Koniec súkromia v EÚ? Kontroverzný návrh na skenovanie každej online správy naberá medzi štátmi na podpore

Mimoriadne kontroverzná téma sledovania súkromných správ sa v ostatných týždňoch znovu dostala do pozornosti médií sledujúcich dianie v Európskej únii.

Predsedníctvo v Rade Európskej únie totiž prvého júla prebralo Dánsko, ktoré avizovalo, že zvýšená ochrana detí na internete bude predstavovať jednu z jeho priorít. Vzápätí sa začali objavovať správy o tom, že regulácia nariaďujúca povinné skenovanie všetkých správ získava podporu viacerých štátov.

Regulácia prezývaná Chat control by poskytovateľov online komunikácie ako WhatsApp, Signal alebo Telegram prinútila ešte pred end-to-end zašifrovaním preskenovať každú správu, fotografiu alebo video, ktoré by si používatelia posielali, s cieľom zachytiť zneužívanie detí.

Metaforicky by sa to dalo vyjadriť tak, že pošta by neotvárala zapečatené obálky (end-to-end zašifrovaná komunikácia), ale používateľom by vždy pozerala cez plece už počas písania listov.

Rozhodne Nemecko

Podľa francúzskeho technologického blogera Korbena, ktorý sa odvoláva na Patricka Breyera, bývalého europoslanca za nemeckú Pirátsku stranu, tento návrh už podporuje 19 z 27 štátov EÚ.

Za zavedenie tejto regulácie je údajne Belgicko, Francúzsko, Maďarsko, Švédsko, Taliansko, Španielsko aj Slovensko. Proti je Poľsko, Holandsko (ktoré zmenilo svoj názor) a Rakúsko. Nemecko a Česko zatiaľ váhajú.

Práve hlasy nerozhodnutých krajín pritom môžu byť rozhodujúce. Na to, aby Rada dosiahla kvalifikovanú väčšinu, musí za návrh hlasovať 55 percent štátov (takže 15 z 27) a tieto krajiny musia predstavovať minimálne 65 percent obyvateľstva EÚ.

V súčasnosti je teda všetko zrejme na Nemecku, ktoré sa musí rozhodnúť, ako bude hlasovať. Ak návrh v októbri prejde, europarlament, Európska komisia a Európska rada by sa museli dohodnúť na konkrétnych detailoch opatrenia, a to by mohlo vstúpiť do platnosti už tento rok.

Sloboda slova v EurópeEÚ chce vznik centralizovanej databázy nahlásených nenávistných prejavov

Michal Lukáč

Musí nastať kompromis, tvrdí Dánsko

Dánsko bolo presvedčeným podporovateľom takéhoto opatrenia už počas predošlých stretnutí Rady EÚ, píše portál Euronews. O rôznych podobách tohto návrhu sa rokovalo od roku 2022.

„Orgány činné v trestnom konaní musia mať potrebné nástroje vrátane prístupu k údajom na účinné vyšetrovanie a stíhanie trestných činov. To sa týka online trestných činov aj závažnej trestnej činnosti plánovanej alebo páchanej organizovanými zločincami s využitím moderných technológií a komunikačných metód,“ uviedli Dáni vo svojom programe na predsedníctvo v Rade EÚ.

Počas tlačovej konferencie v Kodani 23. júla dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard uviedol, že diskusiu ovládli „obchodné záujmy“. Podľa ministra treba dosiahnuť kompromis medzi súkromím obyčajných ľudí a súkromím „detí, ktoré sú sexuálne zneužívané“.

Odborníci v otvorenom liste varujú

Už minulý rok pritom 344 vedcov z 34 krajín podpísalo otvorený list, v ktorom varuje pred prijatím takéhoto opatrenia. Vtedy o ňom informoval nemecký portál DW.

Odborníčka na kyberbezpečnosť Anja Lehmannová uviedla, že návrh vôbec nemusí byť efektívny v odhaľovaní zneužívania detí a že cena v podobe de facto obetovania práva na súkromie, ktorú zaň spoločnosť zaplatí, je príliš vysoká.

Proti prijatiu návrhu je aj André Haug, viceprezident nemeckej Spolkovej advokátskej komory (Bundesrechtsanwaltskammer). Ten tvrdí, že by šlo o porušenie siedmeho a ôsmeho článku Charty základných práv EÚ, ktoré garantujú ochranu osobných dát a súkromia pri komunikácii.

Haug dodal, že je to obzvlášť citlivé v dôverných konverzáciách, napríklad medzi lekárom a pacientom či medzi advokátom a jeho klientom.

Technologickí experti podľa DW takisto varujú, že AI technológie na skenovanie správ sú ešte len v plienkach, a preto môžu spôsobovať vysoké množstvo falošných hlásení.

A poslednou, zrejme najvážnejšou obavou je to, že EÚ by týmto krokom vytvorila infraštruktúru na sledovanie komunikácie všetkých občanov, čo sa môže ľahko zneužiť aj v prípadoch, ktoré so sexuálnym obťažovaním vôbec nesúvisia.

Jazykové okienko Európskej komisieNepoužívajte slová ako „krstné meno“ či výrazy obsahujúce „man“, radí oficiálna príručka

Michal Lukáč