Odborník na vlky Finďo Odstrel vlkov má význam, len keď sú prichytené pri čine. Kvóty na ochranu stád vplyv nemajú

Slavomír Finďo je lesný inžinier, ktorý štyridsať rokov pôsobil ako výskumník v Národnom lesníckom centre, kde sa venoval téme kopytníkov a šeliem so zameraním na ochranu lesov proti škodám zveri. Od roku 2017 pracoval ako zoológ v Štátnej ochrane prírody. Ako čerstvý dôchodca sa venuje publikačnej činnosti a pripravuje knihu o vzťahoch kopytníkov a šeliem.

Ako výskumník, ktorý sa celý život profesionálne zaoberá aj vlkmi, vysvetľuje, ako sa určujú kvóty na ich odlov, ako aj či tieto kvóty majú nejaký priaznivý vplyv na ochranu stád hospodárskych zvierat.

Finďo argumentuje, že jediným účinným nástrojom je ochrana stád, ktorá dokáže útokom vlkov predísť, a keď sa mu nepodarí zabrániť, tak pripúšťa rýchly odstrel tých zvierat, ktoré zaútočili. Súčasný systém podľa neho nemá žiadny význam, môže iba spôsobiť chovateľom oviec ešte väčšie škody.

V rozhovore vyvracia aj viaceré mýty o pozitívnych účinkoch lovu vlkov, ako aj o tejto šelme ako takej. Rozprávali sme sa tiež o tom, prečo toto zviera časť spoločnosti vníma negatívne a ako v dávnych dobách došlo k jeho skroteniu a následnému vyšľachteniu na psa.

Ako vnímate vyhlášku ministerstva životného prostredia, ktorá od prvého januára tohto roka umožnila lov vlka dravého na Slovensku?

Vyhláška vznikla bez predchádzajúcich analýz potreby lovu vlka. Je to také novodobé forsírovanie lovu šeliem bez toho, že by Slovensko robilo ich poriadny manažment a hlavne monitoring.

S takýmto rýchlym riešením nesúhlasím. Mala tomu predchádzať podrobnejšia analýza populácie vlka na Slovensku. Ak o nej vieme veľa, vtedy si môžeme dovoliť do populácie zasiahnuť.

Tu sa to však spravilo odtrhnuto, iba na základe nejakého hovorenia, že máme veľa vlkov a že sú premnožené.

V roku 2020 ste podpísali výzvu na zastavenie lovu vlka na Slovensku a určenie nulovej kvóty, no k aktuálnej výzve z decembra 2024 ste sa nepridali. Prečo?

Nebol som do toho zainteresovaný, som čerstvý dôchodca a myslím si, že na Slovensku pôsobia ochranárske organizácie, ktoré dobre plnia svoju úlohu. Nechávam to už na mladších kolegov. Problém však vidím aj v tom, že ani mimovládne organizácie nedisponujú takými vedomosťami o vlkoch, ako by bolo náležité.

Ministerstvo argumentuje racionálnym manažmentom populácie vlka. Nie je to relevantný argument, prečo bolo treba lov obnoviť?

To je prázdne slovo. Keď nemáte dáta, tak o akom manažmente hovoríte? Keď som ako osemnásťročný nastúpil na lesnícku fakultu, na Slovensku odvtedy nepočúvam nič inšie ako „vlka loviť“ a „vlka chrániť“. Ale doteraz sa nespustili poriadne odborné výskumné projekty na štúdium vlka, aby sa o našej populácii získal poriadnejší prehľad.

Na Slovensku sa často uvádzajú príklady z iných krajín, z Francúzska či zo Škandinávie, koľko lovia tam. Napríklad keď nedávno Švédi odstrelili tristo medveďov, u nás sa to len tak preberie, že Švédi toľko odstrelili a nám to Brusel nechce dovoliť. Len sa zabúda na to, že tam je za tým masa výskumu a obrovské znalosti o ich početnosti, správaní, škodách.

Poznám tých švédskych výskumníkov – ide o vyše tridsať rokov trvajúci medvedí projekt, na ktorom robia desiatky ľudí, chodia k nim študenti z celého sveta a majú taký objem poznatkov o medveďovi, že jednak vedia, z akého počtu robia ten odstrel, ale aj čo to spraví s medveďou populáciou, aké to bude mať dôsledky a tak ďalej.

Rozhodnutie o love vlka sa spravilo len tak, aby sa vlk lovil, a to dokonca bez toho, že by sa venovala pozornosť ochrane hospodárskych zvierat, kde vlk robí najväčšie škody.

Čo teda vieme o vlkoch na Slovensku?

Niečo sa publikovalo, hlavne od genetikov. Pre našu krajinu je typický takzvaný karpatský haplotyp a ten sa nevyskytuje nikde inde. V Európe je definovaných desať populácií vlkov, medzi nimi je stredoeurópska nížinná populácia, ktorá obýva hlavne Poľsko. Z ochranárskeho hľadiska to vychádza tak, že čím viac sa bude loviť ten karpatský typ, ktorý je väčší a má svoje fyzické charakteristiky, tým skôr ho nahradia stredoeurópske nížinné vlky, ktoré na Slovensko už prenikajú.

Veľmi dôležitým aspektom je, že na Slovensku nemáme žiadne hybridy medzi vlkom a psom. V minulosti sa to zisťovalo pomocou charakteristík lebiek a dnes je to potvrdené aj geneticky. Čiže ak niekto argumentuje v prospech lovu tým, aby sa predišlo hybridizácii, je to zavádzanie.

Pokiaľ sem už prenikajú nížinné typy vlkov, tak asi dochádza k ich kríženiu s naším karpatským typom.

Áno, ale keď budeme robiť lov, ešte to urýchlime. Keď sa odlovia nejaké vlky, ich teritóriá obsadia novoprišelci.

Zároveň platí, že keď sa v jednej lokalite vlky vystrieľajú, obsadia ju ďalšie vlky z okolia. Hovorí sa tomu lievikovitý efekt a platí aj pri iných druhoch zvierat.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Koľko máme na Slovensku vlkov?

V minulom roku vyšla štúdia o početnosti vlka a jeho hybridizácii z Karlovej univerzity od profesora Hulvu. Ich odhad v sezóne 2017/2018 bol jednou metódou približne 423, druhou približne 341. Neprekvapilo nás to, aj naše expertné odhady v jarnom stave boli okolo štyristo a v jesennom, teda po narodení prírastku, okolo šesťsto jedincov.

V minulosti boli u nás v menšom počte, najmä po vojne bol ich úpadok, lebo sa lovili dosť extenzívne. V sedemdesiatych rokoch sa objavovali tendencie chrániť rysa a vlka – medveď bol chránený už pred vojnou.

Vlk dostal v roku 1975 ochranu od lovu počas rozmnožovania a odvtedy sa to rešpektovalo. Dvakrát to dospelo k celoročnej ochrane, raz v deväťdesiatych rokoch a potom medzi rokmi 2021 a 2024.

Lovecká sezóna sa po novom stanovila už od prvého septembra miesto prvého novembra. Ako to hodnotíte?

Nesúhlasím s tým, je to skôr etická záležitosť. Myslím, že keď sa strieľajú pármesačné šteniatka z mája, je to voči tomu druhu neférové. Tieto šteniatka sa navyše ešte na škodách nezúčastňujú. Keď sa v minulosti vlk lovil od prvého novembra, bolo to vhodnejšie.

Oni sa vyhovárali na to, že keď bude sezóna od prvého novembra, nestihnú vyloviť kvótu, ktorá je stanovená. Ale teraz v januári trvala sezóna len dva týždne a strelili 23 vlkov zo 74. Dá sa to odloviť.

Často sa tiež argumentuje, že keď sa pripustí legálny lov, zníži sa podiel pytliactva. Toto platilo za socializmu. No keď sa dnes umožní legálny lov, s tým nelegálnym to nespraví nič; bude to vlastne zdupľované – bude sa loviť legálne aj nelegálne.

Ako sa určuje kvóta na lov vlka?

Do roku 2010 neexistovala žiadna kvóta – v čase jeho lovu sa mohli loviť v akomkoľvek množstve. Mám informácie, že ročne sa u nás lovilo okolo 150 až 170 vlkov v prvých rokoch určovania kvóty, čo bolo vysoko prestrelené. Keď som pôsobil v Národnom lesníckom centre, vymysleli sme spôsob takzvaného letného monitoringu vlka, ktorý sa robí doteraz.

Spočíva v tom, že štátne lesy, poľovníci či iní ľudia pobývajúci v prírode nahlasujú zaznamenané prírastky mláďat, podľa stôp, videnia a podobne, a na základe toho kvótovacia komisia v októbri odhadne prírastok vlčej populácie. Na základe toho sme mali aspoň aký-taký prehľad o tom, čo sa na Slovensku narodilo a čo by teoreticky mohlo byť odlovené. Preto sa tie čísla v kvótach pohybujú okolo 50 až 80.

Je lov účinný nástroj na ochranu stád hospodárskych zvierat?

Lov má viacero aspektov. Tam, kde to treba, nie som proti nemu. Vlk spôsobuje škody najmä na hospodárskych zvieratách – na ovciach. V roku 2023 vlky na Slovensku strhli okolo deväťsto oviec, čo je už veľa.

Ale dostávame sa k tomu, že ochrana stád je na hlavách majiteľov oviec a farmárov. Štát im v tomto smere nepomáha, hoci sú na to európske fondy, ktoré by sa dali čerpať. Nikto sa do toho nepúšťa a ostáva to na hlavách ovčiarov, aby si robili elektrické oplôtky a kupovali pastierske strážne psy na ochranu stád. Tie sa však nedajú použiť všade, iba tam, kde nie sú vo veľkom počte ľudia v prírode.

Za akých podmienok má strieľanie vlka vplyv na ochranu oviec?

Ak má byť lov účinný na ochranu stád, vlky musia byť doslova prichytené pri čine. Existuje jedna americká štúdia, ktorá hovorí o tom, že keď vlky prichytili in flagranti, teda hneď keď padli prvé ovce, nasadili strelcov, tak vtedy to malo efekt. Mohlo to byť aj niekoľko dní po útoku, nie však mesiace. Išlo o profesionálnych lovcov, ktorí ich prenasledovali deň-noc, a dodajme, že v Amerike sú schopní takéto vlky odloviť aj za pomoci vrtuľníka.

No keď sa to robí tak ako u nás, že škoda na salaši je známa spred roka a po roku sa stanoví plošný odstrel na základe kvóty približne v územiach, kde boli škody, potom to nemá žiaden vplyv.

Nie je málo pravdepodobné, že keď vlky zaútočia na ovce, bude nejaký poľovník presne v danom čase na danom mieste?

Je možné, že pre amatérskych poľovníkov je niečo takéto nereálne, lebo oni tam nebudú vysedávať celé dni a striehnuť na vlky. Napriek tomu kde vznikne škoda, tam musí byť voľná ruka na odlov, a to aj v čase ochrany.

Teda počas celého roka?

Áno, neštiepal by som to na to, či je to v ochrane alebo nie. Ak niekde robia vlky škody v júni, tak by som vtedy zasiahol, ak je to potrebné. Je to pritiahnuté za vlasy, lebo v tom čase vychovávajú mláďatá, ale tak by to bolo účinné.

Napriek tomu si myslím, že treba najmä urobiť poriadnu ochranu stád. No keď ľudia, ktorí o love vlka rozhodujú, kašlú na ochranu stád, nechávajú farmárov tak a spoliehajú sa, že nejakých sedemdesiat odstrelených vlkov bude riešením ochrany stád, tak vám garantujem, že nebude.

Pri vlkoch to dokonca funguje tak, že keď prestrieľate svorku, tak ten zvyšok sa bude snažiť uloviť ľahšie uloviteľnú korisť, pôjde teda na ovce a nebude loviť vysokú zver.

Ak sa odloví alfa jedinec, spôsobuje to problém. O to miesto sa budú uchádzať mladšie jedince a vznikne tak medzi nimi rivalita, súboje. Hierarchia svorky sa tak rozvráti.

Foto: TASR/Milan Kapusta

Aké to má dôsledky?

Oslabenie schopnosti lovu divej koristi. Keď vlky lovia napríklad dospelého jeleňa, treba na to silu a spravidla viac jedincov. No oslabená svorka sa automaticky orientuje na ľahšiu korisť, napríklad hospodárske zvieratá.

Súčasný systém môže teda chovateľom oviec spôsobiť ešte väčšiu škodu?

Môže to byť škodlivejšie alebo to neurobí nič. Museli by ste veľmi zredukovať vlčiu populáciu – v zásade lokálne vystrieľať –, aby sa to prejavilo na škodách. Ale to kvótovací systém nepripúšťa.

Hovoríte teda, že prioritným riešením by malo byť dobre zabezpečiť ochranu stád. Ako sa však dajú zabezpečiť neohradené ovce pasúce sa na horských lúkach?

Jediný spôsob pri dennom pasení, keď vznikajú škody od vlka dosť často, sú pastierske strážne psy a ľudia. Psy musia byť v primeranom počte – jeden nestačí, dva sú o čosi lepšie, ale ideálne by mali byť tri alebo viac.

Záznamy o používaní strážnych psov sú 2 200 rokov staré. Už v starom Ríme používali pastierske psy na ochranu stád a rozlišovali ich od mäsiarskych a poľovníckych. Tieto psy majú utlmené poľovné správanie a dokážu sa naviazať na ovce. Vedia sa rozmiestniť okolo stáda, vyberajú si vyvýšené miesta, odkiaľ naň dohliadajú.

Z GPS telemetrie, ktorú som robil, vyplynulo, že vlky niekedy pozorujú stádo aj celé dni, než zaútočia, prítomnosť psov ich od toho odrádza bez toho, aby s nimi museli bojovať. Stačí, že ten vlk vidí psa okolo stáda obchádzať, pobrechovať, polihovať. A ak je tam prítomný pastier či viac pastierov, je ochrana ešte väčšmi zvýraznená.

V nočných hodinách sú efektívne elektrické ploty. Nie sú to len jednoduché štyri drôty, je veľa variácií. Niekedy sa pred elektrickým ohradníkom inštalujú takzvané odrážadlá, čo sú naťahané motúzy so stužkami vejúcimi vo vetre, a už to odrádza vlky. Samotné ohradníky musia byť urobené tak, aby sa vlky nepodhrabali a nepreskočili ich. Niekedy sa to kombinuje aj s prítomnosťou psov, je to metóda, ktorá funguje na mnohých miestach vo svete.

Spomínali ste, že problém so psami sú ľudia pobývajúci v prírode.

Je fakt, že u nás je v prírode veľa ľudí. Niekde sa pastieri sťažujú, že psy môžu skočiť do cyklistov a postrašiť ľudí. Spravidla sa však nestáva, že by psy zaútočili a pohrýzli ľudí.

Stále však platí, že dôraz by mal byť na ochrane stád – a to je prístup k racionálnemu manažmentu. Lov by mal byť až v prípade krajnej núdze.

Dajú sa strážne psy použiť aj v noci?

Áno, mal som jeden veľký projekt, v rámci ktorého sme sledovali správanie psov na farmách. Pokým cez deň polihujú, okolo súmraku sa zdvihnú a začnú byť ostražité. Nočná ochrana je pomocou psov zabezpečená.

Platí, že niektoré svorky spôsobujú väčšie škody a iné menšie?

Nie všetky vlky a svorky spôsobujú škody na hospodárskych zvieratách. Uvediem to na príklade medveďov. V poľskej časti Karpát pomocou genetickej analýzy trusu zistili, že majú v určitej oblasti sedemdesiatdva medveďov.

Keď dôjde k usmrteniu domáceho zvieraťa, z rany sa odoberá takzvaný bukálny ster, kde je zachytená slina predátora. Z tej sa potom dá urobiť DNA analýza. Takto zistili, že iba 35 percent z tých sedemdesiatich dvoch medveďov robilo škody, ostatné sa na nich vôbec nezúčastňovali.

Toto platí aj pri vlkoch. Keď sme sledovali zvieratá pomocou telemetrie, z ôsmich svoriek iba tri spôsobovali škody na hospodárskych zvieratách – a vo všetkých prípadoch to bolo zlou ochranou stád. Platí teda príslovie „príležitosť robí zlodeja“. Keď stáda nie sú chránené, vlk si ich vystriehne a zaútočí.

Máme dokonca prípady masívnych útokov cez poludnie, keď pastier zanechal stádo, lebo sa šiel naobedovať alebo si len odskočil na potrebu, a vtedy vlky zaútočili. Za pár minút tak padlo dvadsať-tridsať oviec.

Aký má vlk význam v ekosystéme z hľadiska vysokej zveri?

Vlk je takmer výlučný predátor kopytníkov, na Slovensku konkrétne jeleňov, sŕn, diviakov a sem-tam kamzíkov. Je to šelma, ktorá prioritne loví, a jej možnosti regulovať kopytníky sú limitované tým, že keď sa raz kopytníky premnožia, vlk to už regulovať nestačí. Je to tak aj pri iných druhoch, napríklad aj pri hmyze, že keď dôjde ku gradácii, teda určitý škodca narastie do vysokého počtu, je už veľmi ťažké redukovať ho pomocou jeho prirodzených predátorov.

U nás je vplyv vlka významný, ale tým sa zas dostáva do sporu s poľovníctvom. Loví jednak chorú a hendikepovanú zver, ale aj zdravé jedince. Odborne sa tomu hovorí aditívna predácia – keď loví aj zdravé jedince, tak znižuje ich celkovú početnosť. Pokiaľ je počet zveri veľký a loví iba choré jedince, ide o kompenzačnú predáciu, ktorá udržiava zver v dobrom zdravotnom stave.

Efekt lovu vlka treba vidieť v týchto dimenziách, nie je to všeliek na všetko. Vlk do našej prírody patrí a u nás sú jeho vzťahy s ostatnými druhmi zatiaľ dobre vyvážené.

Do problému s poľovníctvom sa dostáva tým, že loví aj trofejové jelene. Keď vlk uloví silného jeleňa, vzbĺkne proti nemu hnev a hneď sa poukazuje na to, že to bol mocný jeleň bez príznakov choroby. No vlky nelovia vždy iba choré jedince – môže sa stať, že jeleň urobí chybu pri úteku alebo sa im postaví na odpor a nevie sa ubrániť, a vtedy ho strhnú. Vstupujú teda do toho aj iné faktory ako len to, či je chorý alebo zdravý.

Vlk teda pomáha tomu, aby kopytníky neboli premnožené, no aké dôsledky vlastne má ich premnoženie?

V krajine, kde je rozvinuté poľnohospodárstvo, lesníctvo, turizmus a iné ľudské aktivity, to má veľké dôsledky. Ide najmä o škody na lesných porastoch a na poľnohospodárskych plodinách. Dnes popri klimatickej zmene, ktorá pestovateľom spôsobuje ťažkosti s pestovaním, do toho vstupujú aj škody od zveri.

Veľké čriedy sú schopné zničiť kukuricu, obilniny či vinice. Vyúsťuje to až do takej situácie, že poľnohospodári sa snažia vziať poľovníctvo do svojich rúk. Poľovníci, ktorí v týchto lokalitách poľujú, totiž nevedia počty raticovej zveri zredukovať.

Čo hovoríte na argument, že prítomnosť vlkov v ekosystéme vyvíja na vysokú zver evolučný tlak, teda jedince sú zdravšie, a preto spôsobujú pestovateľom väčšie škody?

Podiel predátora na zlepšení zdravotného stavu koristi je známy už desiatky rokov, ale nikdy som nepočul, že by zdravšie jelene škodili viac ako iné. Myslím si, že je to blud.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Vo všeobecnosti si myslíte, že je úlohou človeka regulovať divú zver v prírode?

Treba rozlišovať druhy. Tým, že pestujeme plodiny a máme rozvinuté lesníctvo, človeku škodia predovšetkým kopytníky; ak by sa nelovili, tak nás doslovne „zaplavia“, zničia lesné porasty aj úrodu na poliach.

Čo sa týka vrcholových predátorov, teda u nás rys, medveď a vlk, veľkým otáznikom je, do akej miery regulovanie populácie prispeje k tomu, čo tým chceme vyriešiť. Šelmy sú veľmi vynaliezavé a dokážu reagovať aj na zvýšené straty, hovorí sa tomu kompenzačná natalita. Inými slovami, keď vystrieľate vlky, na budúci rok sa budú vlčice snažiť dohnať straty a môže sa stať, že aj dve-tri vlčice zo svorky budú mať mláďatá. Za bežných okolností má mláďatá len jedna vlčica vo svorke.

V staršej ruskej literatúre som dokonca čítal, že keď bola populácia veľmi ohrozená lovom, rodilo sa viac samíc než samcov. Bolo to zistené presne na základe pitiev gravidných vlčíc. Za normálnych okolností je pri väčšine cicavcov pomer pohlaví pri narodení jedna k jednej.

Je pravda, že keď sa vlk nestrieľa, tak si zvyká na ľudí a viac sa zjavuje v ich blízkosti?

U nás to nie je vypuklý problém, lebo vlk a človek tu žijú stáročia. V západných štátoch, kde sa vlky po dlhom čase nanovo prisťahovali, je to iný prípad. Ony tam našli novú krajinu a malý životný priestor na prirodzený život. Tam naozaj robia ľuďom problém, vyskytujú sa aj na sídliskách a tak ďalej.

V minulosti boli u nás prípady napadnutia človeka besným vlkom a nedávno sme zaevidovali zriedkavé prípady priblíženia sa k ľuďom v prírode či usmrtenia divej zveri priamo v dedinách.

Hovorí sa tiež o odstrašujúcom efekte, teda že keď sa na vlka vystrelí, zvyšní členovia svorky si dávajú väčší pozor. Platí to?

Kolegovia zo zásahového tímu ma požiadali, aby som zistil, čo toto robí s medveďmi. Nenašiel som správu, ktorá by hovorila o tom, že keď sa loví, zvieratá odídu natrvalo. Je to asi troj- až štvortýždňová záležitosť. Ostatné zvieratá si dajú pozor a po troch týždňoch sa vrátia. To platí aj pre vlky.

Čiže keď sa stádo nechráni a vlky spravia škodu, pastier môže čakať, že asi do troch týždňov sú naspäť. Keď je teda prvotný útok úspešný, tak už je zle a vlky sa začnú učiť tam chodiť. Je potrebné už prvýkrát im zabrániť ochutnať ovčie mäso.

Ak kvótový lov nemá racionálny význam, prečo je podľa vás taký tlak na to, aby sa realizoval?

Vlk má smolu, lebo veľký podiel ľudí ho nenávidí, najmä vidiecke obyvateľstvo, poľovníci a chovatelia hospodárskych zvierat. Lov forsírujú predovšetkým tieto kruhy.

Prečo ho ľudia nemajú radi?

Vlk robil škody na ovciach celé tisícročia a do ľudského podvedomia sa dostalo, že je to predátor, ktorý nám škodí. K tomu pribudli všetky možné rozprávky o vlkolakoch a Karkulkách, ktoré vykresľujú vlka vždy v negatívnom svetle, a v ľuďoch to ostalo.

Nie je zvláštne, že na jednej strane sa o psovi, ktorý z vlka pochádza, hovorí, že je najlepší priateľ človeka, no vlk je niekedy vykresľovaný ako náš najväčší nepriateľ?

Nebolo to vždy tak. Najprijateľnejšia teória zdomácnenia vlka a jeho postupného pretvorenia na psa je priateľský, respektíve komenzálny vzťah človeka a vlka. To je taký, z ktorého obe strany mali nejaký úžitok.

Pravekí ľudia, ktorí produkovali veľké množstvo odpadkov z jedla, zrejme lákali vlky, z ktorých niektoré prekonali strach, začali vstupovať do ľudských usadlostí a stratili plachosť.

Kedy asi to bolo?

Paleontológovia zistili, že prvé psy boli poľovnícke a objavovali sa už pred stotisíc rokmi. Viac záznamov je asi spred tridsaťtisíc rokov.

Počas študovania materiálov o domestikácii vlka ma zaujal pokus ruského genetika Dmitrija Beliajeva, ktorý pôsobil na Sibíri a od šľachtiteľov líšok dostal úlohu vyšľachtiť čo najkrotšie líšky, keďže boli veľmi divoké a nedalo sa s nimi manipulovať.

Urobil jednoduchý pokus, vybral tie najmenej divoké líšky, ktoré mal k dispozícii, a ďalej ich medzi sebou krížil. Po piatich či šiestich generáciách sa pri týchto líškach začal objavovať vytočený chvost, sklopené uši či škvrnité sfarbenie. Začali byť veľmi krotké a očakávali ošetrovateľa, ktorý prichádzal ku klietke.

Výsledky tohto výskumu aj publikoval, pretože to bol veľký objav v živočíšnej ríši. Ukázalo to, že keď sa vyselektuje gén krotkosti, dôjde k morfologickým zmenám a k zmenám správania zvierat. Táto teória sa prijíma aj v prípade vlka a jeho prvotných kontaktov s pravekými ľuďmi. Hovorí sa tomu aj autodomestikácia, teda že sa vlk v podstate domestikoval sám.

Stále to však boli vlky, na psa sa premenil až tak, že do toho procesu vstúpili ľudia a zo skrotených vlkov si vyberali jedince na určité účely ako poľovanie či stráženie. Takto začali vznikať rasy psov.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Čím sú špecifické strážne psy?

Tie sú svojimi vlastnosťami celkom iné od ostatných psov. Pri psoch, ktoré majú lovecké schopnosti, sa okolo piateho mesiaca po narodení začína objavovať lovecký inštinkt. No pri pastierskych strážnych psoch to akoby zamrzlo, hovorí sa tomu neoténia. Strácajú lovecký inštinkt, sú priateľskejšie k domácim zvieratám a dokonca sa na ne dokážu naviazať.

Keď sa narodí šteňa, do pätnásteho týždňa života sa môže imprintovať na určitý objekt. Keď som dával k ovciam šesťtýždňové šteniatka odobraté od matky, tak sa na tie ovce naviazali.

Považovali ich za svoje matky?

Áno, naviažu sa na všetky ovce, ale aj zvlášť na niektoré konkrétne, ktoré si obľúbia. Tie malé psíky, ktoré behajú okolo stáda, sú zavracacie a ich úlohou je dávať stádo dokopy a usmerňovať jeho pohyb a majú čiastočne vyvinutý lovecký inštinkt.

Zavracacie psy sú iných rás ako strážne?

Áno, typický zavracací pes je napríklad borderská kólia. Pastierske strážne psy sú napríklad kaukazský ovčiak, čuvač, ázijský ovčiak, kangal, karabaš... Strážne psy ako nemecké ovčiaky, belgické ovčiaky sú zase iné, tie v minulosti mali úlohu zavracacích psov pri stádach, dnes strážia ľudí.

Čo vás osobne viedlo k tomu, že sa zaoberáte vlkmi?

Odmalička som mal záľubu v psoch. Choval som teriéry a rôzne poľovnícke psy. V mojej mladosti bol vlk veľmi málo preskúmané a záhadné zviera, kolovala okolo neho kopa povier. Mojou snahou ako výskumníka bolo dopracovať sa k novým poznatkom, aby došlo k lepšiemu pochopeniu medzi ľuďmi a šelmami.

Keď som pracoval v Národnom lesníckom centre, popri štúdiu kopytníkov a ich vzťahu k lesu som dospel k tomu, že predátory nemôžem vynechať.

Ako sa podľa vás dá zmeniť negatívny postoj časti obyvateľstva voči vlkom?

V pokročilých rokoch, keď som robil na Štátnej ochrane prírody, sme mali projekt, v rámci ktorého som mal možnosť vlky sledovať telemetricky, teda kade chodia, aký priestor využívajú, kedy prechádzajú cez cestné komunikácie alebo kedy škodia a kedy nie. Získali sme množstvo poznatkov, ktoré pomaly dávam dokopy. Mal som aj prednášky pre lesníkov a poľovných referentov, ktorých to veľmi zaujíma.

Musím povedať, že téma vlkov viac zaujíma poľovníkov ako ochranárov. Ochranári iba konštatujú, že by ho chceli chrániť a fotiť, a preto mnohokrát nevedia argumentovať. Čo sa týka poľovníkov, mnohí vlky nenávidia, ale sú tam už aj iní, ktorí sú zvedaví na jeho správanie.

Myslím, že keď chceme zmierňovať negatívny postoj k vlkovi, nedá sa to urobiť nasilu nejakým príkazom, že prestaňte ho nenávidieť. Potrebné je na to vzdelávanie a osveta.