Učitelia kandidáti Drucker chce pustiť do škôl učiť aj bakalárov. Vyrieši to krízu s nedostatkom pedagógov?

Slovenské školy dlhodobo trpia nedostatkom učiteľov a podľa prognóz by sa tento stav mohol v nasledujúcich rokoch zhoršovať. Minister školstva Tomáš Drucker prišiel v rámci najnovšieho balíka zmien s nápadom umožniť študujúcim pedagógom vyučovať v školách už po získaní bakalárskeho titulu. Išlo by o tzv. učiteľov kandidátov.

Školy potrebujú podľa ministerstva viac učiteľov, ktorí zvládnu reálne podmienky v triedach. Ich príprava sa musí preto viac prepojiť s praxou. Ministerstvo chce znížiť rozdiel medzi tým, čo sa učí na fakultách, a tým, čo učiteľ naozaj potrebuje, keď nastúpi do školy.

Drucker chce pomôcť učiteľom v najkritickejších regiónoch a spoločne s fakultami nastaviť flexibilné vzdelávacie programy, ktoré umožnia rýchlejšiu kvalifikáciu v predmetoch, kde je najväčší nedostatok pedagógov. Ako najkrízovejšie sa už dlhší čas spomínajú najmä matematika, informatika či chémia.

Učitelia kandidáti by popri štúdiu na magisterskom stupni mali v školách výhody zamestnanca. „Školy trpia nedostatkom učiteľov, vo vybraných predmetoch je to vo väčšej miere, a obracajú sa práve na vysoké školy s možnosťou výpomoci študentmi vo výučbe,“ tvrdí Jarmila Kmeťová, štatutárna zástupkyňa Asociácie pre prípravu a vzdelávanie učiteľov.

Minister školstva Tomáš Drucker. Foto: TASR

V súčasnosti absolvujú študenti učiteľstva v rámci prípravy pedagogickú prax v školách. Podľa mnohých však nie je dostatočná a nepripraví ich na reálne situácie, s ktorými sa ako čerství učitelia v triedach stretávajú.

Veľa teórie, málo praxe

Docent Martin Kuruc z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského súhlasí, že súčasný systém prípravy učiteľov je málo previazaný s praxou a je v porovnaní so zahraničím viac zameraný akademicky, teda skôr na predmetové didaktiky a menej na všeobecné zručnosti učiteľa. 

„Stáva sa nám teda to, že miesto toho, aby sme pripravovali napríklad učiteľa schopného zapáliť a sprevádzať deti učením trebárs matematiky, anglického jazyka či histórie, pripravujeme skôr odborníka matematika, lingvistu, historika a podobne. To, čo sa udeje po skončení päťročného štúdia, je, že náš absolvent vie dobre jazyk, matematiku či históriu, ale nevie, ako svojich žiakov aktivizovať, zapáliť pre učenie, podporovať samostatnosť v učení,“ vysvetľuje Kuruc.

Podľa neho je potrebné, aby sa táto zmena udiala priamo na fakultách pripravujúcich budúcich učiteľov. „Zdá sa mi, že by viac pomohlo, ak by štát zmenou legislatívy umožnil napríklad, aby učiteľstvo bol profesijne orientovaný program, tak ako je to pri zdravotníckych odboroch. A potom ďalšie systémové opatrenia, ktoré by umožnili, aby bola príprava budúcich učiteľov viac praktická a menej akademická.“

Upozorňuje na to, že v niektorých regiónoch sú predmety ako matematika či informatika kriticky nedostatočné. Školy majú problém nájsť na ich vyučovanie dostatok kvalifikovaných ľudí. A už dnes sú v týchto odboroch nízke počty uchádzačov aj na pedagogických fakultách.

Martin Kuruc z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského. Foto: Postoj/Adam Rábara

Mnohí študenti počas štúdia učia na školách ako nekvalifikovaní. „Veľká časť z nich po skončení štúdia, žiaľ, v praxi nepokračuje, ale odchádza do súkromného sektora, v lepšom prípade sa presunie do nezisku pôsobiaceho vo vzdelávaní,“ vraví Kuruc.

Návrh ministerstva o učiteľoch kandidátoch sa mu však nezdá efektívny.

„Na takéto riešenia už na Slovensku nemáme čas. Je nevyhnutné, aby sa zvýšila atraktivita učiteľskej profesie, ale nie som si istý, či to dosiahneme tým, že vytvoríme rozdielne kategórie učiteľských odborov. Tie, ktoré nám kriticky chýbajú, a tie, po ktorých je menší dopyt. Myslím si, že by to nebolo ani v súlade so základnými východiskami prebiehajúcej kurikulárnej reformy, ktorej cieľom je prepájanie predmetov,“ dodáva.

Pomoc či „galiba?“

Druckerov zámer umožniť študentom učiteľstva vyučovať na školách víta analytik inštitútu INESS Róbert Chovanculiak. Podľa jeho slov na Slovensku máme problém, že príliš veľa študentov trávi príliš veľa rokov príliš teoretickým štúdiom. „Týka sa to nielen pedagogických fakúlt, ale aj mnohých iných odborov. Návrh ministerstva preto považujem za pozitívnu zmenu. Z výskumov vieme, že tzv. „learning by doing“, teda učenie sa praxou, funguje výborne pri profesijnom vzdelávaní,“ tvrdí Chovanculiak.

Upozorňuje, že to bude vyžadovať od škôl, aby mali pripravené procesy, ako pomôcť mladým, začínajúcim učiteľom v ich prvých krokoch pri vyučovaní. To však mali robiť aj pri čerstvých absolventoch po päťročnom štúdiu.

Chovanculiak poukazuje aj na zahraničné príklady. „V mnohých krajinách dokážu vychovať kvalitných učiteľov aj za štyri roky štúdia. V niektorých úspešných sieťach škôl dokonca učia aj učitelia bez pedagogického vzdelania, ale školy im poskytujú taký zaškoľovací servis a podporu, že dokážu bez problémov učiť,“ vraví analytik.

„Celkovo si viem predstaviť, že táto zmena vyšle pozitívny signál a pedagogické štúdium sa stane atraktívnejším pre tých, ktorí chcú po škole naozaj učiť a nejdú na vysokú školu iba za titulom.“

Zmena financovaniaDruckerova dilema pre súkromné školy

Róbert Chovanculiak

Profesor pedagogiky z Trnavskej univerzity Branislav Pupala je, naopak, k návrhu ministra skeptický. 

Podľa neho sme sa dostali do situácie, keď zúfalstvo v podobe nedostatku pedagógov na školách riešime iným zúfalstvom, a to vytvorením novej kategórie „učiteľov kandidátov“, aby sme riešili úbytok tých kvalifikovaných.

„Vstup študentov do kabinetov nijako nepomôže učiteľskej profesii a už vôbec nie jeho atraktivite. Vlastne ideme len klamať, že v školách máme kvalifikovaných učiteľov. Klameme samých seba, klameme vzdelávaciemu systému, rodičom, deťom,“ konštatuje Pupala.

Profesor pedagogiky Branislav Pupala z Trnavskej univerzity. Foto: Postoj/Adam Rábara

Nepáči sa mu najmä to, že do škôl by sa týmto návrhom dostávali k vyučovaniu detí mladí ľudia, ktorí podľa neho nie sú dostatočne osobnostne vyzretí. 

„Títo cca 21-roční ,kandidáti‘ majú omnoho viac mentalitu detí ako mentalitu učiteľov. Viem to veľmi dobre, stretávam sa s nimi denne, takmer tridsať rokov. Chýba im tá základná podmienka, ktorá robí učiteľa učiteľom. Osobnostná zrelosť a dospelosť. K tej majú ešte ďaleko a v školách a vo vzdelávaní to môže robiť galibu. Ak ich chceme do škôl, tak prečo nie ako asistentov, ktorých je tiež akútny nedostatok? Tam by vo svojej ľudskej nezrelosti obstáli. A v rámci tých dvoch rokov, čo v školách budú ako učitelia pôsobiť, môžeme dosiahnuť pravý opak. Keď zistia, ako systém funguje, po ukončení svojich štúdií do škôl už vôbec nenastúpia,“ hodnotí Pupala.