Posledné dni národných rokovaní o Chat Control Proti plošnému sledovaniu správ protestuje viac než 500 odborníkov, odmietnu ho možno aj Slovensko a Česko

Členovia Rady EÚ musia do 12. septembra odprezentovať svoj konečný postoj ku kontroverznému návrhu, ktorý nadobudol prezývku Chat Control, informuje portál Techradar. Slovensko podľa vyjadrení ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka odmieta plošné sledovanie, Česko, ktoré sa pri návrhu pôvodne chcelo zdržať, bude zrejme hlasovať proti.

Navrhovaná regulácia vychádza z návrhu Európskej komisie z roku 2022. Ak by bola schválená, poskytovatelia online komunikácie ako WhatsApp, Signal alebo Telegram by museli ešte pred end-to-end zašifrovaním preskenovať každú správu, fotografiu alebo video, ktoré by si používatelia posielali, s cieľom zachytiť zneužívanie detí.

V súčasnosti patrí predsedníctvo v Rade EÚ Dánsku, pre ktoré dlhodobo ide o dôležitú agendu a ktoré tento návrh v jeho rôznych podobách podporovalo už od roku 2022. Svoje predsedníctvo využilo na to, aby túto tému znovu otvorilo, a v auguste sa začali medializovať informácie, podľa ktorých podpora tohto návrhu narastá aj medzi inými krajinami.

Ak návrh prejde Radou EÚ, kde ho musí schváliť kvalifikovaná väčšina (najmenej 15 z 27 krajín, ktoré predstavujú 65 percent obyvateľstva EÚ), europarlament, Európska komisia a Európska rada sa dohodnú na konkrétnych detailoch a Chat Control by mohol vstúpiť do platnosti už tento rok.

Vzhľadom na podmienky na dosiahnutie kvalifikovanej väčšiny je teraz kľúčovým rozhodnutie Nemecka. To však stále váha, na ktorú stranu sa napokon pridá.

Koniec súkromia v EÚ?Kontroverzný návrh na skenovanie každej online správy naberá medzi štátmi na podpore

Michal Lukáč

Šutaj Eštok nesúhlasí s plošným sledovaním

Slovenský minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) plošné sledovanie súkromných správ odmieta.

„Účinné nástroje na boj proti zneužívaniu detí musia existovať, no nesmú vytvárať systém, ktorý by otváral dvere zneužívaniu osobných údajov. Slovensko by v Bruseli malo presadzovať vyvážený a rozumný prístup. Tým naším cieľom musí byť riešenie, ktoré naozaj ochráni deti, ale zároveň poskytne jasné a záväzné záruky ochrany súkromia našich občanov,“ uviedol minister.

Európske médiá pritom v auguste o Slovensku informovali ako o jednej z krajín, ktoré Chat Control podporujú. Šutaj Eštok teraz povedal, že naša krajina návrh pôvodne podporovala, no jeho súčasné znenie obsahuje riziká týkajúce sa narušenia súkromia. Slovensko sa podľa neho však bude aj naďalej zapájať do diskusie o nastavení regulácií na ochranu detí.

O návrhu sa v posledných dňoch pred prezentáciou postoja diskutuje aj v susednom Česku. Podľa informácií portálu Echo sa tamojšia vláda dohodla na tom, že bude hlasovať proti Chat Control, pričom pôvodne sa chcela iba zdržať.

„Diskutovali sme o tom, že vzhľadom na súčasný vývoj by bolo dobré zmeniť pôvodný postoj Českej republiky, ktorý bol zdržať sa hlasovania, na negatívny postoj. Že budeme hlasovať proti tomuto návrhu,“ uviedol premiér Petr Fiala (ODS).

Úradníci za kľúčovou dierkouNad digitálnym súkromím v EÚ sa zmráka

Juraj Valach

Odborníci vydali otvorený list

Tento týždeň vydalo otvorený list proti tomuto návrhu aj 500 popredných európskych kryptografov, odborníkov na bezpečnosť a iných vedcov. Na opis návrhu Chat Control používajú slová ako „ohrozenie demokracie“ a tvrdia, že je „technicky nerealizovateľný“.

Odborníci varujú, že aj s použitím umelej inteligencie je skrátka nemožné skenovať také veľké množstvo konverzácií a dodržať pri tom „prijateľnú úroveň presnosti“. Podozrivými by sa mohli stať napríklad lekári vymieňajúci si lekárske snímky či fotografie z rodinných albumov.

Vedci tiež tvrdia, že vytvorením zadných vrátok v end-to-end konverzácii sa komunikácia stane náchylnejšou na útoky tretích strán.

V neposlednom rade odborníci varujú pred tým, že masívna infraštruktúra na sledovanie komunikácie obyvateľstva vytvára „bezprecedentné možnosti sledovania, kontroly a cenzúry“ s rizikom „zneužitia menej demokratickými režimami“.

Belgický kryptograf a profesor na univerzite v Leuvene Bart Preneel, ktorý stojí za otvoreným listom, pre Techradar povedal, že nie je principiálne proti tomu, aby sa rozšírili štátne kompetencie pri vyšetrovaní dôvodne podozrivých skupín.

Nesúhlasí však s tým, aby sa end-to-end šifrovanie prelomilo u úplne všetkých používateľov, ako to z preventívnych dôvodov požaduje súčasný návrh.