Lov vlka Poľovníci za dva týždne odstrelili 23 šeliem, riešením by však mal byť cielený odlov problémových svoriek

Slovensko expresne rýchlo využilo zmenu v štatúte ochrany vlka, ktorú koncom minulého roka urobila Rada Európy a ktorá viaže jej členské krajiny, ale aj Európsku úniu ako celok.

Ešte pred koncom roka ministerstvo životného prostredia pozmenilo dotyčnú vyhlášku, ktorá dovtedy lov vlka celoročne zakazovala a pochádzala z čias Jána Budaja ako ministra.

Ministerstvo pôdohospodárstva bez ohľadu na vyhlášku envirorezortu aj počas dočasného embarga na lov stanovovalo ročnú kvótu. Tá však bola medzi rokmi 2021 až 2024 nevykonateľná.

Európsky hon na vlkaŠelma už nebude prísne chránená. Krajiny si legislatívu budú môcť uvoľniť

Erik Potocký

Vo všeobecnosti totiž platí, že ochranu niektorých druhov možno len sprísňovať, a ak sa nejaká krajina rozhodne ochranu konkrétneho druhu zvýšiť, uvoľnenie ochrany sa už považuje za porušenie medzinárodných záväzkov.

Hoci teda Slovensko bolo viazané dokumentmi Rady Európy, kým samo nepristúpilo k celoročnému zákazu lovu, mohlo na istý čas povoliť jeho regulačný odstrel.

To sa dialo zväčša na prelome rokov. Lovecká sezóna zvykla trvať od 1. novembra do 15. januára.

Pre ostatnú, už realizovanú loveckú sezónu určilo ministerstvo pôdohospodárstva kvótu 74 jedincov vlka dravého. Trvať mala do 15. januára alebo, ako hovoria pravidlá, do naplnenia kvóty.

Počas tejto loveckej sezóny padlo 23 vlkov. Vyplýva to z oznámenia ministerstva pôdohospodárstva.

Keď sa pozrieme na tabuľku ulovených vlkov, vidíme, že k reálnemu odlovu došlo len na východnom a strednom Slovensku.

Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Spomedzi krajov dominoval ten najväčší, Prešovský kraj, kde padlo deväť jedincov. V Žilinskom a Banskobystrickom kraji po päť a v Košickom štyri kusy.

Pri porovnaní okresov boli poľovníci najaktívnejší v lesoch okolo Brezna, kde ulovili päť vlkov. Po tri vlky ulovili v okresoch Liptovský Mikuláš a Poprad a v okrese Rožňava dvoch. Vo zvyšných prípadoch išlo o jeden kus na okres.

Keď si tieto údaje porovnáme s mapou rozšírenia vlčej populácie, dá sa povedať, že najviac ulovených vlkov bolo práve v oblastiach s najväčšou početnosťou populácie. Tu však treba dodať, že tieto údaje pochádzajú ešte z roku 2015, čo sú najaktuálnejšie údaje ucelene spracované štátnou ochranou prírody.

Zdroj: Štátna ochrana prírody SR

Najviac vlkov teda padlo v okolí Nízkych Tatier a v lesoch Slovenského rudohoria.

Tieto údaje však treba dať do kontextu ešte s jednou mapkou. Tá ukazuje, v ktorých lokalitách bol počas ostatnej loveckej sezóny regulačný odstrel vlka povolený.

Zákaz totiž aj naďalej platil na území národných parkov a chránených krajinných oblastí. Zároveň bol lov vylúčený v celom pohraničí s Maďarskom, na území Podunajskej a Východoslovenskej nížiny, vo väčšine okresov Trnavského a Nitrianskeho kraja a na takmer celom území Záhoria.

Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Ministerstvo pôdohospodárstva v oznámení pre ostatnú loveckú sezónu do oblasti zákazu lovu explicitne pridalo aj oblasť Malých Karpát a okruhu 500 metrov od tzv. ekoduktov. Ekodukt je stavba, ktorá spravidla preklenuje dopravnú stavbu a slúži ako koridor pre voľne žijúce živočíchy. Zároveň redukuje riziko stretov áut či vlakov s divou zverou.

Aj samotný lov má svoje pravidlá. Loviť môžu, samozrejme, len držitelia poľovných lístkov a lov musí byť individuálny, nemôže sa teda zobrať takpovediac partia poľovníkov a urobiť si hon na vlka. V jednom poľovnom revíri môžu byť strelené najviac dva vlky v prípade, ak jeho územie nepresahuje 10-tisíc hektárov.

Okrem príslušných postupov obhliadky a nahlasovania uloveného jedinca platí, že do kvóty sa v čase povoleného lovu počítajú aj nájdené uhynuté alebo inak usmrtené jedince. Teda aj také, ktoré sa stali obeťou iných vlkov, prípadne medveďov, alebo aj jedince usmrtené napríklad po zrážke s motorovým vozidlom alebo v prípade pytliactva.

Nevieme, koľko máme vlkov

Populácia vlka sa dnes na Slovensku odhaduje na približne 400 až 500 jedincov. K takýmto číslam dospela štátna ochrana prírody, hoci oficiálny monitoring pochádza ešte z polovice minulého desaťročia. Novšie overené údaje nemáme.

Úplne presné čísla však nie sú k dispozícii a poľovnícke štatistiky udávali v tom čase násobne vyššie čísla, okolo 2000 jedincov.

Ako však udáva Program starostlivosti o vlka dravého Štátnej ochrany prírody SR, „tieto údaje sú zaťažené chybou, a to z dôvodu viacnásobného započítavania tých istých jedincov vo viacerých, zvyčajne vzájomne susediacich poľovných revíroch. Na túto skutočnosť exaktne poukázala telemetrická štúdia vlkov v Nízkych Tatrách, kde jedna svorka obývala desať poľovných revírov“.

K chybovosti poľovníckych štatistík podľa ŠOP prispelo aj to, že sa postupne zvyšoval počet poľovných revírov, zmenšovala sa ich rozloha, a teda rástla aj možnosť, že jeden a ten istý vlk bude do štatistiky započítaný niekoľkokrát.

V pláne je však realizácia plošného monitoringu populácie nie na základe vizuálneho sčítania, ale zberom biologických vzoriek, ktoré sa následne ustálenými vzorcami prerátajú do približného intervalu možného populačného stavu (ak ho, pravda, nebudú sprevádzať metodologické chyby ako nedávnu štúdiu o početnosti medveďov).

Analýza počtu medveďovJe plná nezrovnalostí a nepresností, píšu oponenti

Erik Potocký

Poľovníci sa teda so štátnymi a už celkom s mimovládnymi ochranármi v otázke početnosti vlka zásadne rozchádzajú.

Treba dodať, že celoročná ochrana, teda úplný zákaz lovu z rokov 2021 až 2024, nebola za ostatné desaťročia jedinou. Podobne platila aj medzi rokmi 1995 až 1999. Napriek tomu v tom čase niektorí poľovníci tento zákaz nerešpektovali, a ako ukazujú poľovnícke štatistiky, dokonca nahlasovali ulovené kusy.

Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Ochrana vlka ako dôležitej súčasti ekosystému je zaiste potrebná. Táto šelma plní v zásade sanitárnu úlohu, keď z populácií svojej koristi odstraňuje slabšie a choré kusy a redukuje počty mláďat, čím prispieva k zamedzeniu ich premnoženia.

Ochranári často argumentujú tým, že raticová a diviačia zver spôsobuje poľnohospodárom omnoho vyššie škody, ako sú škody, ktoré vlk spôsobí lovom hospodárskych zvierat.

Vlk má byť podľa nich hlavným nástrojom ich regulácie. Avšak pri populačnom počte vlkov nie je táto šelma v stave, aby dokázala regulovať raticovú a diviačiu zver do stavu, ktorý by bol z hľadiska pestovateľov prijateľný.

Tu však smeruje neraz oprávnená kritika aj na poľovníkov, ktorí majú často len malý záujem na love tejto zveri. Lov totiž sprevádza množstvo administratívnych povinností a likvidácia napríklad diviakov ohrozených africkým morom ošípaných im neprinesie ani ekonomický benefit. Mäso totiž musia nechať skontrolovať, a ak nevyhovuje, skončí v kafilérii.

A aj trofejový lov je v tejto kategórii úzky. Kým vítanou trofejou je každý ulovený medveď, vlk či rys, v prípade jelenej zveri sú to len jedince s najlepšie vyvinutým parožím.

Ak je vlk v dostatočnom počte, vytvára na populáciu svojej koristi evolučný tlak. Do reprodukčnej dospelosti dorastú len tie najsilnejšie kusy, čo zároveň môže priniesť poľovníkom vyššiu kvalitu trofejí.

Na druhej strane, ak je vlk v dostatočnom počte, vytvára na populáciu svojej koristi evolučný tlak. Do reprodukčnej dospelosti dorastú len tie najsilnejšie kusy, čo zároveň môže priniesť poľovníkom vyššiu kvalitu trofejí. To čiastkovo dokladajú aj niektoré vedecké štúdie.

Zároveň silnejšia a zdravšia populácia raticovej a diviačej zveri má potenciál spôsobovať pestovateľom väčšie škody.

Niektoré práce však dokazujú, že ak dochádza k eliminácii napríklad diviakov pre rozšírenie afrického moru ľudským zásahom, teda odstrelom diviakov, ochorenie sa rozšíri do okolitých oblastí, ak nie je v lokalite dostatočne silná populácia vlka.

Aj toto je teda argument v prospech spolupráce, resp. koexistencie vlka a človeka – spoločná eliminácia ochorení v populáciách raticovej a diviačej zveri.

Škody rastú

Ministerstvo životného prostredia, ktoré do legislatívy lov vlka vrátilo, argumentuje aj výškou spôsobených škôd vlkom dravým na hospodárskych zvieratách, najmä voľne sa pasúcich.

„Podľa Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku neustále rastie počet útokov, najmä v posledných rokoch. Kým v roku 2019 spôsobil vlk dravý škody vo výške približne 179 000 eur, v roku 2023 to bolo takmer trikrát viac, teda vyše 533 000 eur,“ uviedlo ministerstvo.

Škody v čase rastú aj podľa Centrálneho registra hospodárskych zvierat. Ten síce nešpecifikuje druh predátora, no podľa jeho údajov škody medzi rokmi 2013 a 2022 narástli trojnásobne (466 vs. 1335 nahlásených zabití).

Hoci z tejto štatistiky nevieme druh predátora, istú nápoveď nám dáva spomenutý program starostlivosti ŠOP. Z neho je jasné, že najviac hospodárskych zvierat zabije práve vlk. Jeho útoky počas roka môžu postihnúť až 30 percent čried.

Najobľúbenejšou korisťou šeliem sú ovce. Zabitých je ich v priemere desaťkrát viac ako kráv a dvadsaťkrát viac ako kôz.

No a najobľúbenejšou korisťou šeliem sú ovce. Zabitých je ich v priemere desaťkrát viac ako kráv a dvadsaťkrát viac ako kôz.

V prospech regulačného lovu hovorí ešte argument prevencie proti synantropizácii, teda strate plachosti (ako sa to stalo pri medveďoch). Ak sa na dlhé obdobie lov preruší, vlk prestane človeka vnímať ako hrozbu, ako predátora a môže sa k ľudským obydliam približovať častejšie.

Ochranári sa na spôsobené škody pozerajú inou optikou. Na podporu svojho argumentu o potrebe bezvýhradnej ochrany vlka využívajú vyčíslenie škôd percentuálnym podielom z celkového počtu chovaných hospodárskych zvierat.

Preto aj dospievajú k zdanlivo marginálnemu rozsahu škôd, ktorý dosahuje necelé jedno percento z celkového stavu hospodárskych zvierat.

Táto štatistika, hoci podporuje ochranárske argumenty, má však dva zásadné nedostatky. Jednak do celkového početného stavu zahŕňa aj intenzívne chované hospodárske zvieratá, teda také, ktoré sa celoročne nachádzajú v uzavretých zariadeniach a na voľnú pašu sa nedostanú – nie sú teda v priamom ohrození šelmami.

Jednak nezohľadňujú lokálne vysoké škody, ktoré môže chovateľom spôsobovať konkrétna svorka.

Hľadanie kompromisu

V tomto prípade by však mohli chovatelia a ochranári nájsť spoločnú reč.

Ak ochranári na základe štatistík dokazujú, že regulačný (v podstate plošný) odstrel vlka nemá zásadný vplyv na výšku spôsobenej škody, mohli by pripustiť, že cielený odlov vlkov v lokalite s nadpriemerne vysokými škodami by viedol k vyriešeniu problému.

Napokon, pripúšťa to napríklad aj Lesoochranárske združenie VLK, keď na margo škôd píše, že „z celoštátneho hľadiska vlk určite neohrozuje chov oviec, kôz a hovädzieho dobytka. Pravdou však ostáva, že lokálne, u niektorých farmárov, môže vlk narobiť vysoké škody a ohroziť chov hospodárskych zvierat. Z tohto dôvodu je v takýchto oblastiach potrebné zabezpečiť efektívnu ochranu stád správne inštalovanými elektrickými ohradníkmi alebo voľne pustenými pastierskymi strážnymi psami“.

Ideálnym riešením, kde by všetky strany boli prístupné na kompromis, by bola kombinácia všetkých prístupov.

Ideálnym kompromisom by bola trvalá ochrana vlka pri súčasne prebiehajúcom trvalom monitoringu správania konkrétnych svoriek s možnosťou vyhlásiť pre konkrétnu oblasť mimoriadnu situáciu a povoliť lov.

To znamená trvalá ochrana vlka pri súčasne prebiehajúcom trvalom monitoringu správania konkrétnych svoriek s možnosťou vyhlásiť pre konkrétnu oblasť mimoriadnu situáciu a povoliť lov (ako to už funguje pri medveďovi).

Zároveň zvýšiť podporu pre chovateľov, ktorí svoje stáda pasú voľným spôsobom v neuzavretých priestoroch (ťažko si totiž v praxi predstaviť dennodenné presúvanie elektrického ohradníka na horských lúkach), napríklad pri obstaraní dostatočného množstva pastierskych psov.

Takýto extenzívny chov je totiž prospešný aj z hľadiska životného prostredia, pretože udržiava špecifické biotopy horských lúk, ktoré bez pravidelného pasenia (alebo kosenia) zanikajú spolu so špecifickými druhmi, ktoré ich obývajú.

Z hľadiska ochrany biodiverzity je teda voľné pasenie, ktoré je najčastejším terčom vlkov, rovnako dôležité ako ochrana samotnej šelmy.

Je teda čas na kompromis – skôr než nám vznikne s vlkmi podobný problém, aký už máme s medveďmi.