci stále iba snívajú.

Správy o vysokom „motivačnom“ za zvolenie Stoianoglua sú viac alebo menej dôveryhodné, problém moldavskej demokracie však spočíva v tom, že státisíce takto zakúpených voličov by aj bez 100-dolárového stimulu nevolili hlásateľov svetlých zajtrajškov v Európskej únii.

Inak povedané, približne polovica Moldavcov žijúcich v Moldavsku inklinuje k ruskému štýlu života, podnikania aj politiky. Radi počúvajú ruskú hudbu a radi rozprávajú po rusky. Nájdu sa dokonca takí, ktorí hlasujú za Sanduovú a za ukotvenie vstupu do EÚ v moldavskej ústave, ale iba z chladného kalkulu – aby príbuzným, ktorí sú gastarbeitri v EÚ, zbytočne nezaťažili život.

Špecifikom Moldavska je, že proruské sily v politike sú zväčša rozhádané bandy finančných podvodníkov, medzi ktorými si často ani Kremeľ nevedel poriadne vybrať.

Po invázii na Ukrajinu padli posledné zábrany a Moskva stavila na najťažší kaliber kišinjevského podsvetia – na odsúdeného sprostredkovateľa „krádeže miliárd“ Ilana Šora: čiastočne stále neznámi páchatelia z moldavskej oligarchie si v jednej chvíli previedli z troch moldavských bánk osminu HDP druhej najchudobnejšej krajiny Európy.

Mladý organizátor krádeže Ilan Šor, ktorý rástol zväčša v Izraeli, zbehol po svojom odsúdení do Izraela a odtiaľ v poslednom čase pravdepodobne do Moskvy, ale ani to mu nebránilo v politickej kariére: založil si (momentálne súdom rozpustenú) stranu, organizoval protesty proti zdraženiu a venoval zbedačenému národu sieť sociálnych obchodov, sieť sociálnych lekární aj koncerty hviezd ruskej estrády, s ktorými sa pozná, lebo jeho manželka je ruská popstar Žasmin.

Ruský prezident Putin po tom, že sa mu vtedajší komunistický prezident Vladimír Voronin pred dvoma desaťročiami otočil chrbtom, v malom ďalekom Moldavsku dlho nemal svojho človeka.

Ten istý direktor FSB, ktorý zlyhal pri príprave invázie na Ukrajinu, mal na starosti aj Moldavsko – a vybral svojho času exkomunistického socialistu s povesťou zradcu: vtedy ešte radový poslanec Igor Dodon údajne predal svoj hlas vtedajšej proeurópskej vláde za mastnú sumu.

Krutý režim dnes už takisto zbehlého proeurópskeho oligarchu Vlada Plahotniuca a spoločná fotografia s Putinom v roku 2016 stačili na to, že Dodon bol zvolený za moldavského prezidenta.

Keďže jeho proruský kurz nemal hmatateľné výsledky a pri riadení pandémie sa nevedel rozhodnúť medzi švédskou a čínskou cestou, utrpel Dodon v roku 2020 porážku v súboji s proeurópskou Maie Sanduovou.

K tejto porážke prispel „tretí pól“ moldavskej politiky, sympatický mafián s bohatou ruštinou ruského podsvetia, nadaný zabávač Renato Usatîi – ktorý už pred Šorom lákal voličov koncertmi ruských pophviezd.

Dlho sa žiadny z viacerých proruských kandidátov nedostal v prieskumoch nad desať percent.

Usatîi rád pózoval v „echtovnej“ moldavskej vínnej pivnici, ktorú si dal zariadiť v Moskve. Keď sa v roku 2014 chystal vyhrať parlamentné voľby, moldavský súd mu tri dni pred voľbami zakázal kandidatúru – pre financovanie jeho strany Patria z Ruska.

Usatîi podporil v roku 2016 v druhom kole vtedajšieho víťaza Dodona, v roku 2020 však podporil vtedajšiu víťazku Sanduovú, ktorá mu sľúbila predčasné parlamentné voľby.

Jeho vzťahy s Moskvou v roku 2020 viditeľne ochladli, Rusko práve vtedy vypísalo naňho zatykač pre podozrenie z finančných machinácií.

Veselý usmiaty populista Usatîi 20. októbra skončil so ziskom takmer 14 percent tretí. V druhom kole už nechcel nikoho podporiť. Tvrdil, že v minulosti doplatil na podporu Dodona aj Sanduovej.

Je pritom jasné, že táto neriadená strela má svojich verných najmä v proruskom tábore.

Tohtoročné prezidentské voľby vyzerali pre prorusky naladených voličov nadobro stratené. Dlho sa žiadny z viacerých proruských kandidátov nedostal v prieskumoch nad desať percent.

Okrem Usatîeho kandidoval jeden komunistický expremiér, jedna rozprávkovo krásna prepustená prokurátorka a bývalá „baškan“ (hlava) autonómneho turkického regiónu Gagauzsko. Voličov zmiatlo, že zlodej miliárd Šor nemal vlastného kandidáta.

Pandemický smoliar Dodon, ktorý stále vedie najväčšiu opozičnú stranu, nominoval Alexandra Stoianoglua, ďalšieho Gagauza za kandidáta socialistov. Juhobesarabskí Gagauzi síce predstavujú iba zhruba štyri percenta moldavského obyvateľstva, ale ako pravoslávni potomkovia turkických kolonistov s nesmrteľnou láskou k ruskému jazyku a ruskému impériu hrajú v proruskom tábore nezanedbateľnú úlohu.

Gagauzi tradične volia toho kandidáta, s ktorým sa Putin dá odfotiť. V roku 2023 vyhral kandidát strany Šora, predtým úplne neznáma sekretárka Jevgenija Guculová. Krásavica s vyžarovaním Lady Macbethovej v kampani síce nemala fotku s Putinom, ale dostala ju pri povolebnej audiencii.

Drvivá väčšina Gagauzov odmieta úradný jazyk Moldavska – moldavčinu (rumunčinu). Uznáva sa iba ruština a pre folklór a kuchyňu gagauzčina.

Bolo preto napínavé sledovať, ako bude prvý Gagauz, ktorý mal šancu stať sa moldavským prezidentom, oslovovať väčšinové obyvateľstvo.

Ani Stoianoglu nemal čistý štít. V minulosti bol poslancom a podpredsedom parlamentu za stranu bývalého majiteľa krajiny Plahotniuca. Táto „Demokratická strana Moldavska“ sa síce tvárila proeurópsky, ale sama zvážala starých chudobných vidiečanov na prorežimové demonštrácie do Kišinjeva. Iba za menšie sumy ako Šor.

Právnik Stoianoglu sa stal v roku 2019, teda za prezidentovania Dodona, generálnym prokurátorom Moldavskej republiky. V roku 2021, čiže už za prezidentky Sanduovej, ho bezpečnostné zložky zatkli na základe obvinení z korupcie.

Na Gagauza vie celkom slušne po rumunsky, ale hovorí s ťažkým ruským prízvukom.

Sanduová v septembri 2023 dosiahla, že Stoianoglu bol oficiálne odvolaný. Hneď obvinil vládu, že obvinenia boli politicky motivované. Európsky súd pre ľudské práva v roku 2023 čiastočne rozhodol v jeho prospech: bolo porušené Stoianoglovo právo na spravodlivý proces, súd mu priznal odškodné vo výške 3 600 eur.

Vyzeral ako slabý kandidát. Na Gagauza vie celkom slušne po rumunsky, ale hovorí s ťažkým ruským prízvukom, až na hrane zrozumiteľnosti. Keď musel v rumunčine odpovedať na otázky novinárov, koktal a často nevedel dokončiť vety. Trápne bolo, keď vysvitlo, že si ako mnohí Moldavci z praktických dôvodov vybavil rumunský pas.

K tomu prišlo ešte odhalenie, že dospelé dcéry kandidáta, ktorý agitoval proti ukotveniu európskej integrácie v moldavskej ústave, robia kariéru v európskych inštitúciách – jedna dokonca v Európskej centrálnej banke. Tatko nemal fotku s Putinom, no dcéra mala fotografiu so šéfkou ECB Christine Lagardeovou.

Desiateho júla sa Dodonovi podaril šikovný ťah: zhromaždil rôznorodých vodcov opozície, aby sa poradili o možnom povýšení Stoianoglua na „kandidáta celej opozície“. Prišiel starý exprezident Vladimír Voronin, exbaškan a prezidentská kandidátka Irina Vlahová, legendárne zapredaný proeurópsky expremiér Vlad Filat, moldavský „Matovič“ Andrei Năstase a socialistický kišinjevský primátor Ion Ceban.

Miesto podujatia: domáca knižnica Marka Tkačuka. Tu treba vedieť, že Tkačuk je archeológ a intelektuál, ktorý v minulosti pôsobil ako mozog a ideológ dnes už oslabnutej komunistickej strany. Dávno sa stiahol z aktívnej politiky.

Autor tohto článku mal raz to šťastie, že v jeden neskorý letný večer s moldavským kamarátom zavítal do Tkačukovej knižnice. Domáci nás spontánne prijal na dvore nádhernej bibliotéky v starom, vidiecky pôsobiacom dome v centre mesta.

V tejto oáze Tkačuk dokázal pár vetami vysvetliť, v čom vlastne spočíva tajomstvo úspechu liberalizmu. Ideologická nadstavba je o ničom, povedal, nemá to svätú knihu alebo bohvieakú doktrínu. Úspech liberalizmu je v tom, že je to životný štýl: každá pipka, ktorá sa prechádza po obchodnom centre, uznáva a svojím spôsobom šíri liberalizmus.

Stoianoglu málokedy vedel pohotovo reagovať na Sanduovej tvrdé ataky.

Stoianoglu napokon nebol oficiálne vyhlásený za kandidáta celej opozície, ale domáca schôdza u Tkačuka zrejme prispela k tomu, že Stoianoglu bol postupne vnímaný ako hlavný protikandidát Maie Sanduovej. Prekvapivo dosiahol v prvom kole 26 percent – dvojnásobne viac ako v prieskumoch.

V druhom kole už mohol absolvovať predvolebný duel s prezidentkou.

Bola to najabsurdnejšia televízna konfrontácia, akú autor kedy videl. Nebolo to moderované, dvaja kandidáti si mohli sami vybrať témy, úlohu moderátora prevzali obrovské hodinky, ktoré zakaždým po dvoch minútach kandidátovi vypli zvuk.

Debata pôsobila ako školská skúška: prísna harvardská učiteľka a lenivý gagauzský žiak, ktorý sa nestihol pripraviť na všetky otázky.

Stoianoglu málokedy vedel pohotovo reagovať na Sanduovej tvrdé ataky, na to ani jeho rumunčina nestačila. Zväčša prečítal pripravené stanovisko. Keďže dvojminútový časový limit tým často nebol vyčerpaný, pozeral sa potom bezradne do prázdna.

To boli vzácne chvíle. Nik, kto to pozeral, si nemohol predstaviť tohto človeka v úlohe moldavského prezidenta.

Napriek tomu ho včera volilo 45 percent Moldavcov.

Európsky sen Moldavska by sa mohol už aj skončiť s iba trošku presvedčivejším kandidátom.